Migréna je tretím najčastejším ochorením, ktoré postihuje ľudskú populáciu.8 Až trikrát častejšie pritom postihuje ženy.3 Chybou je považovať migrénu za klasickú bolesť hlavy. Prejavy sú omnoho intenzívnejšie a dlhší je aj jej priebeh.
Výskyt
Podľa štatistík až 91 percent pacientov kvôli migréne niekedy muselo vynechať školu alebo prácu a vo väčšine prípadov má migréna dosah aj na kvalitu partnerských vzťahov.3Štúdie navyše ukazujú, že migréna môže zvyšovať riziko poškodenia niektorých častí mozgu až o 68 percent.2
V súčasnosti trpí migrénou celosvetovo 18 percent žien a 6 percent mužov.1,3 Silné bolesti, ktoré ochorenie sprevádzajú, sa nevyhýbajú ani deťom.4 Migréna nemusí byť len krátkodobou nepríjemnosťou, môže trvať až 72 hodín, čiže tri dni. Vďaka včasnému nasadeniu lieku je možné príznaky zmierniť.1 Riziko výskytu migrény stúpa, ak migrénou trpí niekto v rodine. Ak trpia migrénou obaja rodičia, existuje až 75-percentné riziko, že ochorenie prepukne aj u ich detí.5
Migréna sa väčšinou diagnostikuje podľa jej typických prejavov, lekár však súčasne musí vylúčiť aj iné možné ochorenia, ktoré by tieto prejavy mohli spôsobovať. Magnetická rezonancia, EEG alebo CT dokážu odhaliť iné možné príčiny bolesti hlavy, ako sú napríklad nádory. Migrénu však tieto zariadenia nezobrazia.
Podozrenie na migrénu sa vyskytne až vtedy, keď sú všetky ostatné ochorenia vylúčené, a prejavia sa znaky typické pre migrénu. Najčastejšie to býva silná jednostranná, pulzujúca bolesť hlavy, ktorá môže byť sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním či precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa počas fyzickej aktivity obvykle zhoršuje. Migrénu často sprevádzajú rôzne prejavy ešte pred jej prepuknutím a následne aj po jej skončení.1
Riziko
Migréna ako vážne ochorenie môže v tele spôsobovať celý rad sekundárnych zdravotných problémov. Vrátane najzávažnejších, ako je napríklad ischemická cievna mozgová príhoda. Môžu za to cievne spazmy pri migréne.9
Vedci z Kodanskej univerzity skúmali vplyv migrény aj na ľudský mozog a zistili, že migréna môže zvýšiť riziko poškodenia mozgu až o 68 percent.2 Zmeny sú dokonca viditeľné na magnetickej rezonancii. Vedcom sa podarilo vypozorovať, že zmeny sú častejšie u ľudí, u ktorých je migréna sprevádzaná tzv. aurou. Pacienti, ktorí trpia migrénou bez aury, majú riziko poškodenia mozgu o niečo nižšie, napriek tomu stále ide o 34-percentnú pravdepodobnosť oproti zdravým jedincom.2
„Migréna je veľmi závažné ochorenie, ktoré nielenže nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života a má vplyv aj na kariéru a vzťahy v rodine, ale takisto predstavuje významné riziko pre ďalšie súvisiace zdravotné komplikácie osoby, ktorá ňou trpí,“ vysvetlila PharmDr. Andrea Gažová, PhD., z Ústavu farmakológie a klinickej farmakológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave a dodala. „Osoba, ktorá na sebe spozoruje príznaky migrény, by nemala príliš otáľať a navštíviť svojho lekára, ktorý diagnózu buď vyvráti, alebo potvrdí. Ak sa objaví ťažší prípad migrény, následne navrhne liečebný postup.“
Príčiny?
V súčasnosti e vedci nepoznajú zaručené spúšťače migrény. Preukázalo sa však, že niektoré faktory majú na migrénu vplyv. Lekári najčastejšie hovoria o hormonálnych zmenách, čo by vysvetľovalo, prečo ženy postihuje migréna trikrát častejšie ako mužov. Migrénu môžu zhoršovať slané jedlá, niektoré syry, alkohol a kofeínové nápoje. Negatívny vplyv na ochorenie majú tiež zmeny tlaku vzduchu, príliš jasné svetlo alebo intenzívna vôňa či zápach. Na migrénu pôsobia aj niektoré lieky, napríklad hormonálna antikoncepcia alebo nitroglycerín používaný na liečbu ochorení srdca a ciev. 6
Momentálne je na trhu celý rad prípravkov, ktoré vedia zmierniť prejavy migrény. Lekár môže odporučiť najvhodnejšie lieky pre konkrétneho pacienta. Doplnková liečba môže zahŕňať studené obklady, pobyt v tmavej, dostatočne vetranej miestnosti bez nadmerného hluku, akupresúru či akupunktúru.1 Samozrejmosťou je obmedzenie vplyvu už spomínaných faktorov, ktoré môžu ochorenie zhoršiť. Pacient by mal dbať aj na dostatok spánku.7
Zdroje:
1. Mastík, J., Primární bolesti hlavy [online]. 2010. Dostupné z: https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2010/03/09.pdf
2. Bashir, A., Lipton, R. B., Ashina, S., Ashina, M., Migraine and structural changes in the brain [online]. 2013. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3795609/
3. Migraine Statistics [online]. 2018. Dostupné z: https://migraine.com/migraine-statistics/
4. Muchová, M., Ošlejšková, H. Migréna v dětském věku [online]. 2007. Dostupné z: https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2007/03/08.pdf
5. The Genetics of Migraine [online]. 2017. Dostupné z: https://americanmigrainefoundation.org/understanding-migraine/the-genetics-of-migraine/
6. Mayo Clinic Staff, Migraine [online]. 2017. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/migraine-headache/symptoms-causes/syc-20360201
7. Neumann, J., Migréna – diferenciální diagnostika a léčba [online]. 2010. Dostupné z: https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2010/06/13.pdf
8. Steiner TJ et al., Migraine: the seventh disabler. The Journal of Headache and Pain [online]. 2013. Dostupné z: https://www.migrainetrust.org/about-migraine/migraine-what-is-it/facts-figures/
9. Bauer, J., Kapitoly z kardiologie 4/2010 – Cévní mozkové příhody. [online]. 2010. Dostupné z: https://www.tribune.cz/clanek/20216-cevni-mozkove-prihody
Výskyt
Podľa štatistík až 91 percent pacientov kvôli migréne niekedy muselo vynechať školu alebo prácu a vo väčšine prípadov má migréna dosah aj na kvalitu partnerských vzťahov.3Štúdie navyše ukazujú, že migréna môže zvyšovať riziko poškodenia niektorých častí mozgu až o 68 percent.2
V súčasnosti trpí migrénou celosvetovo 18 percent žien a 6 percent mužov.1,3 Silné bolesti, ktoré ochorenie sprevádzajú, sa nevyhýbajú ani deťom.4 Migréna nemusí byť len krátkodobou nepríjemnosťou, môže trvať až 72 hodín, čiže tri dni. Vďaka včasnému nasadeniu lieku je možné príznaky zmierniť.1 Riziko výskytu migrény stúpa, ak migrénou trpí niekto v rodine. Ak trpia migrénou obaja rodičia, existuje až 75-percentné riziko, že ochorenie prepukne aj u ich detí.5
Migréna sa väčšinou diagnostikuje podľa jej typických prejavov, lekár však súčasne musí vylúčiť aj iné možné ochorenia, ktoré by tieto prejavy mohli spôsobovať. Magnetická rezonancia, EEG alebo CT dokážu odhaliť iné možné príčiny bolesti hlavy, ako sú napríklad nádory. Migrénu však tieto zariadenia nezobrazia.
Podozrenie na migrénu sa vyskytne až vtedy, keď sú všetky ostatné ochorenia vylúčené, a prejavia sa znaky typické pre migrénu. Najčastejšie to býva silná jednostranná, pulzujúca bolesť hlavy, ktorá môže byť sprevádzaná nevoľnosťou, vracaním či precitlivenosťou na svetlo a zvuky. Bolesť sa počas fyzickej aktivity obvykle zhoršuje. Migrénu často sprevádzajú rôzne prejavy ešte pred jej prepuknutím a následne aj po jej skončení.1
Riziko
Migréna ako vážne ochorenie môže v tele spôsobovať celý rad sekundárnych zdravotných problémov. Vrátane najzávažnejších, ako je napríklad ischemická cievna mozgová príhoda. Môžu za to cievne spazmy pri migréne.9
Vedci z Kodanskej univerzity skúmali vplyv migrény aj na ľudský mozog a zistili, že migréna môže zvýšiť riziko poškodenia mozgu až o 68 percent.2 Zmeny sú dokonca viditeľné na magnetickej rezonancii. Vedcom sa podarilo vypozorovať, že zmeny sú častejšie u ľudí, u ktorých je migréna sprevádzaná tzv. aurou. Pacienti, ktorí trpia migrénou bez aury, majú riziko poškodenia mozgu o niečo nižšie, napriek tomu stále ide o 34-percentnú pravdepodobnosť oproti zdravým jedincom.2
„Migréna je veľmi závažné ochorenie, ktoré nielenže nepriaznivo ovplyvňuje kvalitu života a má vplyv aj na kariéru a vzťahy v rodine, ale takisto predstavuje významné riziko pre ďalšie súvisiace zdravotné komplikácie osoby, ktorá ňou trpí,“ vysvetlila PharmDr. Andrea Gažová, PhD., z Ústavu farmakológie a klinickej farmakológie Lekárskej fakulty UK v Bratislave a dodala. „Osoba, ktorá na sebe spozoruje príznaky migrény, by nemala príliš otáľať a navštíviť svojho lekára, ktorý diagnózu buď vyvráti, alebo potvrdí. Ak sa objaví ťažší prípad migrény, následne navrhne liečebný postup.“
Príčiny?
V súčasnosti e vedci nepoznajú zaručené spúšťače migrény. Preukázalo sa však, že niektoré faktory majú na migrénu vplyv. Lekári najčastejšie hovoria o hormonálnych zmenách, čo by vysvetľovalo, prečo ženy postihuje migréna trikrát častejšie ako mužov. Migrénu môžu zhoršovať slané jedlá, niektoré syry, alkohol a kofeínové nápoje. Negatívny vplyv na ochorenie majú tiež zmeny tlaku vzduchu, príliš jasné svetlo alebo intenzívna vôňa či zápach. Na migrénu pôsobia aj niektoré lieky, napríklad hormonálna antikoncepcia alebo nitroglycerín používaný na liečbu ochorení srdca a ciev. 6
Momentálne je na trhu celý rad prípravkov, ktoré vedia zmierniť prejavy migrény. Lekár môže odporučiť najvhodnejšie lieky pre konkrétneho pacienta. Doplnková liečba môže zahŕňať studené obklady, pobyt v tmavej, dostatočne vetranej miestnosti bez nadmerného hluku, akupresúru či akupunktúru.1 Samozrejmosťou je obmedzenie vplyvu už spomínaných faktorov, ktoré môžu ochorenie zhoršiť. Pacient by mal dbať aj na dostatok spánku.7
Zdroje:
1. Mastík, J., Primární bolesti hlavy [online]. 2010. Dostupné z: https://www.internimedicina.cz/pdfs/int/2010/03/09.pdf
2. Bashir, A., Lipton, R. B., Ashina, S., Ashina, M., Migraine and structural changes in the brain [online]. 2013. Dostupné z: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pmc/articles/PMC3795609/
3. Migraine Statistics [online]. 2018. Dostupné z: https://migraine.com/migraine-statistics/
4. Muchová, M., Ošlejšková, H. Migréna v dětském věku [online]. 2007. Dostupné z: https://www.neurologiepropraxi.cz/pdfs/neu/2007/03/08.pdf
5. The Genetics of Migraine [online]. 2017. Dostupné z: https://americanmigrainefoundation.org/understanding-migraine/the-genetics-of-migraine/
6. Mayo Clinic Staff, Migraine [online]. 2017. Dostupné z: https://www.mayoclinic.org/diseases-conditions/migraine-headache/symptoms-causes/syc-20360201
7. Neumann, J., Migréna – diferenciální diagnostika a léčba [online]. 2010. Dostupné z: https://www.medicinapropraxi.cz/pdfs/med/2010/06/13.pdf
8. Steiner TJ et al., Migraine: the seventh disabler. The Journal of Headache and Pain [online]. 2013. Dostupné z: https://www.migrainetrust.org/about-migraine/migraine-what-is-it/facts-figures/
9. Bauer, J., Kapitoly z kardiologie 4/2010 – Cévní mozkové příhody. [online]. 2010. Dostupné z: https://www.tribune.cz/clanek/20216-cevni-mozkove-prihody
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Jana Andelová, ZdN