Podľa posledných údajov zverejnených Národným centrom zdravotníckych informácií v Zdravotníckej ročenke ukončilo v roku 2016 štúdium medicíny 722 študentov slovenského štátneho občianstva, čo je o 21 menej ako rok predtým. Naopak, počet cudzincov s diplomom zo slovenských lekárskych fakúlt vzrástol. Pred tromi rokmi ho dostalo 221 zahraničných študentov, kým v roku 2016 už 280.
Vo svete býva zvykom, že cudzinci tvoria tretinu študentov. Tvrdí to dekan 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe Aleksi Šedo. Na jeho fakulte je zo zahraničia každý piaty medik. Podiel zahraničných študentov na slovenských lekárskych fakultách je však výrazne vyšší.
LF UK v Bratislave má 36 % študentov zo zahraničia, najviac z Nemecka, Grécka, Iránu a Poľska. Podiel zahraničných študentov na LF UPJŠ v Košiciach predstavuje 45 %, do metropoly východného Slovenska prišlo najviac medikov z Izraela, Poľska, Španielska a Nemecka. Jesseniova lekárska fakulta v Martine vzdeláva v tomto akademickom roku spolu 1529 budúcich lekárov, z toho je 44% zahraničných študentov, prevažne z Nórska.
Na LF Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) mali v predošlom akademickom roku zapísaných v dennej forme 538 študentov, z toho 181 cudzincov (33,64%). Najviac zahraničných medikov bolo z Nemecka, Grécka, Nórska a Veľkej Británie.
V prvých ročníkoch lekárskych fakúlt je situácia iná. Napríklad na košickej fakulte študuje všeobecné a zubné lekárstvo v slovenskom jazyku 244 prvákov, kým v anglickom jazyku až 316. LF UK v Bratislave uvádza 354 prvákov študujúcich v slovenčine a 232 v angličtine. Opačný pomer uvádza vo výročnej správe za rok 2016 Jesseniova lekárska fakulta v Martine, kde všeobecné lekárstvo študovalo 153 medikov v anglickom jazyku, kým v slovenčine len 94 študentov.
Cudzinci ako zdroj príjmov
Lekárske fakulty priznávajú rastúci podiel cudzincov a otvorene hovoria o nedostatočnej finančnej podpore zo strany štátu. „Chronickým problémom je nedostatočné financovanie LF UK zo štátnych zdrojov (postačujú na 42 % mzdových nákladov) a „odstrihnutie“ od európskych fondov v dôsledku „geografického hriechu“ (Bratislava je deklarovaná ako bohatý región EU). Riešenie nachádzame len pomocou vlastných príjmov fakulty za výučbu v anglickom jazyku. Toto východisko má však svoje morálne limity. O čo viac lekárov pripravíme pre zahraničie, o to menej študentov bude študovať v slovenskom jazyku, a o to menej ich v budúcnosti bude liečiť ľudí našej krajiny,“ uvádza sa v oficiálnom vyjadrení vedenia Lekárskej fakulty UK (LF UK) v Bratislave.
Podobne argumentuje aj LF UPJŠ Košice: „Štúdium na lekárskej fakulte patrí medzi ekonomicky najnáročnejšie formy štúdia. Príjmy zo štátneho rozpočtu nepostačujú na zabezpečenie kvalitnej praktickej výučby a už vôbec nie na jej modernizáciu.“
Za štúdium všeobecného lekárstva v anglickom jazyku vyberá LF UK školné 9 500 eur ročne, poplatok za rok štúdia zubného lekárstva je 11 000 eur. V tomto akademickom roku fakulta zinkasovala takmer 9 miliónov, čo predstavuje tretinu jej celkových výnosov.
Budúcich zubárov stojí rok štúdia v Košiciach rovnako ako v Bratislave 11 000 eur, školné v odbore všeobecné lekárstvo je 10 500 eur.
Rastúci záujem
Záujem o štúdium medicíny v Košiciach sa za posledné desaťročie zvýšil päťnásobne. V roku 2008 bolo na lekárskej fakulte 257 medikov zo zahraničia, v tomto akademickom roku je ich 1 296. „Nárast študentov v priebehu posledných desiatich rokov sa spája najmä s rozvojom regiónu, zlepšením propagácie štúdia na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach a v neposlednom rade aj so šírením dobrého mena absolventmi fakulty o kvalite poskytovaného vzdelávania,“ uvádza hovorkyňa UPJŠ Linda Babušík Adamčíková.
Rovnaký trend zaznamenáva aj LF UK. „Napriek tomu je pomer počtu študentov študujúcich v slovenskom jazyku k počtu študentov študujúcich v anglickom jazyku vyšší ako na ostatných mimobratislavských lekárskych fakultách,“ zdôrazňuje dekan prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc.
Oslovení odborníci zhodne konštatujú, že šetrenie na štúdiu budúcich lekárov sa Slovensku vypomstí. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že financovanie vysokoškolského štúdia druhého stupňa je v kompetencii ministerstva školstva.
„Ministerstvo zdravotníctva si je vedomé, že personálne kapacity lekárskych fakúlt sú limitované viacerými faktormi. Nie je však v našej kompetencií určovať univerzitám počty študentov v jednotlivých študijných odboroch,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
MZ SR zdôraznilo, že rastúci záujem zahraničných študentov je dôkazom vysokej kvality štúdia na našich univerzitách. „Skutočnosť, že lekárske fakulty prijímajú vo výraznom počte zahraničných študentov, vnímame aj ako istú formu podnikateľských aktivít univerzít, keďže takéto štúdium si títo študenti plne hradia sami. Zároveň si však uvedomujeme, že väčšina týchto študentov po skončení štúdia ako lekári neostávajú pracovať na Slovensku, ale väčšina z nich využíva systém automatického uznávania svojich získaných dokladov o vzdelaní a voľný pohyb osôb v EÚ a odchádzajú, či už do svojich domovských, alebo iných krajín EÚ,“ dodáva Z. Eliášová.
Komplexný problém
MZ SR tvrdí, že je pripravené sa týmto komplexným problémom v spolupráci s rezortom školstva aj naďalej detailne zaoberať a hľadať účinné nástroje jeho riešenia.
Prezident Slovenskej lekárskej komory MUDr. Marián Kollár pripomína, že príslušné ministerstvá sa tým mali koncepčne zaoberať už dávno. „Pri tak zložitom systéme, ako je zdravotníctvo, sa chyby vnesené do systému pred 10 – 15 rokmi v dôsledku pomaly bežiaceho zotrvačníka (ktorým zdravotníctvo a zdravotnícke školstvo je) začínajú prejavovať práve v súčasnosti. Aj keby sa nám podarilo výraznejšie znížiť odchod mladých lekárov, nepoznáme iné riešenie, ako zvýšiť počty študentov medicíny a zároveň už po 6 rokoch aj počty týchto absolventov do slovenského zdravotníctva. Tu by sa však mala prejaviť lepšia spolupráca oboch ministerstiev – zdravotníctva aj školstva,“ hovorí M. Kollár.
Aj predseda Lekárskeho odborového združenia MUDr. Peter Visolajský hodnotí situáciu kriticky: „Vedeniu rezortu zdravotníctva chýba elementárna koncepcia pre naše zdravotníctvo. Podobný problém je pri vzdelávaní sestier: z 27 stredných zdravotných škôl až 12 nemohlo prijať všetky študentky, ktoré sa na tieto školy hlásili, pretože nemocnice nevykazujú reálne potreby nedostatku sestier, čo dané kraje vyhodnotili ako nízky dopyt po absolventoch týchto škôl. A teda obmedzili počet prijatých študentov na tieto školy, pričom reálna situácia s nedostatkom sestier v našich nemocniciach je kritická."
Anketa
1. Ako vnímate zvyšujúci sa podiel zahraničných medikov na našich lekárskych fakultách?
2. Vedenie LF UK upozorňuje na nedostatočné financovanie zo štátnych zdrojov aj v súvislosti s nedostatkom lekárov na Slovensku. Je táto situácia únosná?
MUDr. Marián Kollár, prezident SLK
1. Na Slovensku sa dá získať „relatívne lacno“ kvalitné odborné medicínske vzdelanie, platné nielen v Európe, a tiež náklady spojené so študentským životom sú nižšie v porovnaní s krajinami na západ od nás. To pravdepodobne vysvetľuje rozdiely aj v rámci Slovenska – v Košiciach sú počty študentov ešte o nejaké to percento vyššie. Počty študentov sa postupne ustaľujú, ďalší nárast aj vzhľadom na kapacity škôl sa nepredpokladá. Na druhej strane si treba uvedomiť, že fakulty však majú aj svoje personálne i kapacitné limity, čo sa, samozrejme, odráža aj v nižšom počte slovenských študentov. Avšak tento fakt, ak nepríde k zásadnejšej zmene, dobehne naše zdravotníctvo už v najbližších rokoch. Preto v záujme nás všetkých je nevyhnutné tomuto trendu zabrániť.
2. Model spolufinancovania štúdia nie je v porovnaní s inými krajinami ojedinelý, príkladom je Veľká Británia, kde poplatky sú často vyššie ako u nás. Otázka financovania školstva, lekárskych fakúlt nevynímajúc, je na Slovensku vážnym problémom. Nedostatočne vyšpecifikované kompetenčné a ekonomické vzťahy medzi rezortom zdravotníctva a rezortom školstva (kompetencie fakulty ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pregraduálne a postgraduálne, celoživotné vzdelávanie, aplikovaný výskum), sprevádzané finančným deficitom, spôsobuje až existenčné problémy jednotlivých fakúlt a univerzitných nemocníc. Je potrebné zdôrazniť, že práve tu sa poskytuje najvyšší stupeň liečebno-preventívnej starostlivosti, odborného vzdelávania a medicínsky orientovaného výskumu. Nehodné až demoralizujúce tabuľkové platové ohodnotenie vysokoškolského pedagóga, chabé vybavenie školských pracovísk (učebne, simulátory), ale aj nedostatočná sociálna infraštruktúra súvisí s odlivom najkvalitnejších mladých mozgov do cudziny.
Problém nedostatku slovenských študentov na lekárskych fakultách však nie je len zásluhou počtu zahraničných. Klesajúci záujem o štúdium medicíny medzi slovenskými študentmi je spôsobený aj tým, že naši adepti strácajú ilúzie o našom zdravotníctve, náročnosťou štúdia, ako i nepomerom zodpovednosti a rizika výkonu tejto profesii k odmene, pre mladých ľudí prestáva byť toto povolanie atraktívne. Práve preto by mal práve štát robiť primerané „retenčné“ opatrenia, ako urobiť prácu lekára na Slovensku viac atraktívnou.
MUDr. Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia
1. Je to následok nedofinancovania slovenského školstva, alebo skôr zlého prerozdeľovania financií, kde fakulty, ktorých absolventi sú na Slovensku dôležití, nemajú dosť financií na výučbu, a na druhej strane štát platí vysoké školy, ktoré chrlia absolventov, hoci všetci vedia, že na Slovensku nenájdu uplatnenie. V takomto zlom nastavení financovania sú fakulty nútené hľadať vedľajšie príjmy, čo je, ako v prípade lekárskych fakúlt, často na úkor slovenských študentov, a teda v konečnom dôsledku v neprospech štátu.
2. Denne sa v médiách objavujú články, ako málo je na Slovensku lekárov, že ordinuje aj 90-ročný lekár, že v niektorých okresoch nedokážu nájsť lekárov už roky. Ako lekári často počúvame, že sme študovali „za štátne“, pritom štatistika hovorí jasne, že dnes budúci lekári študujú na slovenských lekárskych fakultách takmer z polovice za financie zahraničných študentov. Je to zlá situácia, lebo to, čo štát dnes ušetrí na nedofinancovaní lekárskej fakulty, to potom niekoľkonásobne preplatí pri zháňaní lekárov do obvodných ambulancií či do nemocníc a, samozrejme, sú to aj nemalé finančné následky nedostatočnej zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej z nedostatku lekárov. Riešením je sedliacky rozum – ak vieme, že nám lekári chýbajú a že je po nich celosvetový dopyt a už je jasné, že zo zahraničia k nám dostatok lekárov nepríde, je jednoznačné, že si nemôžeme dovoliť „šetriť“ na výučbe slovenských lekárov. Určite je podstatne lacnejšie dofinancovať lekársku fakultu, ako za veľké financie lákať lekárov zo zahraničia, pretože naša krajina nedokáže v platovej ponuke konkurovať Nemecku, Anglicku či Škandinávii.
Prof. MUDr. Neda Markovská, CSc, hlavná odborníčka MZ SR pre zubné lekárstvo
1.Trend narastania počtu zahraničných študentov sa v skutočnosti postupne zvyšuje z roka na rok. Situácia vychádza z nedostatočného financovania štúdia na lekárskych fakultách, ale najmä štúdia zubného lekárstva, ktoré je najdrahšie štúdium u nás. Aj keď koeficient pedagogickej náročnosti sa určuje ako rozdielny pre jednotlivé študijné programy, pre zubné lekárstvo je to absolútne nepostačujúce. Školné od zahraničných študentov trocha napomáha zlepšiť zabezpečenie štúdia, ale na lekárskych fakultách, a najmä v zubnom lekárstve je výrazný nedostatok vysokoškolských pedagógov. Súčasný počet pedagógov tak nie je schopný zabezpečiť výučbu študentov, a preto nie je možné prijať väčší počet študentov. Na jedného učiteľa v klinických predmetoch zubného lekárstva pripadajú 2 – 3 študenti, čo nie je možné zabezpečiť, a uvedený stav ohrozuje kvalitu prípravy našich absolventov. Tu je potrebné pripomenúť, že študent zubného lekárstva musí počas štúdia absolvovať 1 500 hodín priameho ošetrovania pacientov.
Nedostatočný počet VŠ pedagógov vyplýva z nízkeho finančného ohodnotenia učiteľov, ktorí sú honorovaní z tzv. školskej platovej stupnice. Pričom v zdravotníctve v nemocniciach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach sú ich príjmy podstatne vyššie (hlavne u zubných lekárov).
2. Úplne súhlasím s konštatovaním pána dekana LF UK. Jednoznačne na ťahu je ministerstvo školstva, ktoré je o tejto situácii informované od roku 2002 veľmi intenzívne. V tomto období v rámci plnenia predvstupových úloh pre vstup SR do EU sme boli povinní vykonať mnohé zmeny vo výučbe na lekárskych fakultách, a najmä v zubnom lekárstve. LF vtedy realizovali všetky úlohy vyplývajúce zo zmien obsahu kurikula, vrátane zmeny diplomu a titulu. Jednou z pripomienok hodnotiacej komisie EU bola úloha zvýšiť materiálno-technické zabezpečenie stomatologických kliník. Pred niekoľkými rokmi sporadicky boli poskytnuté účelovo viazané dotácie, v nedostačujúcej výške.
Zo strany ministerstva školstva je nevyhnutné prehodnotiť financovanie jednotlivých vysokoškolských študijných programov, najmä tých, ktoré produkujú nezamestnaných absolventov. Na druhej strane podporiť spoločensky nevyhnutné študijné programy – zabezpečujúce zdravotnú starostlivosť občanov SR, ktoré onedlho v mnohých oblastiach Slovenska bude úplne nedostačujúca.
MUDr. Peter Makara, MPH, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva
1. Pokiaľ naše univerzity potrebujú na prežitie vysoký podiel zahraničných študentov, tak potom iba vďaka zahraničným študentom môžu študovať naši. Na úkor našich študentov by to mohlo ísť vtedy, pokiaľ sa prekročí kapacita učiteľov a na našich študentov už nezvýši čas. Preto je dôležité, aby štát pripravil pre univerzity také podmienky, aby bol pomer prijateľný.
2. My nevidíme problém v nízkom počte našich študentov, ktorí ročne ukončia lekárske fakulty. Cesta podľa nás nevedie cez zvyšovanie počtu študentov, ale problém je v tom, že veľmi veľa študentov nenastúpi pracovať do nemocníc a ambulancií na Slovensku.
Cesta podľa nás vedie cez zatraktívnenie podmienok práce lekára na Slovensku, aby sme našich absolventov udržali doma. V našom odbore je cesta napríklad v dobre vyváženom rezidentskom programe bez likvidačných sankcií, aby sa do programu absolventi nahlásili (napr. ide o ženy a ich právo na výchovu detí) a následne vo výraznom zlepšení podmienok práce všeobecných lekárov, aby po skončení programu chceli pracovať na Slovensku a v regióne, ktorý si vyberú. Nejde iba o finančné podmienky, ale aj o úpravu iných povinností (obhliadky mŕtvych tiel, služby v APS), ktoré nemá žiaden iný ambulantný lekár, aby študenti chceli vykonávať prax všeobecného lekára. V opačnom prípade sa nám absolventi budú hlásiť do práce za našimi hranicami, kde majú tiež rezidentské programy a omnoho lepšie podmienky práce po ich skončení.
Vo svete býva zvykom, že cudzinci tvoria tretinu študentov. Tvrdí to dekan 1. lekárskej fakulty Univerzity Karlovej v Prahe Aleksi Šedo. Na jeho fakulte je zo zahraničia každý piaty medik. Podiel zahraničných študentov na slovenských lekárskych fakultách je však výrazne vyšší.
LF UK v Bratislave má 36 % študentov zo zahraničia, najviac z Nemecka, Grécka, Iránu a Poľska. Podiel zahraničných študentov na LF UPJŠ v Košiciach predstavuje 45 %, do metropoly východného Slovenska prišlo najviac medikov z Izraela, Poľska, Španielska a Nemecka. Jesseniova lekárska fakulta v Martine vzdeláva v tomto akademickom roku spolu 1529 budúcich lekárov, z toho je 44% zahraničných študentov, prevažne z Nórska.
Na LF Slovenskej zdravotníckej univerzity (SZU) mali v predošlom akademickom roku zapísaných v dennej forme 538 študentov, z toho 181 cudzincov (33,64%). Najviac zahraničných medikov bolo z Nemecka, Grécka, Nórska a Veľkej Británie.
V prvých ročníkoch lekárskych fakúlt je situácia iná. Napríklad na košickej fakulte študuje všeobecné a zubné lekárstvo v slovenskom jazyku 244 prvákov, kým v anglickom jazyku až 316. LF UK v Bratislave uvádza 354 prvákov študujúcich v slovenčine a 232 v angličtine. Opačný pomer uvádza vo výročnej správe za rok 2016 Jesseniova lekárska fakulta v Martine, kde všeobecné lekárstvo študovalo 153 medikov v anglickom jazyku, kým v slovenčine len 94 študentov.
Cudzinci ako zdroj príjmov
Lekárske fakulty priznávajú rastúci podiel cudzincov a otvorene hovoria o nedostatočnej finančnej podpore zo strany štátu. „Chronickým problémom je nedostatočné financovanie LF UK zo štátnych zdrojov (postačujú na 42 % mzdových nákladov) a „odstrihnutie“ od európskych fondov v dôsledku „geografického hriechu“ (Bratislava je deklarovaná ako bohatý región EU). Riešenie nachádzame len pomocou vlastných príjmov fakulty za výučbu v anglickom jazyku. Toto východisko má však svoje morálne limity. O čo viac lekárov pripravíme pre zahraničie, o to menej študentov bude študovať v slovenskom jazyku, a o to menej ich v budúcnosti bude liečiť ľudí našej krajiny,“ uvádza sa v oficiálnom vyjadrení vedenia Lekárskej fakulty UK (LF UK) v Bratislave.
Podobne argumentuje aj LF UPJŠ Košice: „Štúdium na lekárskej fakulte patrí medzi ekonomicky najnáročnejšie formy štúdia. Príjmy zo štátneho rozpočtu nepostačujú na zabezpečenie kvalitnej praktickej výučby a už vôbec nie na jej modernizáciu.“
Za štúdium všeobecného lekárstva v anglickom jazyku vyberá LF UK školné 9 500 eur ročne, poplatok za rok štúdia zubného lekárstva je 11 000 eur. V tomto akademickom roku fakulta zinkasovala takmer 9 miliónov, čo predstavuje tretinu jej celkových výnosov.
Budúcich zubárov stojí rok štúdia v Košiciach rovnako ako v Bratislave 11 000 eur, školné v odbore všeobecné lekárstvo je 10 500 eur.
Rastúci záujem
Záujem o štúdium medicíny v Košiciach sa za posledné desaťročie zvýšil päťnásobne. V roku 2008 bolo na lekárskej fakulte 257 medikov zo zahraničia, v tomto akademickom roku je ich 1 296. „Nárast študentov v priebehu posledných desiatich rokov sa spája najmä s rozvojom regiónu, zlepšením propagácie štúdia na Lekárskej fakulte UPJŠ v Košiciach a v neposlednom rade aj so šírením dobrého mena absolventmi fakulty o kvalite poskytovaného vzdelávania,“ uvádza hovorkyňa UPJŠ Linda Babušík Adamčíková.
Rovnaký trend zaznamenáva aj LF UK. „Napriek tomu je pomer počtu študentov študujúcich v slovenskom jazyku k počtu študentov študujúcich v anglickom jazyku vyšší ako na ostatných mimobratislavských lekárskych fakultách,“ zdôrazňuje dekan prof. MUDr. Juraj Šteňo, DrSc.
Oslovení odborníci zhodne konštatujú, že šetrenie na štúdiu budúcich lekárov sa Slovensku vypomstí. Ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že financovanie vysokoškolského štúdia druhého stupňa je v kompetencii ministerstva školstva.
„Ministerstvo zdravotníctva si je vedomé, že personálne kapacity lekárskych fakúlt sú limitované viacerými faktormi. Nie je však v našej kompetencií určovať univerzitám počty študentov v jednotlivých študijných odboroch,“ reagovala hovorkyňa rezortu Zuzana Eliášová.
MZ SR zdôraznilo, že rastúci záujem zahraničných študentov je dôkazom vysokej kvality štúdia na našich univerzitách. „Skutočnosť, že lekárske fakulty prijímajú vo výraznom počte zahraničných študentov, vnímame aj ako istú formu podnikateľských aktivít univerzít, keďže takéto štúdium si títo študenti plne hradia sami. Zároveň si však uvedomujeme, že väčšina týchto študentov po skončení štúdia ako lekári neostávajú pracovať na Slovensku, ale väčšina z nich využíva systém automatického uznávania svojich získaných dokladov o vzdelaní a voľný pohyb osôb v EÚ a odchádzajú, či už do svojich domovských, alebo iných krajín EÚ,“ dodáva Z. Eliášová.
Komplexný problém
MZ SR tvrdí, že je pripravené sa týmto komplexným problémom v spolupráci s rezortom školstva aj naďalej detailne zaoberať a hľadať účinné nástroje jeho riešenia.
Prezident Slovenskej lekárskej komory MUDr. Marián Kollár pripomína, že príslušné ministerstvá sa tým mali koncepčne zaoberať už dávno. „Pri tak zložitom systéme, ako je zdravotníctvo, sa chyby vnesené do systému pred 10 – 15 rokmi v dôsledku pomaly bežiaceho zotrvačníka (ktorým zdravotníctvo a zdravotnícke školstvo je) začínajú prejavovať práve v súčasnosti. Aj keby sa nám podarilo výraznejšie znížiť odchod mladých lekárov, nepoznáme iné riešenie, ako zvýšiť počty študentov medicíny a zároveň už po 6 rokoch aj počty týchto absolventov do slovenského zdravotníctva. Tu by sa však mala prejaviť lepšia spolupráca oboch ministerstiev – zdravotníctva aj školstva,“ hovorí M. Kollár.
Aj predseda Lekárskeho odborového združenia MUDr. Peter Visolajský hodnotí situáciu kriticky: „Vedeniu rezortu zdravotníctva chýba elementárna koncepcia pre naše zdravotníctvo. Podobný problém je pri vzdelávaní sestier: z 27 stredných zdravotných škôl až 12 nemohlo prijať všetky študentky, ktoré sa na tieto školy hlásili, pretože nemocnice nevykazujú reálne potreby nedostatku sestier, čo dané kraje vyhodnotili ako nízky dopyt po absolventoch týchto škôl. A teda obmedzili počet prijatých študentov na tieto školy, pričom reálna situácia s nedostatkom sestier v našich nemocniciach je kritická."
Anketa
1. Ako vnímate zvyšujúci sa podiel zahraničných medikov na našich lekárskych fakultách?
2. Vedenie LF UK upozorňuje na nedostatočné financovanie zo štátnych zdrojov aj v súvislosti s nedostatkom lekárov na Slovensku. Je táto situácia únosná?
MUDr. Marián Kollár, prezident SLK
1. Na Slovensku sa dá získať „relatívne lacno“ kvalitné odborné medicínske vzdelanie, platné nielen v Európe, a tiež náklady spojené so študentským životom sú nižšie v porovnaní s krajinami na západ od nás. To pravdepodobne vysvetľuje rozdiely aj v rámci Slovenska – v Košiciach sú počty študentov ešte o nejaké to percento vyššie. Počty študentov sa postupne ustaľujú, ďalší nárast aj vzhľadom na kapacity škôl sa nepredpokladá. Na druhej strane si treba uvedomiť, že fakulty však majú aj svoje personálne i kapacitné limity, čo sa, samozrejme, odráža aj v nižšom počte slovenských študentov. Avšak tento fakt, ak nepríde k zásadnejšej zmene, dobehne naše zdravotníctvo už v najbližších rokoch. Preto v záujme nás všetkých je nevyhnutné tomuto trendu zabrániť.
2. Model spolufinancovania štúdia nie je v porovnaní s inými krajinami ojedinelý, príkladom je Veľká Británia, kde poplatky sú často vyššie ako u nás. Otázka financovania školstva, lekárskych fakúlt nevynímajúc, je na Slovensku vážnym problémom. Nedostatočne vyšpecifikované kompetenčné a ekonomické vzťahy medzi rezortom zdravotníctva a rezortom školstva (kompetencie fakulty ako poskytovateľa zdravotnej starostlivosti, pregraduálne a postgraduálne, celoživotné vzdelávanie, aplikovaný výskum), sprevádzané finančným deficitom, spôsobuje až existenčné problémy jednotlivých fakúlt a univerzitných nemocníc. Je potrebné zdôrazniť, že práve tu sa poskytuje najvyšší stupeň liečebno-preventívnej starostlivosti, odborného vzdelávania a medicínsky orientovaného výskumu. Nehodné až demoralizujúce tabuľkové platové ohodnotenie vysokoškolského pedagóga, chabé vybavenie školských pracovísk (učebne, simulátory), ale aj nedostatočná sociálna infraštruktúra súvisí s odlivom najkvalitnejších mladých mozgov do cudziny.
Problém nedostatku slovenských študentov na lekárskych fakultách však nie je len zásluhou počtu zahraničných. Klesajúci záujem o štúdium medicíny medzi slovenskými študentmi je spôsobený aj tým, že naši adepti strácajú ilúzie o našom zdravotníctve, náročnosťou štúdia, ako i nepomerom zodpovednosti a rizika výkonu tejto profesii k odmene, pre mladých ľudí prestáva byť toto povolanie atraktívne. Práve preto by mal práve štát robiť primerané „retenčné“ opatrenia, ako urobiť prácu lekára na Slovensku viac atraktívnou.
MUDr. Peter Visolajský, predseda Lekárskeho odborového združenia
1. Je to následok nedofinancovania slovenského školstva, alebo skôr zlého prerozdeľovania financií, kde fakulty, ktorých absolventi sú na Slovensku dôležití, nemajú dosť financií na výučbu, a na druhej strane štát platí vysoké školy, ktoré chrlia absolventov, hoci všetci vedia, že na Slovensku nenájdu uplatnenie. V takomto zlom nastavení financovania sú fakulty nútené hľadať vedľajšie príjmy, čo je, ako v prípade lekárskych fakúlt, často na úkor slovenských študentov, a teda v konečnom dôsledku v neprospech štátu.
2. Denne sa v médiách objavujú články, ako málo je na Slovensku lekárov, že ordinuje aj 90-ročný lekár, že v niektorých okresoch nedokážu nájsť lekárov už roky. Ako lekári často počúvame, že sme študovali „za štátne“, pritom štatistika hovorí jasne, že dnes budúci lekári študujú na slovenských lekárskych fakultách takmer z polovice za financie zahraničných študentov. Je to zlá situácia, lebo to, čo štát dnes ušetrí na nedofinancovaní lekárskej fakulty, to potom niekoľkonásobne preplatí pri zháňaní lekárov do obvodných ambulancií či do nemocníc a, samozrejme, sú to aj nemalé finančné následky nedostatočnej zdravotnej starostlivosti vyplývajúcej z nedostatku lekárov. Riešením je sedliacky rozum – ak vieme, že nám lekári chýbajú a že je po nich celosvetový dopyt a už je jasné, že zo zahraničia k nám dostatok lekárov nepríde, je jednoznačné, že si nemôžeme dovoliť „šetriť“ na výučbe slovenských lekárov. Určite je podstatne lacnejšie dofinancovať lekársku fakultu, ako za veľké financie lákať lekárov zo zahraničia, pretože naša krajina nedokáže v platovej ponuke konkurovať Nemecku, Anglicku či Škandinávii.
Prof. MUDr. Neda Markovská, CSc, hlavná odborníčka MZ SR pre zubné lekárstvo
1.Trend narastania počtu zahraničných študentov sa v skutočnosti postupne zvyšuje z roka na rok. Situácia vychádza z nedostatočného financovania štúdia na lekárskych fakultách, ale najmä štúdia zubného lekárstva, ktoré je najdrahšie štúdium u nás. Aj keď koeficient pedagogickej náročnosti sa určuje ako rozdielny pre jednotlivé študijné programy, pre zubné lekárstvo je to absolútne nepostačujúce. Školné od zahraničných študentov trocha napomáha zlepšiť zabezpečenie štúdia, ale na lekárskych fakultách, a najmä v zubnom lekárstve je výrazný nedostatok vysokoškolských pedagógov. Súčasný počet pedagógov tak nie je schopný zabezpečiť výučbu študentov, a preto nie je možné prijať väčší počet študentov. Na jedného učiteľa v klinických predmetoch zubného lekárstva pripadajú 2 – 3 študenti, čo nie je možné zabezpečiť, a uvedený stav ohrozuje kvalitu prípravy našich absolventov. Tu je potrebné pripomenúť, že študent zubného lekárstva musí počas štúdia absolvovať 1 500 hodín priameho ošetrovania pacientov.
Nedostatočný počet VŠ pedagógov vyplýva z nízkeho finančného ohodnotenia učiteľov, ktorí sú honorovaní z tzv. školskej platovej stupnice. Pričom v zdravotníctve v nemocniciach alebo v neštátnych zdravotníckych zariadeniach sú ich príjmy podstatne vyššie (hlavne u zubných lekárov).
2. Úplne súhlasím s konštatovaním pána dekana LF UK. Jednoznačne na ťahu je ministerstvo školstva, ktoré je o tejto situácii informované od roku 2002 veľmi intenzívne. V tomto období v rámci plnenia predvstupových úloh pre vstup SR do EU sme boli povinní vykonať mnohé zmeny vo výučbe na lekárskych fakultách, a najmä v zubnom lekárstve. LF vtedy realizovali všetky úlohy vyplývajúce zo zmien obsahu kurikula, vrátane zmeny diplomu a titulu. Jednou z pripomienok hodnotiacej komisie EU bola úloha zvýšiť materiálno-technické zabezpečenie stomatologických kliník. Pred niekoľkými rokmi sporadicky boli poskytnuté účelovo viazané dotácie, v nedostačujúcej výške.
Zo strany ministerstva školstva je nevyhnutné prehodnotiť financovanie jednotlivých vysokoškolských študijných programov, najmä tých, ktoré produkujú nezamestnaných absolventov. Na druhej strane podporiť spoločensky nevyhnutné študijné programy – zabezpečujúce zdravotnú starostlivosť občanov SR, ktoré onedlho v mnohých oblastiach Slovenska bude úplne nedostačujúca.
MUDr. Peter Makara, MPH, prezident Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva
1. Pokiaľ naše univerzity potrebujú na prežitie vysoký podiel zahraničných študentov, tak potom iba vďaka zahraničným študentom môžu študovať naši. Na úkor našich študentov by to mohlo ísť vtedy, pokiaľ sa prekročí kapacita učiteľov a na našich študentov už nezvýši čas. Preto je dôležité, aby štát pripravil pre univerzity také podmienky, aby bol pomer prijateľný.
2. My nevidíme problém v nízkom počte našich študentov, ktorí ročne ukončia lekárske fakulty. Cesta podľa nás nevedie cez zvyšovanie počtu študentov, ale problém je v tom, že veľmi veľa študentov nenastúpi pracovať do nemocníc a ambulancií na Slovensku.
Cesta podľa nás vedie cez zatraktívnenie podmienok práce lekára na Slovensku, aby sme našich absolventov udržali doma. V našom odbore je cesta napríklad v dobre vyváženom rezidentskom programe bez likvidačných sankcií, aby sa do programu absolventi nahlásili (napr. ide o ženy a ich právo na výchovu detí) a následne vo výraznom zlepšení podmienok práce všeobecných lekárov, aby po skončení programu chceli pracovať na Slovensku a v regióne, ktorý si vyberú. Nejde iba o finančné podmienky, ale aj o úpravu iných povinností (obhliadky mŕtvych tiel, služby v APS), ktoré nemá žiaden iný ambulantný lekár, aby študenti chceli vykonávať prax všeobecného lekára. V opačnom prípade sa nám absolventi budú hlásiť do práce za našimi hranicami, kde majú tiež rezidentské programy a omnoho lepšie podmienky práce po ich skončení.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Monika Toporcerová
Foto:
archív, ZdN
Monika Toporcerová