Zvukové a pohybové tiky postihujúce pacientov s Tourettovým syndrómom môže ovplyvniť v prospech pacienta elektróda, ktorá je zavedená do mozgu. Takzvaná hlboká mozgová stimulácia funguje pri iných druhoch tikov a triašky. Pred dvadsiatimi rokmi ju prvýkrát úspešne aplikovali lekári v pražskej Nemocnici Na Homolce.
Výskyt
Syndróm postihuje hlavne deti. Podľa štatistík sa rozvinie asi u percenta z detskej populácie, častejšie u chlapcov. Stimulácia mozgu elektródami sa využíva u neurologicky chorých pacientov, ktorí už vyčerpali všetky iné možnosti liečby. Využíva sa vysokofrekvenčná stimulácia konkrétnych častí mozgu pomocou trvalo zavedených elektród.
„Stimulačná súprava sa skladá z elektródy zavedenej do mozgu, pod kožou káblom prepojenou so stimulátorom, ktorý je vložený pod kožou na hrudníku pod kľúčnou kosťou. Elektróda je zavedená malým otvorom v lebečnej kosti, na jej konci v cieľovom jadre sa vysielajú elektrické impulzy s frekvenciou 130 Hz a vyššou,“ vysvetlil neurológ Nemocnice Na Homolce MUDr. Dušan Urgošík, CSc.
Podľa jeho tvrdení sa dá očakávať, že sa v budúcnosti spolu s vývojom technológií bude rozširovať spektrum neurologických a psychiatrických pacientov, pre ktorých bude táto liečba efektívna a bezpečná. Ďalšími vhodnými kandidátmi na liečbu sú napríklad práve pacienti s Tourettovým syndrómom.
Vyskytuje sa približne u 50 osôb zo 100 000, asi trikrát až štyrikrát častejšie je zaznamenaný výskyt u mužov. Ako sa uvádza vyššie, syndróm sa začína prejavovať v detstve, najčastejšie okolo siedmeho roku a najneskôr v 18 rokoch.
Elektróda
Typickým príznakom sú pohybové tiky, ako sú žmurkanie, trhanie hlavou a končatinami alebo grimasy. Tiky môžu byť i zvukové, napríklad posmrkávanie, pískanie, ale aj vykrikovanie či opakovanie slov a viet. Časté sú aj poruchy správania. Príznaky sa zhoršia v čase puberty a asi u pätiny pacientov v dospelosti úplne vymiznú.
Prvýkrát použili voperovanie elektródy pre hlbokú mozgovú stimuláciu lekári v Nemocnici Na Homolce 26. marca 1998. Pacient trpel esenciálnym trasením, ktoré sa prejavuje trasením namiesto plánovaného pohybu. O dva roky neskôr bola elektróda implantovaná tiež prvému pacientovi s Parkinsonovou chorobou, v roku 2005 u chorého na dystóniu, teda mimovoľné svalové kŕče alebo sťahy. Za dvadsať rokov bolo týchto operácií vrátane výmen po skončení päťročnej životnosti elektródy zhruba tisíc.
Výskyt
Syndróm postihuje hlavne deti. Podľa štatistík sa rozvinie asi u percenta z detskej populácie, častejšie u chlapcov. Stimulácia mozgu elektródami sa využíva u neurologicky chorých pacientov, ktorí už vyčerpali všetky iné možnosti liečby. Využíva sa vysokofrekvenčná stimulácia konkrétnych častí mozgu pomocou trvalo zavedených elektród.
„Stimulačná súprava sa skladá z elektródy zavedenej do mozgu, pod kožou káblom prepojenou so stimulátorom, ktorý je vložený pod kožou na hrudníku pod kľúčnou kosťou. Elektróda je zavedená malým otvorom v lebečnej kosti, na jej konci v cieľovom jadre sa vysielajú elektrické impulzy s frekvenciou 130 Hz a vyššou,“ vysvetlil neurológ Nemocnice Na Homolce MUDr. Dušan Urgošík, CSc.
Podľa jeho tvrdení sa dá očakávať, že sa v budúcnosti spolu s vývojom technológií bude rozširovať spektrum neurologických a psychiatrických pacientov, pre ktorých bude táto liečba efektívna a bezpečná. Ďalšími vhodnými kandidátmi na liečbu sú napríklad práve pacienti s Tourettovým syndrómom.
Vyskytuje sa približne u 50 osôb zo 100 000, asi trikrát až štyrikrát častejšie je zaznamenaný výskyt u mužov. Ako sa uvádza vyššie, syndróm sa začína prejavovať v detstve, najčastejšie okolo siedmeho roku a najneskôr v 18 rokoch.
Elektróda
Typickým príznakom sú pohybové tiky, ako sú žmurkanie, trhanie hlavou a končatinami alebo grimasy. Tiky môžu byť i zvukové, napríklad posmrkávanie, pískanie, ale aj vykrikovanie či opakovanie slov a viet. Časté sú aj poruchy správania. Príznaky sa zhoršia v čase puberty a asi u pätiny pacientov v dospelosti úplne vymiznú.
Prvýkrát použili voperovanie elektródy pre hlbokú mozgovú stimuláciu lekári v Nemocnici Na Homolce 26. marca 1998. Pacient trpel esenciálnym trasením, ktoré sa prejavuje trasením namiesto plánovaného pohybu. O dva roky neskôr bola elektróda implantovaná tiež prvému pacientovi s Parkinsonovou chorobou, v roku 2005 u chorého na dystóniu, teda mimovoľné svalové kŕče alebo sťahy. Za dvadsať rokov bolo týchto operácií vrátane výmen po skončení päťročnej životnosti elektródy zhruba tisíc.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Jana Andelová, ZdN