Na rovinu o pokutách v súvislosti s projektom ezdravie

 

Nepochybným „prínosom“ uvedenia ostrej prevádzky ezdravia je minimálne to, že sa o ňom začali viesť intenzívne diskusie, ktoré už nemajú len teoretickú príchuť. Úvodzovky na slove „prínos“ sú, samozrejme, zámerné, pretože v kontexte stavu fungovania ezdravia a jeho legislatívneho rámcovania ide jednoznačne o ukážkovú ambivalenciu. Skutočnosť ostrého uvedenia do prevádzky zmobilizovala aj stavovské a záujmové združenia zdravotníckych pracovníkov či poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Cieľom tohto článku však nie je hodnotiť úspešnosť či (doterajšiu?) nedokonalosť projektu ezdravie, ale zamerať sa na rýdzo právny pohľad na vec.

 

 

Je jasné a legitímne, že štát jednotlivých účastníkov (úmyselne sa vyhýbam označeniu „hráčov“, keďže v kontexte ezdravia poskytovatelia a zdravotnícki pracovníci musia hrať zápas, o ktorý – zdá sa – nemajú záujem) zdravotníckeho systému k plneniu ním stanoveného všeobecne prospešného cieľa zaväzuje aj prostredníctvom právnej normy. 

 

Taktiež je zvykom, že ak normotvorca stanoví právnu povinnosť, tak hneď aj koncipuje sankciu za jej porušenie a určí orgán, ktorý na plnenie uloženej povinnosti dohliada. Cieľom takejto koncepcie je odstrašenie povinného subjektu od porušenia povinnosti. Účelom trestania je (mala by byť) primárne prevencia a v druhom rade aj represia. Sankcie a pokuty by mali byť primerané dôležitosti právnej povinnosti, dodržiavanie ktorej strážia. 

 

Stručne opísaný koncept je možné sledovať aj pri úprave povinností, ktorými štát zaväzuje poskytovateľov zdravotnej starostlivosti (PZS) a zdravotníckych pracovníkov (ZP) súvisiacich s fungovaním ezdravia. Účastníci diskusií na tému ezdravia už niekoľko mesiacov evidujú aj otázniky týkajúce sa proporcionality hroziacich sankcií za nedodržanie povinností ezdravia. 
 

Z vlastnej skúsenosti dodávam, že prekvapenia týkajúce sa hroziacich sankcií neboli len na strane PZS či ZP, ale aj na strane štátnych orgánov, v kompetencii ktorých ezdravie ako také je. V rámci odbornej interakcie so zdravotníckymi pracovníkmi a s poskytovateľmi stále zisťujeme, že sa typy a výška sankcií chápu zmätočne a osoby, ktorých sa bezprostredne týkajú, v nich stále nemajú dostatočný prehľad. 
 

Na vrub MZ SR a Národnej rady SR ide to, že taký silný výbuch zdravotníckej legislatívnej kreativity, ako sme mohli sledovať v priebehu roku 2017, tu už dlho nebol. Nemuselo by to byť zlé, ak by sa často nenovelizovali predpisy, ktoré v čase ich novelizovania ešte nestihli nadobudnúť ani účinnosť. Tento stav vedie k strate orientácie, „čo a v akom rozsahu bude platiť“, nielen u PZS a ZP, ale aj u osôb, ktoré sa poznaním a výkladom práva živia... Príkladom je posledný legislatívny počin – zákon o radiačnej ochrane (prijatý v NR SR 13. 3. 2018), ktorý okrem iného novelizoval aj zákon č. 578/2004 Z. z. a (čiastočne) odstránil riziko zrušenia registrácie ZP v prípade nepoužívania elektronického preukazu.

 

 

 

V prvom rade je dôležité uviesť, že úprava povinností týkajúca sa ezdravia je obsiahnutá vo viacerých právnych predpisoch, a to predovšetkým:
 

a)obsah elektronickej zdravotnej knižky, prístup jednotlivých osôb do nej, rozsah elektronických záznamov nájdeme v zákone 153/2013 Z. z.
 

b)stanovenie povinností pre PZS a ZP týkajúcich sa ezdravia nájdeme v zákone 578/2004 Z. z. (hlavne § 79 a § 80), ale aj v zákone 362/2011 Z. z. (povinnosti týkajúce sa preskripčných a medikačných záznamov) a čriepky úpravy sú aj v zákone č. 576/2004 Z. z., ale aj v 581/2004 Z. z.

 

Pre komplexné pochopenie rozsahu povinností PZS a ZP teda nepostačuje oboznámenie sa iba so zákonom č. 153/2013 Z. z., alebo len oboznámenie sa s povinnosťami upravenými v zákone č. 578/2004 Z. z. Reálny obsah povinností PZS a ZP špecifikovaných v 578/2004 Z. z. vytvára svojimi požiadavkami zákon 153/2013 Z. z. Dôležité je preto poznať vzájomnú interakciu medzi vyššie uvedenými právnymi predpismi. Jeden vytvára rámec, druhý tento rámec napĺňa obsahom.

 

V druhom rade je dôležité upozorniť na diferenciáciu povinností podľa toho, či ich zákonodarca viaže na osobu poskytovateľa zdravotnej starostlivosti (primárne uvedené v § 79 zákona č. 578/2004 Z. z.), alebo na osobu zdravotníckeho pracovníka (ktorý je vždy fyzickou osobou). 

 

Keďže pre najjednoduchšie pochopenie základného diapazónu povinností poslúži ich vymenovanie, tak v nasledujúcom texte uvedieme výpočet povinností rozdelený na vyššie naznačené skupiny, pričom pri každej z nich pripojíme aj informáciu o hroziacej sankcii. Ku každej povinnosti uvádzame aj odkaz na dotknuté zákonné ustanovenie.

 

 

Povinnosti zdravotníckeho pracovníka priamo súvisiace s ezdravím sú nasledujúce (povinnosti uvádzame v zjednodušenej podobe, nepredstavujú vernú citáciu dotknutej časti zákona):
 

1.chrániť elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka (zničenie, strata…), povinnosť je upravená v § 80 ods. 1 písm. g) zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a za jej porušenie MZ SR uloží pokutu až do výšky 200 € (§ 82 ods. 76 písm. e));
 

2.oznámiť bezodkladne stratu, odcudzenie alebo zničenie na NCZI, povinnosť je upravená v § 80 ods. 1 písm. h) zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a za jej porušenie MZ SR uloží pokutu až do výšky 200 € (§ 82 ods. 76 písm. e));
 

3.uviesť v žiadosti o vydanie EPZP pravdivé a úplné údaje a ich správnosť potvrdiť svojím podpisom, povinnosť je upravená v § 80 ods. 1 písm. i) zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a za jej porušenie MZ SR uloží pokutu až do výšky 200 € (§ 82 ods. 76 písm. e));
 

4.používať elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka a používať technické zariadenia slúžiace na autentizáciu v národnom zdravotníckom informačnom systéme a v informačnom systéme. Táto povinnosť je upravená v § 80 ods. 1 písm. k) zákona 578/2004 Z. z. o poskytovateľoch a za jej porušenie MZ SR uloží pokutu až do výšky 3 300 € a súčasne rozhodnutie o uložení pokuty zašle príslušnej zdravotníckej komore (§ 82 ods. 5 písm. b)). Zdravotnícka komora musí takémuto zdravotníckemu pracovníkovi (ktorému bola uložená pokuta) zrušiť registráciu v registri zdravotníckych pracovníkov;
 

5.predpisujúci lekár je povinný pri predpisovaní humánneho lieku, humánneho lieku s obsahom omamnej látky II. skupiny alebo psychotropnej látky II. skupiny, zdravotníckej pomôcky alebo dietetickej potraviny vytvoriť preskripčný záznam podpísaný elektronickým podpisom v elektronickej zdravotnej knižke (spolu s povinnosťou storna preskripčného záznamu z dôvodu opravy chýb na lekárskom predpise alebo lekárskom poukaze). Táto povinnosť je upravená v § 119 ods. 12 písm. h) zákona č. 362/2011 Z. z.) a sankciu za jej porušenie vo výške od 300 € do 35 000 € ukladá ŠÚKL;
 

6.ošetrujúci lekár, ktorý ordinoval podanie humánneho lieku pacientovi, je povinný bezodkladne po podaní tohto lieku vytvoriť medikačný záznam podpísaný elektronickým podpisom v elektronickej zdravotnej knižke. Táto povinnosť je upravená v § 121a zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a sankciu za jej porušenie vo výške od 300 € do 35 000 € ukladá ŠÚKL;
 

7.sestra je povinná po predpise zdravotníckej pomôcky vytvoriť preskripčný záznam, táto povinnosť je upravená nie úplne explicitne, ale na druhej strane jej porušenie zákon explicitne postihuje v § 138 ods. 28 písm. o) zákona č. 362/2011 Z. z. o liekoch a sankciu za jej porušenie vo výške od 300 € do 35 000 € ukladá ŠÚKL.

 

Dobrou správou je, že parlament v rámci schváleného zákona o radiačnej ochrane (z 13. 3. 2018) prijal zmenu zákona č. 578/2004 Z. z. a od 1. 4. 2018 už za porušenie povinnosti používať elektronický preukaz a technické vybavenie nebude hroziť sankcia 3 300 € a zrušenie registrácie v komore. Po novom bude za porušenie tejto povinnosti MZ SR môcť (nebude to musieť urobiť povinne) uložiť sankciu až do výšky 200 €.

 

 

Povinnosti poskytovateľa zdravotnej starostlivosti priamo súvisiace s ezdravím sú nasledujúce (povinnosti uvádzame v zjednodušenej podobe, nepredstavujú vernú citáciu dotknutej časti zákona):
 

1.používať informačný systém, ktorý má overenie zhody, povinnosť je upravená v § 79 ods. 1 písm. ze)) zákona č. 578/2004 Z. z. a za jej porušenie uloží orgán, ktorý vydal PZS povolenie na prevádzku zdravotníckeho zariadenia (samosprávny kraj alebo MZ SR), sankciu až do 663 € (§ 82 ods. 1 písm. a));
 

2.zaobstarať a používať technické zariadenia slúžiace na autentizáciu, povinnosť je upravená v § 79 ods. 1 písm. zf) zákona č. 578/2004 Z. z. a za jej porušenie uloží orgán, ktorý vydal PZS povolenie na prevádzku zdravotníckeho zariadenia (samosprávny kraj alebo MZ SR), sankciu až do 663 € (§ 82 ods. 1 písm. a));
 

3.zapisovať a aktualizovať údaje v pacientskom sumáre, povinnosť je upravená v § 79 ods. 1 písm. zg) zákona č. 578/2004 Z. z. Rozsah tejto povinnosti je diferencovaný podľa typu PZS. PZS, s ktorým má pacient uzatvorenú dohodu o poskytovaní všeobecnej ambulantnej zdravotnej starostlivosti, má zákonom 153/2013 Z. z. uložený najširšiu záznamovú povinnosť (pozri § 6 ods. 2 zákona 153/2013 Z. z.). Iný poskytovateľ zdravotnej starostlivosti (napríklad poskytovateľ špecializovanej ZS) zapisuje len záznamy o poskytnutej ZS a vytvára preskripčný, prípadne medikačný záznam. Za porušenie tejto povinnosti uloží orgán, ktorý vydal pre PZS povolenie na prevádzku zdravotníckeho zariadenia (samosprávny kraj alebo MZ SR), sankciu až do 663 € (§ 82 ods. 1 písm. a));
 

4.bezodkladne po poskytnutí ZS (ambulantnej, ako aj ústavnej) vytvoriť elektronický záznam do EZKP, povinnosť je upravená v § 79 ods. 1 písm. zh) a zi)) zákona č. 578/200 Z. z. Táto povinnosť sa nevzťahuje na prípady utajených pôrodov. Za porušenie tejto povinnosti uloží orgán, ktorý vydal pre PZS povolenie na prevádzku zdravotníckeho zariadenia (samosprávny kraj alebo MZ SR), sankciu až do 663 € (§ 82 ods. 1 písm. a));
 

5.neumožniť prístup k elektronickému záznamu v EZKP osobe, ktorej sa poskytuje ZS v odbore psychiatria/klinická psychológia, ak by jeho sprístupnenie negatívne ovplyvnilo jej liečbu, povinnosť je upravená v § 79 ods. 1 písm. zj)). Za porušenie tejto povinnosti uloží orgán, ktorý vydal pre PZS povolenie na prevádzku zdravotníckeho zariadenia (samosprávny kraj alebo MZ SR), sankciu až do 663 € (§ 82 ods. 1 písm. a));
 

6.osoba, ktorá vydáva liek, je podľa § 121 ods. 3 písm. d) zákona o liekoch povinná bezodkladne vytvoriť dispenzačný záznam podpísaný elektronickým podpisom v elektronickej zdravotnej knižke o vydanom humánnom lieku, ktorého výdaj je viazaný na lekársky predpis, dietetickej potravine, ktorá je uvedená v zozname kategorizovaných dietetických potravín, alebo zdravotníckej pomôcke, ktorá je uvedená v zozname kategorizovaných zdravotníckych pomôcok, ak je dietetická potravina alebo zdravotnícka pomôcka uhrádzaná na základe verejného zdravotného poistenia. Za porušenie tejto povinnosti hrozí sankcia vo výške 500 € – 25 000 €, ktorú ukladá samosprávny kraj (§ 138 ods. 5 písm. bc) v spojení s § 138 ods. 35 zákona o liekoch).

 

 

Poslednou otázkou, ktorú je potrebné zodpovedať, je, či zákon upravuje maximálne lehoty na začatie správneho konania v prípade, ak poskytovateľ či zdravotnícky pracovník poruší zákon. V § 83 ods. 1 nachádzame limitáciu tohto obdobia. Konanie o uložení pokuty možno začať do jedného roka odo dňa, keď orgán príslušný na vykonávanie dozoru nad dodržiavaním ustanovení tohto zákona zistil porušenie povinnosti, najneskôr do troch rokov odo dňa porušenia povinnosti. 

 

Zákon o poskytovateľoch upravuje aj možnosť takzvanej exkulpácie (§ 82 ods. 14), teda zbavenia sa zodpovednosti za porušenie povinnosti, ak zodpovedný subjekt preukáže naplnenie osobitných kvalifikovaných dôvodov, ktoré zákon definuje. Tejto zodpovednosti sa osoba zbaví, ak preukáže, že v dôsledku okolností hodných osobitného zreteľa, ktoré nemohla ovplyvniť svojím konaním, nemohla splniť povinnosti, za ktoré možno uložiť pokutu podľa tohto zákona. Zbavením sa zodpovednosti za porušenie povinnosti nie je dotknutá povinnosť osôb túto povinnosť dodatočne splniť po odpadnutí dôvodov, na základe ktorých sa osoba zbaví tejto zodpovednosti. Zákon nijakým spôsobom pojem „mimoriadne okolnosti“ nevykladá, preto sa môžu chápať široko ako okolnosť, ktorej vznik poskytovateľ nemohol ovplyvniť, nemohol jej zabrániť. Jej výklad bude v rozumnej miere závisieť od správnej úvahy správneho orgánu.

 

Ako vyplýva z uvedeného výpočtu povinností, zákonodarca si poisťuje plnenie úloh, ktoré majú poskytovatelia a zdravotnícki pracovníci v súvislosti s ezdravím. Pozitívnym posunom je zmiernenie asi najprísnejšej sankcie, ktorá hrozila zdravotníckym pracovníkom za nepoužívanie elektronického preukazu.