Pri príležitosti Svetového dňa zdravia si Svetová zdravotnícka organizácia pripomína aj svoje 70. výročie. Počas posledných siedmich desaťročí sústredila svoje úsilie na odstránenie smrteľných chorôb po celom svete a boj proti smrteľným návykom.
Svetový deň zdravia
Každý rok 7. apríla je Svetový deň zdravia, pri ktorom sa WHO snaží zamerať pozornosť na vybrané kľúčové priority verejného zdravia a zvýšiť povedomie o týchto témach.
Tento rok sa Svetový deň zdravia venoval jednému zo základných princípov WHO: „Dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každej ľudskej bytosti bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomického či spoločenského stavu.“
V 194 členských štátoch naprieč šiestimi regiónmi sú pracovníci WHO, ktorí pracujú vo viac ako 150 kanceláriách. Ich spoločným úsilím je dosiahnutie lepšieho zdravia pre každého a všade, a dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, ktorými sú zabezpečiť „zdravý život a podporovať zdravie všetkých vekových kategórií“.
Aj preto je motto tohtoročného Svetového dňa zdravia „Univerzálna zdravotná dostupnosť: pre všetkých a všade“. Kancelárie WHO na celom svete organizujú akcie, v ktorých upozorňujú na tento deň s generálnym riaditeľom Dr. Tedrosom Adhanomom Ghebreyesusom, ktorý sa pripojí k oslavám na Srí Lanke.
Úspechy
Od založenia WHO sa celosvetová dĺžka života zvýšila o 25 rokov. Niektoré z najväčších zdravotných prínosov sa objavujú u detí mladších ako 5 rokov – v roku 2016 zomrelo o 6 miliónov menej detí pred ich piatymi narodeninami ako v roku 1990.
Kiahne boli eradikované a detská obrna je na pokraji eradikácie. Mnohé krajiny úspešne eliminovali osýpky, maláriu a oslabujúce tropické ochorenia, ako je drakunkulóza a elefantiáza, rovnako ako prenos HIV a syfilis z matky na dieťa.
Odvážne nové odporúčania WHO pre skoršiu a jednoduchšiu liečbu spolu s úsilím uľahčiť prístup k lacnejším generickým liekom pomohli 21 miliónom ľudí získať život zachraňujúcu liečbu HIV. Vážna situácia viac ako 300 miliónov ľudí, ktorí trpia chronickou infekčnou hepatitídou B a C, získava celosvetovú pozornosť. A inovatívne partnerstvo prinieslo účinné vakcíny proti meningitíde a ebole, rovnako ako prvú vakcínu proti malárii na svete.
Už od svojho začiatku WHO združovala špičkových odborníkov na oblasť zdravia a vydala odporúčania a medzinárodné referenčné materiály.
Od Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá sa v súčasnosti používa v 100 krajinách ako spoločná norma pre hlásenie chorôb a zisťovanie trendov v oblasti zdravia, po zoznam základných liekov WHO, príručky pre krajiny s kľúčovými liekmi, ktoré potrebuje národný zdravotný systém. V nadchádzajúcich týždňoch by sa mal dokonca zverejňovať prvý zoznam základných diagnostík na svete.
Celé desaťročia pracovali pracovníci WHO spoločne s vládami a zdravotníkmi od základov. V začiatkoch sa intenzívne sústredili na boj s infekčnými chorobami, ako sú kiahne, obrna a záškrt.
Rozsiahly imunizačný program, ktorý bol vytvorený na začiatku 70. rokov dvadsiateho storočia, priniesol s pomocou UNICEF, vakcinačnou alianciou Gavi a ďalších miliónom detí život zachraňujúce vakcíny. WHO odhaduje, že očkovanie zabráni každoročne 2-3 miliónom úmrtí.
Nové výzvy
V posledných desaťročiach zaznamenal svet nárast neinfekčných chorôb, ako sú rakovina, diabetes a kardiovaskulárne ochorenia. Tieto choroby v súčasnosti predstavujú 70 percent všetkých úmrtí. Takže WHO presunula svoje zameranie aj na podporu zdravého stravovania, fyzickej aktivity a pravidelných zdravotných kontrol.
Užívanie alkoholu v európskom regióne WHO je najvyššie na svete. Viac ako 20 percent ľudí je v tomto regióne obéznych. Jedno z troch 11-ročných detí trpí nadváhou alebo obezitou. Európsky región WHO má najvyššiu prevalenciu dospelých fajčiarov – 28 percent. To sú výzvy pre európsky región WHO, uviedol zástupca WHO v Slovenskej republike Dr. Tatul Hakobyan.
Organizácia viedla globálne kampane v oblasti prevencie diabetu, vysokého krvného tlaku a depresie. Taktiež prerokovala rámcový dohovor WHO o kontrole tabaku, čo je nástroj, ktorý pomáha obmedzovať choroby a úmrtia spôsobené tabakom.
Samozrejme, monitorovanie pokroku vo všetkých oblastiach si vyžaduje silný monitorovací systém. Údaje zhromaždené z rôznych krajín sveta sú uložené a zdieľané prostredníctvom Globálneho zdravotného observatória WHO. Tento nástroj pomáha krajinám získať jasnú predstavu o tom, kto ochorie, na aké ochorenie a kde, takže môže zamerať svoje úsilie na to, kde je najviac potrebné.
WHO každoročne vyhodnocuje aj trendy chrípky, aby zistila, aké by mali mať zloženie vakcíny na budúcu sezónu. A zostáva neustále v strehu pred hrozbou pandemickej chrípky. Sto rokov po pandémii chrípky v roku 1918 sa WHO rozhodla, že svet by už nikdy nemal byť vystavený takýmto hrozbám.
Obnovený záväzok zabrániť vypuknutiu ohnísk epidémií a rýchlejšie a lepšie reakcie na humanitárne krízové situácie podnietili vytvorenie nového programu pre mimoriadne udalosti v oblasti zdravia. WHO v súčasnosti reaguje na ohniská a humanitárne krízy vo viac ako 40 krajinách.
Budúci mesiac navrhne WHO na Svetovom zdravotnom zhromaždení nový program, ktorý vychádza zo získaných skúseností za posledných 70 rokov.
Svetové míľniky WHO
1948– Ústava WHO nadobúda platnosť; WHO preberá zodpovednosť za medzinárodnú klasifikáciu chorôb
1950– obdobie objavovania sa súčasných antibiotík
1951– vznikol Regionálny úrad WHO pre Európu
1952 – 1957– vakcína proti detskej obrne; aktivity smerujúce k eliminácii detskej obrny
1963– dostupná očkovacia látka proti osýpkam
1969– ustanovujú sa prvé Medzinárodné zdravotnícke predpisy
1972– vzniká Špeciálny program výskumu, vývoja a výskumu v oblasti ľudskej reprodukcie
1974– WHO zakladá rozšírený program imunizácie
1975– založenie špeciálneho programu na výskum a školenie v oblasti tropických chorôb
1977– uverejnenie prvého zoznamu základných liekov
1978– Medzinárodná konferencia o primárnej zdravotnej starostlivosti v Alma-Ate v Kazachstane stanovuje historický cieľ projektu Zdravie pre všetkých
1979– eradikácia pravých kiahní
1983– objavenie vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti
1987– povolenie prvého antiretrovírusového lieku na kontrolu infekcie HIV a zabránenie jej progresii na AIDS
1995– pripravuje sa stratégia DOTS na zníženie miery tuberkulózy
2000– vedúci predstavitelia sveta sa zaväzujú plniť Miléniové rozvojové ciele
2002 – európsky región WHO je bez detskej obrny
2003– Rámcový dohovor WHO o kontrole tabaku
2005 – Svetové zdravotnícke zhromaždenie reviduje Medzinárodné zdravotnícke predpisy
2006– počet detí, umierajúcich pred ich piatymi narodeninami, klesá pod 10 miliónov
2008– svetová zdravotnícka štatistika zaznamenáva globálny posun od infekčných chorôb k neinfekčným chorobám
2009– vzniká nový vírus chrípky H1N1; WHO spolupracuje s partnermi na vývoji vakcín proti chrípke
2012– členské štáty WHO prvýkrát stanovujú globálne ciele na prevenciu a kontrolu chorôb srdca, cukrovky, rakoviny a iných neinfekčných chorôb
2014– najväčšie vypuknutie vírusu ebola v západnej Afrike
2015– Európsky región WHO je vyhlásený za oblasť bez malárie; stanovujú sa ciele trvalo udržateľného rozvoja
2016– Amerika je vyhlásená za oblasť bez osýpok; WHO oznamuje nulové prípady eboly v západnej Afrike; infekcie vírusom Zika však predstavujú mimoriadny stav medzinárodného záujmu v oblasti verejného zdravia
Zdroj: WHO
Svetový deň zdravia
Každý rok 7. apríla je Svetový deň zdravia, pri ktorom sa WHO snaží zamerať pozornosť na vybrané kľúčové priority verejného zdravia a zvýšiť povedomie o týchto témach.
Tento rok sa Svetový deň zdravia venoval jednému zo základných princípov WHO: „Dosiahnutie najvyššej možnej úrovne zdravia je jedným zo základných práv každej ľudskej bytosti bez rozdielu rasy, náboženstva, politického presvedčenia, ekonomického či spoločenského stavu.“
V 194 členských štátoch naprieč šiestimi regiónmi sú pracovníci WHO, ktorí pracujú vo viac ako 150 kanceláriách. Ich spoločným úsilím je dosiahnutie lepšieho zdravia pre každého a všade, a dosiahnuť ciele udržateľného rozvoja, ktorými sú zabezpečiť „zdravý život a podporovať zdravie všetkých vekových kategórií“.
Aj preto je motto tohtoročného Svetového dňa zdravia „Univerzálna zdravotná dostupnosť: pre všetkých a všade“. Kancelárie WHO na celom svete organizujú akcie, v ktorých upozorňujú na tento deň s generálnym riaditeľom Dr. Tedrosom Adhanomom Ghebreyesusom, ktorý sa pripojí k oslavám na Srí Lanke.
Úspechy
Od založenia WHO sa celosvetová dĺžka života zvýšila o 25 rokov. Niektoré z najväčších zdravotných prínosov sa objavujú u detí mladších ako 5 rokov – v roku 2016 zomrelo o 6 miliónov menej detí pred ich piatymi narodeninami ako v roku 1990.
Kiahne boli eradikované a detská obrna je na pokraji eradikácie. Mnohé krajiny úspešne eliminovali osýpky, maláriu a oslabujúce tropické ochorenia, ako je drakunkulóza a elefantiáza, rovnako ako prenos HIV a syfilis z matky na dieťa.
Odvážne nové odporúčania WHO pre skoršiu a jednoduchšiu liečbu spolu s úsilím uľahčiť prístup k lacnejším generickým liekom pomohli 21 miliónom ľudí získať život zachraňujúcu liečbu HIV. Vážna situácia viac ako 300 miliónov ľudí, ktorí trpia chronickou infekčnou hepatitídou B a C, získava celosvetovú pozornosť. A inovatívne partnerstvo prinieslo účinné vakcíny proti meningitíde a ebole, rovnako ako prvú vakcínu proti malárii na svete.
Už od svojho začiatku WHO združovala špičkových odborníkov na oblasť zdravia a vydala odporúčania a medzinárodné referenčné materiály.
Od Medzinárodnej klasifikácie chorôb, ktorá sa v súčasnosti používa v 100 krajinách ako spoločná norma pre hlásenie chorôb a zisťovanie trendov v oblasti zdravia, po zoznam základných liekov WHO, príručky pre krajiny s kľúčovými liekmi, ktoré potrebuje národný zdravotný systém. V nadchádzajúcich týždňoch by sa mal dokonca zverejňovať prvý zoznam základných diagnostík na svete.
Celé desaťročia pracovali pracovníci WHO spoločne s vládami a zdravotníkmi od základov. V začiatkoch sa intenzívne sústredili na boj s infekčnými chorobami, ako sú kiahne, obrna a záškrt.
Rozsiahly imunizačný program, ktorý bol vytvorený na začiatku 70. rokov dvadsiateho storočia, priniesol s pomocou UNICEF, vakcinačnou alianciou Gavi a ďalších miliónom detí život zachraňujúce vakcíny. WHO odhaduje, že očkovanie zabráni každoročne 2-3 miliónom úmrtí.
Nové výzvy
V posledných desaťročiach zaznamenal svet nárast neinfekčných chorôb, ako sú rakovina, diabetes a kardiovaskulárne ochorenia. Tieto choroby v súčasnosti predstavujú 70 percent všetkých úmrtí. Takže WHO presunula svoje zameranie aj na podporu zdravého stravovania, fyzickej aktivity a pravidelných zdravotných kontrol.
Užívanie alkoholu v európskom regióne WHO je najvyššie na svete. Viac ako 20 percent ľudí je v tomto regióne obéznych. Jedno z troch 11-ročných detí trpí nadváhou alebo obezitou. Európsky región WHO má najvyššiu prevalenciu dospelých fajčiarov – 28 percent. To sú výzvy pre európsky región WHO, uviedol zástupca WHO v Slovenskej republike Dr. Tatul Hakobyan.
Organizácia viedla globálne kampane v oblasti prevencie diabetu, vysokého krvného tlaku a depresie. Taktiež prerokovala rámcový dohovor WHO o kontrole tabaku, čo je nástroj, ktorý pomáha obmedzovať choroby a úmrtia spôsobené tabakom.
Samozrejme, monitorovanie pokroku vo všetkých oblastiach si vyžaduje silný monitorovací systém. Údaje zhromaždené z rôznych krajín sveta sú uložené a zdieľané prostredníctvom Globálneho zdravotného observatória WHO. Tento nástroj pomáha krajinám získať jasnú predstavu o tom, kto ochorie, na aké ochorenie a kde, takže môže zamerať svoje úsilie na to, kde je najviac potrebné.
WHO každoročne vyhodnocuje aj trendy chrípky, aby zistila, aké by mali mať zloženie vakcíny na budúcu sezónu. A zostáva neustále v strehu pred hrozbou pandemickej chrípky. Sto rokov po pandémii chrípky v roku 1918 sa WHO rozhodla, že svet by už nikdy nemal byť vystavený takýmto hrozbám.
Obnovený záväzok zabrániť vypuknutiu ohnísk epidémií a rýchlejšie a lepšie reakcie na humanitárne krízové situácie podnietili vytvorenie nového programu pre mimoriadne udalosti v oblasti zdravia. WHO v súčasnosti reaguje na ohniská a humanitárne krízy vo viac ako 40 krajinách.
Budúci mesiac navrhne WHO na Svetovom zdravotnom zhromaždení nový program, ktorý vychádza zo získaných skúseností za posledných 70 rokov.
Svetové míľniky WHO
1948– Ústava WHO nadobúda platnosť; WHO preberá zodpovednosť za medzinárodnú klasifikáciu chorôb
1950– obdobie objavovania sa súčasných antibiotík
1951– vznikol Regionálny úrad WHO pre Európu
1952 – 1957– vakcína proti detskej obrne; aktivity smerujúce k eliminácii detskej obrny
1963– dostupná očkovacia látka proti osýpkam
1969– ustanovujú sa prvé Medzinárodné zdravotnícke predpisy
1972– vzniká Špeciálny program výskumu, vývoja a výskumu v oblasti ľudskej reprodukcie
1974– WHO zakladá rozšírený program imunizácie
1975– založenie špeciálneho programu na výskum a školenie v oblasti tropických chorôb
1977– uverejnenie prvého zoznamu základných liekov
1978– Medzinárodná konferencia o primárnej zdravotnej starostlivosti v Alma-Ate v Kazachstane stanovuje historický cieľ projektu Zdravie pre všetkých
1979– eradikácia pravých kiahní
1983– objavenie vírusu ľudskej imunitnej nedostatočnosti
1987– povolenie prvého antiretrovírusového lieku na kontrolu infekcie HIV a zabránenie jej progresii na AIDS
1995– pripravuje sa stratégia DOTS na zníženie miery tuberkulózy
2000– vedúci predstavitelia sveta sa zaväzujú plniť Miléniové rozvojové ciele
2002 – európsky región WHO je bez detskej obrny
2003– Rámcový dohovor WHO o kontrole tabaku
2005 – Svetové zdravotnícke zhromaždenie reviduje Medzinárodné zdravotnícke predpisy
2006– počet detí, umierajúcich pred ich piatymi narodeninami, klesá pod 10 miliónov
2008– svetová zdravotnícka štatistika zaznamenáva globálny posun od infekčných chorôb k neinfekčným chorobám
2009– vzniká nový vírus chrípky H1N1; WHO spolupracuje s partnermi na vývoji vakcín proti chrípke
2012– členské štáty WHO prvýkrát stanovujú globálne ciele na prevenciu a kontrolu chorôb srdca, cukrovky, rakoviny a iných neinfekčných chorôb
2014– najväčšie vypuknutie vírusu ebola v západnej Afrike
2015– Európsky región WHO je vyhlásený za oblasť bez malárie; stanovujú sa ciele trvalo udržateľného rozvoja
2016– Amerika je vyhlásená za oblasť bez osýpok; WHO oznamuje nulové prípady eboly v západnej Afrike; infekcie vírusom Zika však predstavujú mimoriadny stav medzinárodného záujmu v oblasti verejného zdravia
Zdroj: WHO
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Jana Andelová, ZdN