Dodnes kontrolovaný a štátom podporovaný skríning tohto najčastejšieho zhubného ochorenia žien neexistuje. Plánované referenčné metodické centrum je len na papieri. V súčasnosti sa u nás realizujú len mamografické vyšetrenia u žien nad 40 rokov ako sekundárna prevencia, no skríning ako posledná európska krajina stále nemáme, a to napriek odporúčaniam rady Európskej únie z roku 2003. Rovnako sú ignorované aj European Guidelines for Quality Assurance in Breast Cancer Screening and Diagnosis, ktoré sú záväzným dokumentom aj pre skríning rakoviny prsníka na Slovensku.
Oficiálne štatistiky z iných krajín EÚ uvádzajú, že pri kvalitnom skríningu býva spravidla zachytených viac ako 80 percent včasných štádií ochorenia a úmrtnosť pacientiek sa znižuje až o 30 až 35 percent. V podmienkach Slovenska to znamená 300 zbytočných úmrtí ročne. Nemenej zarážajúcim faktom je, že Národný onkologický register prakticky nefunguje a posledné dáta sú z roku 2003.
Na zmene pracuje onkológ a súčasný štátny tajomník ministerstva zdravotníctva (MZ) prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc. Nedávno však verejne priznal, že nie je jednoduché zmeniť sekundárnu prevenciu na skríning. Dokonca ani mnohí zdravotnícki pracovníci podľa neho nerozlišujú rozdiel medzi týmito pojmami. „Incidencia ochorenie neustále stúpa. Pozitívny trend je to, že väčšia časť nádorov sa diagnostikuje v raných štádiách, ale stále máme aj lokálne pokročilé alebo metastatické štádiá, čo by nemuselo byť, ak by sme mali skríning,“ upozorňuje S. Špánik.
Meškáme
Primárna prevencia ako opatrenie garantujúce, že nádor vôbec nevznikne, nie je známa. Preto sa pozornosť sústreďuje na sekundárnu prevenciu. „Ak už ochorenie vzniklo, aby sme ho dokázali diagnostikovať v čo najvčasnejšom, v predklinickom štádiu. Žiaľ, ani mnohí zdravotnícki pracovníci nechápu, čo je rozdiel medzi sekundárnou prevenciou a skríningom. Skríning je vyšší stupeň prevencie, je to organizované, aktívne vyhľadávanie a musí byť splnených mnoho parametrov - musíme mať definovanú cieľovú skupinu, lacné, dostupné, jednoduché, reprodukovateľné a pritom dostatočne senzitívne a špecifické diagnostické metódy,“ vysvetľuje S. Špánik.
Diagnostická mamografia je pritom u nás na veľmi dobrej úrovni, v súčasnosti pracuje 125 mamografických pracovísk, čakacie lehoty sa podstatne skrátili. Máme kvalitné digitálne mamografy, ktoré majú zníženú strednú dávku parenchýmového žiarenia o 30 až 50 percent. Napriek tomu prevládajú neskoré štádiá ochorenia, pacientky chodia na vyšetrenia neskoro, pri náleze hrčky v prsníku otáľajú s návštevou gynekológa aj rok. Mortalita v porovnaní s európskymi krajinami neklesá. „Vo všetkých štátoch Európy prevencia bežala tak ako u nás, ale transformovala sa za podpory štátu do skríningových programov, ktoré sú efektívnejšie. U nás, bohužiaľ, táto transformácia ešte neprebehla a meškáme, keďže sme posledný štát v Európe, ktorý skríning nemá. To je bolestná stránka,“ tvrdí MUDr. Alena Kállayová, zástupkyňa Výboru Sekcie mammárnej diagnostiky Slovenskej rádiologickej spoločnosti SLS.
Legislatíva
Podľa platnej legislatívy má na Slovensku nárok na mamografické vyšetrenie každá žena nad 40 rokov každé 2 roky. Cieľová skupina žien (40 – 69 rokov) predstavuje približne 1 milión žien Slovenska. Iba 21,5% (údaj z roku 2005) z týchto žien navštevuje vyšetrenie pravidelne. Mamografický skríning môže pri účasti žien 70 – 75 % znížiť úmrtnosť na rakovinu prsníka o 30 – 35 %.
Odborné usmernenie MZ SR pre vykonávanie preventívnych mamografických vyšetrení z roku 2005 stanovuje podmienky pre mamografické pracoviská vrátane požiadaviek na materiálno-technické vybavenie a odbornú spôsobilosť zdravotníckych pracovníkov. Na rozdiel od preventívnej mamografie by sa skríning rakoviny prsníka mal týkať asymptomatických žien vo veku od 50 do 69 rokov. Interval vyšetrení odporúčaný EÚ je každé dva roky.
„Cieľ, ktorým je včasné rozpoznanie zhubných nádorov, je možné dosiahnuť len pri vysokej účasti žien. Nie okolo 13 – 20 % žien ako dnes pri preventívnych mamografických vyšetreniach. Nie, účasť musí byť 70 – 75 percent. Skríning musí byť kontinuálny a organizovaný, štátom garantovaný. Štát musí povedať, áno, skríning chceme, nájdeme na to peniaze a budeme vyhľadávať ženy, ktoré majú ochorenie v začiatočnom štádiu, lebo tie je efektívnejšie a lacnejšie liečiť,“ zdôrazňuje A. Kállayová.
Zavedenie skríningu
Organizácia celoplošného skríningu rakoviny prsníka predpokladá množstvo krokov od zriadenia referenčného metodického centra, cez prípravu legislatívy upravujúcej kontrolu kvality mamografického skríningového programu, vytvorenie kódu skríningovej mamografie, presadenie jej ceny a úhrady preverenému skríningovému mamografickému pracovisku zdravotnými poisťovňami až po vyškolenie rádiológov a osvetu.
Pred rokom hovoril MUDr. S. Špánik o pripravovanom programe skríningu. To, že za rok sa príprava neposunula, hodnotí A. Kállayová racionálne: „Je to mnohostupňový proces, v európskych krajinách sú na to určení ľudia na ministerstvách. To, že sa to u nás rok chystá, je v podstate stále v norme. Prípravná fáza má byť 3 až 5 rokov,“ dodáva s tým, že spustenie skríningu by do piatich rokov mohlo byť reálne.
Vo Švédsku alebo Veľkej Británii bežia skríningy už 30 rokov. „Česi robia skríning už 15 rokov, vytypovali kvalitné pracoviská. Keby sme nastúpili do troch až piatich rokov, keby komisia pre kvalitu mohla robiť audity, môžeme vytypovať kvalitné pracoviská, môžeme ich zverejňovať. Ako odborníci – rádiológovia vidíme cestu vyhľadávania a pomoci pacientkam. Ak by bolo vytvorené prostredie, aby sme do toho mohli ísť, ročne by sme mohli zachrániť život okolo 300 ženám,“ uzatvára A. Kállayová.
Rozhovor
Mrzí ma, že žiadny výsledok zatiaľ nie je viditeľný
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva (MZ) prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc., zdôrazňuje, že skríning karcinómu prsníka má význam realizovať.
Prečo stále nie je tento skríning zavedený?
Snaha a aktivita ministerstva zdravotníctva sa vždy nestretáva s úplným pochopením ďalších partnerov. Problémov je niekoľko na viacerých úrovniach. Prioritne je to to, že mnohí si zamieňajú prevenciu za skríning a považujú preventívne prehliadky, ktoré poisťovne preplácajú, za dostatočné. A nevidia význam celoplošného cieleného populačného skríningu karcinómu prsníka, ktorý vyžaduje veľa investícií, organizačných aj legislatívnych zmien. Máme dostatok mamografov, ale zatiaľ nemáme ohodnotenie, ktoré z nich spĺňajú kritériá. Nemáme referenčné centrum a nie je jasné, kde bude. Na ministerstve to byť nemôže, nie sú na to priestory ani ľudia. Výrazná bariéra je zákon na ochranu osobných údajov, ktorý bude od mája ešte dôslednejší. Problém je aj v slovenskej legislatíve, ktorá tento termín nie dobre definuje.
V čom je problém v legislatíve?
Zdravotné poisťovne verbálne vyjadrili ochotu, ale narazili na mnoho problémov, ktoré momentálne nedovoľujú robiť skríning. Problém je, ako je v zákone definovaný skríning. Zákon z roku 2007 hovorí o skríningu karcinómu krčka maternice, je tam spomenutý aj karcinóm prsníka a je tam spomenuté referenčné metodické centrum, ktoré by to malo zastrešovať a riadiť, ale bez akéhokoľvek obsahu. Karcinóm napr. hrubého čreva a konečníka tam nie je definovaný. Poisťovňa má problém, že má robiť niečo, čo zákon nedefinuje.
Citujete údaje z roku 2003, pretože Národný onkologický register nepracuje, nemáme novšie dáta. To predsa nie je v poriadku
Áno, ale môžem sľúbiť, že v tomto smere sa to už rieši. Máme problém s dátami a keď niekto operuje s číslami, koľko máme odvrátiteľných úmrtí, tak to väčšinou neodráža skutočnosť, pretože my tie čísla nevieme. Nehovorím to, že by to mňa netrápilo alebo že by som si myslel, že to netreba budovať. Väčšinu ľudí na ministerstve ani v iných organizáciách to až tak netrápi, aby to brali ako svoju prioritu.
Nemôžete to ovplyvniť ani z pozície štátneho tajomníka?
Som onkológ a záleží mi na tom, tak som začal aktivity ohľadom skríningu. Pomenoval som problémy, koncepciu centra, ako by malo vyzerať, čo by malo vyzerať, tá už je hotová. Len, žiaľ, naráža na rôzne bariéry. Mne je veľmi ľúto, že Slovensko v rámci EÚ a krajín OECD vyznieva tak negatívne. Keď sa na stretnutiach v rámci Európskej komisie alebo iných orgánov hodnotí skríning, vystúpia krajiny, kde je skríning 20 rokov a majú absolvovaných už niekoľko kôl skríningu a dokážu vyhodnoť jeho význam a prínos, a my nemáme dáta, je to smutné. Za seba môžem povedať, že všetko, čo môžem, a je v mojich silách, pre túto vec robím. Ale výsledok zatiaľ žiadny viditeľný nie je.
Máme dostatok mamografov?
Počet mamografických pracovísk na Slovensku sa od roku 2001 zdvojnásobil. V roku 2001 bolo v SR 60 mamografov, na ktorých sa vykonalo 92 741 vyšetrení. To predstavuje približne 6 vyšetrení za deň na jeden prístroj, pričom za efektívne využitie prístroja sa považuje 25 – 30 vyšetrení za deň. V roku 2005 bolo v SR 73 mamografov a denný priemer na jeden prístroj stúpol na 13 vyšetrení. V roku 2016 u nás pôsobilo už 125 mamografických pracovísk, ktoré vykonali spolu 265 751 diagnostických aj preventívnych vyšetrení. MUDr. Alena Kállayová tvrdí, že 125 mamografov je na Slovensko priveľa. „Česi majú 80 pracovísk na dvojnásobný počet obyvateľov. Ide tu o efektivitu práce. Pracoviská môžu robiť 5 000 vyšetrení za rok, niektoré naše pracoviská robia ročne len 500 až 1 000 vyšetrení,“ objasňuje. Mnohí zo 125 mamografických pracovísk robia okrem diagnostických aj preventívne vyšetrenia, no A. Kállayová upozorňuje na to, že pre neexistujúcu klasifikáciu mamografov nie je možné hodnotiť úroveň prevencie. Skríningová mamografia by sa mala vykonávať na pracoviskách, ktoré sú overené auditom kvality. Riešením by mal byť zákon o radiačnej ochrane, v ktorom je zakomponovaná povinnosť kontrolovať kvalitu pracovísk.
Požiadavky na mamografické screeningové pracovisko
Počet mamografických vyšetrení hradených z VZP
Rok VšZP Dôvera Union Spolu
2013 182 879 71 000 14 211 268 090
2014 182 593 72 000 14 536 269 129
2015 178 890 73 000 14 710 266 600
2016 180 460 70 000 15 291 265 751
2017 179 793 70 000 15 276 265 069
Zdroj: ZP
Ciele skríningu:
Oficiálne štatistiky z iných krajín EÚ uvádzajú, že pri kvalitnom skríningu býva spravidla zachytených viac ako 80 percent včasných štádií ochorenia a úmrtnosť pacientiek sa znižuje až o 30 až 35 percent. V podmienkach Slovenska to znamená 300 zbytočných úmrtí ročne. Nemenej zarážajúcim faktom je, že Národný onkologický register prakticky nefunguje a posledné dáta sú z roku 2003.
Na zmene pracuje onkológ a súčasný štátny tajomník ministerstva zdravotníctva (MZ) prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc. Nedávno však verejne priznal, že nie je jednoduché zmeniť sekundárnu prevenciu na skríning. Dokonca ani mnohí zdravotnícki pracovníci podľa neho nerozlišujú rozdiel medzi týmito pojmami. „Incidencia ochorenie neustále stúpa. Pozitívny trend je to, že väčšia časť nádorov sa diagnostikuje v raných štádiách, ale stále máme aj lokálne pokročilé alebo metastatické štádiá, čo by nemuselo byť, ak by sme mali skríning,“ upozorňuje S. Špánik.
Meškáme
Primárna prevencia ako opatrenie garantujúce, že nádor vôbec nevznikne, nie je známa. Preto sa pozornosť sústreďuje na sekundárnu prevenciu. „Ak už ochorenie vzniklo, aby sme ho dokázali diagnostikovať v čo najvčasnejšom, v predklinickom štádiu. Žiaľ, ani mnohí zdravotnícki pracovníci nechápu, čo je rozdiel medzi sekundárnou prevenciou a skríningom. Skríning je vyšší stupeň prevencie, je to organizované, aktívne vyhľadávanie a musí byť splnených mnoho parametrov - musíme mať definovanú cieľovú skupinu, lacné, dostupné, jednoduché, reprodukovateľné a pritom dostatočne senzitívne a špecifické diagnostické metódy,“ vysvetľuje S. Špánik.
Diagnostická mamografia je pritom u nás na veľmi dobrej úrovni, v súčasnosti pracuje 125 mamografických pracovísk, čakacie lehoty sa podstatne skrátili. Máme kvalitné digitálne mamografy, ktoré majú zníženú strednú dávku parenchýmového žiarenia o 30 až 50 percent. Napriek tomu prevládajú neskoré štádiá ochorenia, pacientky chodia na vyšetrenia neskoro, pri náleze hrčky v prsníku otáľajú s návštevou gynekológa aj rok. Mortalita v porovnaní s európskymi krajinami neklesá. „Vo všetkých štátoch Európy prevencia bežala tak ako u nás, ale transformovala sa za podpory štátu do skríningových programov, ktoré sú efektívnejšie. U nás, bohužiaľ, táto transformácia ešte neprebehla a meškáme, keďže sme posledný štát v Európe, ktorý skríning nemá. To je bolestná stránka,“ tvrdí MUDr. Alena Kállayová, zástupkyňa Výboru Sekcie mammárnej diagnostiky Slovenskej rádiologickej spoločnosti SLS.
Legislatíva
Podľa platnej legislatívy má na Slovensku nárok na mamografické vyšetrenie každá žena nad 40 rokov každé 2 roky. Cieľová skupina žien (40 – 69 rokov) predstavuje približne 1 milión žien Slovenska. Iba 21,5% (údaj z roku 2005) z týchto žien navštevuje vyšetrenie pravidelne. Mamografický skríning môže pri účasti žien 70 – 75 % znížiť úmrtnosť na rakovinu prsníka o 30 – 35 %.
Odborné usmernenie MZ SR pre vykonávanie preventívnych mamografických vyšetrení z roku 2005 stanovuje podmienky pre mamografické pracoviská vrátane požiadaviek na materiálno-technické vybavenie a odbornú spôsobilosť zdravotníckych pracovníkov. Na rozdiel od preventívnej mamografie by sa skríning rakoviny prsníka mal týkať asymptomatických žien vo veku od 50 do 69 rokov. Interval vyšetrení odporúčaný EÚ je každé dva roky.
„Cieľ, ktorým je včasné rozpoznanie zhubných nádorov, je možné dosiahnuť len pri vysokej účasti žien. Nie okolo 13 – 20 % žien ako dnes pri preventívnych mamografických vyšetreniach. Nie, účasť musí byť 70 – 75 percent. Skríning musí byť kontinuálny a organizovaný, štátom garantovaný. Štát musí povedať, áno, skríning chceme, nájdeme na to peniaze a budeme vyhľadávať ženy, ktoré majú ochorenie v začiatočnom štádiu, lebo tie je efektívnejšie a lacnejšie liečiť,“ zdôrazňuje A. Kállayová.
Zavedenie skríningu
Organizácia celoplošného skríningu rakoviny prsníka predpokladá množstvo krokov od zriadenia referenčného metodického centra, cez prípravu legislatívy upravujúcej kontrolu kvality mamografického skríningového programu, vytvorenie kódu skríningovej mamografie, presadenie jej ceny a úhrady preverenému skríningovému mamografickému pracovisku zdravotnými poisťovňami až po vyškolenie rádiológov a osvetu.
Pred rokom hovoril MUDr. S. Špánik o pripravovanom programe skríningu. To, že za rok sa príprava neposunula, hodnotí A. Kállayová racionálne: „Je to mnohostupňový proces, v európskych krajinách sú na to určení ľudia na ministerstvách. To, že sa to u nás rok chystá, je v podstate stále v norme. Prípravná fáza má byť 3 až 5 rokov,“ dodáva s tým, že spustenie skríningu by do piatich rokov mohlo byť reálne.
Vo Švédsku alebo Veľkej Británii bežia skríningy už 30 rokov. „Česi robia skríning už 15 rokov, vytypovali kvalitné pracoviská. Keby sme nastúpili do troch až piatich rokov, keby komisia pre kvalitu mohla robiť audity, môžeme vytypovať kvalitné pracoviská, môžeme ich zverejňovať. Ako odborníci – rádiológovia vidíme cestu vyhľadávania a pomoci pacientkam. Ak by bolo vytvorené prostredie, aby sme do toho mohli ísť, ročne by sme mohli zachrániť život okolo 300 ženám,“ uzatvára A. Kállayová.
Rozhovor
Mrzí ma, že žiadny výsledok zatiaľ nie je viditeľný
Štátny tajomník ministerstva zdravotníctva (MZ) prof. MUDr. Stanislav Špánik, CSc., zdôrazňuje, že skríning karcinómu prsníka má význam realizovať.
Prečo stále nie je tento skríning zavedený?
Snaha a aktivita ministerstva zdravotníctva sa vždy nestretáva s úplným pochopením ďalších partnerov. Problémov je niekoľko na viacerých úrovniach. Prioritne je to to, že mnohí si zamieňajú prevenciu za skríning a považujú preventívne prehliadky, ktoré poisťovne preplácajú, za dostatočné. A nevidia význam celoplošného cieleného populačného skríningu karcinómu prsníka, ktorý vyžaduje veľa investícií, organizačných aj legislatívnych zmien. Máme dostatok mamografov, ale zatiaľ nemáme ohodnotenie, ktoré z nich spĺňajú kritériá. Nemáme referenčné centrum a nie je jasné, kde bude. Na ministerstve to byť nemôže, nie sú na to priestory ani ľudia. Výrazná bariéra je zákon na ochranu osobných údajov, ktorý bude od mája ešte dôslednejší. Problém je aj v slovenskej legislatíve, ktorá tento termín nie dobre definuje.
V čom je problém v legislatíve?
Zdravotné poisťovne verbálne vyjadrili ochotu, ale narazili na mnoho problémov, ktoré momentálne nedovoľujú robiť skríning. Problém je, ako je v zákone definovaný skríning. Zákon z roku 2007 hovorí o skríningu karcinómu krčka maternice, je tam spomenutý aj karcinóm prsníka a je tam spomenuté referenčné metodické centrum, ktoré by to malo zastrešovať a riadiť, ale bez akéhokoľvek obsahu. Karcinóm napr. hrubého čreva a konečníka tam nie je definovaný. Poisťovňa má problém, že má robiť niečo, čo zákon nedefinuje.
Citujete údaje z roku 2003, pretože Národný onkologický register nepracuje, nemáme novšie dáta. To predsa nie je v poriadku
Áno, ale môžem sľúbiť, že v tomto smere sa to už rieši. Máme problém s dátami a keď niekto operuje s číslami, koľko máme odvrátiteľných úmrtí, tak to väčšinou neodráža skutočnosť, pretože my tie čísla nevieme. Nehovorím to, že by to mňa netrápilo alebo že by som si myslel, že to netreba budovať. Väčšinu ľudí na ministerstve ani v iných organizáciách to až tak netrápi, aby to brali ako svoju prioritu.
Nemôžete to ovplyvniť ani z pozície štátneho tajomníka?
Som onkológ a záleží mi na tom, tak som začal aktivity ohľadom skríningu. Pomenoval som problémy, koncepciu centra, ako by malo vyzerať, čo by malo vyzerať, tá už je hotová. Len, žiaľ, naráža na rôzne bariéry. Mne je veľmi ľúto, že Slovensko v rámci EÚ a krajín OECD vyznieva tak negatívne. Keď sa na stretnutiach v rámci Európskej komisie alebo iných orgánov hodnotí skríning, vystúpia krajiny, kde je skríning 20 rokov a majú absolvovaných už niekoľko kôl skríningu a dokážu vyhodnoť jeho význam a prínos, a my nemáme dáta, je to smutné. Za seba môžem povedať, že všetko, čo môžem, a je v mojich silách, pre túto vec robím. Ale výsledok zatiaľ žiadny viditeľný nie je.
Máme dostatok mamografov?
Počet mamografických pracovísk na Slovensku sa od roku 2001 zdvojnásobil. V roku 2001 bolo v SR 60 mamografov, na ktorých sa vykonalo 92 741 vyšetrení. To predstavuje približne 6 vyšetrení za deň na jeden prístroj, pričom za efektívne využitie prístroja sa považuje 25 – 30 vyšetrení za deň. V roku 2005 bolo v SR 73 mamografov a denný priemer na jeden prístroj stúpol na 13 vyšetrení. V roku 2016 u nás pôsobilo už 125 mamografických pracovísk, ktoré vykonali spolu 265 751 diagnostických aj preventívnych vyšetrení. MUDr. Alena Kállayová tvrdí, že 125 mamografov je na Slovensko priveľa. „Česi majú 80 pracovísk na dvojnásobný počet obyvateľov. Ide tu o efektivitu práce. Pracoviská môžu robiť 5 000 vyšetrení za rok, niektoré naše pracoviská robia ročne len 500 až 1 000 vyšetrení,“ objasňuje. Mnohí zo 125 mamografických pracovísk robia okrem diagnostických aj preventívne vyšetrenia, no A. Kállayová upozorňuje na to, že pre neexistujúcu klasifikáciu mamografov nie je možné hodnotiť úroveň prevencie. Skríningová mamografia by sa mala vykonávať na pracoviskách, ktoré sú overené auditom kvality. Riešením by mal byť zákon o radiačnej ochrane, v ktorom je zakomponovaná povinnosť kontrolovať kvalitu pracovísk.
Požiadavky na mamografické screeningové pracovisko
- mamografický skríning sa musí vykonávať v preverených mamografických skríningových pracoviskách
- pozývanie „zdravých“ žien vekovej skupiny 50 až 69 rokov
- dodržanie dvojročných vyšetrovacích intervalov
- dosiahnuť percento účasti 70 až 75 percent pozvaných žien
- použitie kvalitných mamografických prístrojov a kontinuálna technická garancia kvality prístrojov
- mamografické vyšetrenie vykonávané za štandardizovaných, podľa možností identických podmienok
- dvojité čítanie dvomi zaškolenými rádiológmi
- realizácia a vyhodnotenie najmenej 5 000 vyšetrení za rok na 1 mamografické skríningové pracovisko
- spolupráca v interdisciplinárnom tíme (rádiológovia, rádiologickí asistenti, patológovia, gynekológovia, psycho-onkologická zdravotná sestra, medicínsky fyzik)
- zaistenie kvality v následnej diagnostike, terapii a ďalšej starostlivosti, dokumentácia výsledkov so štatistickým spracovaním a monitoring kvality
Počet mamografických vyšetrení hradených z VZP
Rok VšZP Dôvera Union Spolu
2013 182 879 71 000 14 211 268 090
2014 182 593 72 000 14 536 269 129
2015 178 890 73 000 14 710 266 600
2016 180 460 70 000 15 291 265 751
2017 179 793 70 000 15 276 265 069
Zdroj: ZP
Ciele skríningu:
- včasné rozpoznanie karcinómov v neinvazívnom, resp. včasne invazívnom štádiu bez metastáz
- zníženie mortality na rakovinu prsníka o 30 až 35 percent
- zlepšenie životných podmienok žien s rakovinou prsníka cez efektívnejšie terapeutické postupy
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Monika Toporcerová