Vaša abdikácia z funkcie prišla dosť nečakane. Čo vás viedlo k tomuto kroku?
Moja abdikácia nebola nečakaná. Už vyše roka som upozorňovala predstaviteľov ministerstva zdravotníctva (MZ SR) na mnohé nesystémové kroky, na nevhodnú prípravu legislatívy, ktorá je neraz odtrhnutá od reality. Týkalo sa to nielen prehliadok mŕtvych, rezidentského programu, štandardných postupov, ale aj zbabraného eHealth-u. A to je iba vrchol ľadovca. Moje názory sú verejne známe. Obetovala som obrovské množstvo času a námahy, aby sme systém posúvali dopredu. Ak však napríklad návrh zákona o prehliadkach mŕtvych má za päť mesiacov šestnásť verzií, pričom sa zmenia z večera do rána podľa toho, kto do koncepcie neodborne zasiahne, poviete si, že niečo je zhnité v štáte dánskom.
Prečo je to tak? V čom vidíte príčinu?
MZ SR je tu ako štátna autorita na to, aby nastavovala systém – aby bol efektívny, moderný, bezpečný a udržateľný pre pacientov aj zdravotníckych pracovníkov. Teraz aj do budúcnosti. Preferujú sa však krátkodobé, maximálne strednodobé riešenia v politicky preferovaných oblastiach, zásadná stratégia na skutočnú zmenu systému chýba. Legislatíva nemôže byť odtrhnutá od medicínskej praxe. Posledný rok som na to vedenie MZ SR opakovane upozorňovala, avšak bez reálnej odozvy. Zasahovanie politikov do odborných vecí je na Slovensku realitou a celý systém stavia na hlavu. Ak by MZ SR malo víziu, pôjde za ňou. Jasne, odborne, postupne. Ak ju nemá, iba zapcháva diery. Základom dobrej vízie je stabilná, vecne jasná a realizovateľná legislatíva ako pevný pilier dlhodobo udržujúci celý systém. V súčasnosti je legislatívny proces na MZ SR v troskách – bez vízie sa pracuje ťažko, zákony sa ďalej deformujú pozmeňujúcimi návrhmi politikov priamo v NR SR. Tak sa pracovať naozaj nedá. Aj preto som sa rozhodla odísť.
Sú legislatívne úpravy ohľadom prehliadok mŕtvych tiel hlavným dôvodom?
Hrubá deformácia zákona o prehliadkach mŕtvych bola pre mňa ľudsky aj odborne poslednou kvapkou. Nemienim mrhať časom, skúsenosťami ani nasadením. Treba si povedať, čo má význam. Práca pre MZ SR ho v súčasnej situácii stratila. Pre mňa sa zmenilo len to, že mám čas na prípravu ďalších skutočných koncepčných riešení pre primárnu zdravotnú starostlivosť, ktoré mám už rozpracované. MZ SR o ne nestálo. Stojím na čele stoviek lekárov v Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS), pracujem vo vlastnej ambulancii, vzdelávam, takže práce mám akurát dosť. Musím povedať, že ma nesmierne teší podpora mojich kolegov. A veľmi sa na ďalšie spoločné odborné aktivity teším.
Vo svojom vyhlásení ste použili silné slová o tom, že vláda stratila pre vás legitimitu aj dôveru. Kritizovali ste chaos, neznalosť a rozklad zdravotného systému. S akými reakciami ste sa stretli?
Nie sú to silné slová, odrážajú môj názor na reálnu situáciu. Vzdanie sa funkcie hlavného odborníka MZ SR pre všeobecné lekárstvo od 1. 3. 2018 bolo mojím osobným slobodným rozhodnutím a udalosti posledných dní na Slovensku ho iba podporili. Vláda a jej ministerstvá pre mňa stratili legitimitu viesť túto krajinu a zastupovať ju morálne aj odborne. Pokiaľ štát na vlastnom území dopustí popravu vlastného občana hľadajúceho pravdu a spravodlivosť, treba svoj názor jasne vysloviť. A hlavne konať. Musíme robiť správne veci v správnej chvíli. Inak bude neskoro. To som mimo iného oznámila ministrovi zdravotníctva vo svojom abdikačnom liste. Aj všeobecní lekári majú od štátu právo žiadať pravdu, spravodlivosť, pokoj na prácu a dodržiavanie svojich ústavných práv. MZ SR ako orgán štátnej moci ich zákonom o prehliadkach mŕtvych oberá svojimi rozhodnutiami o právnu istotu a diskriminuje ich. To sú naozaj vážne súvislosti. Veľmi si vážim, že kolegovia môj krok pochopili a vyjadrujú mi veľkú podporu a poďakovanie. Je to zaväzujúce. Je skvelé, že sa pýtajú, čo „nové budeme spolu robiť“... A ak sa mnohé maily a listy končia slovami „s úctou a vďakou“, nemôže to nikoho nechať chladným.
V čom vidíte najväčší problém zákona o prehliadkach mŕtvych? Komunikovali ste na túto tému s ministrom?
Samozrejme. Vážim si, že sa snažil celý problém pochopiť nielen z vecného, ale aj právneho hľadiska. Žiaľ, na konečný výsledok to nemalo vplyv. Treba sa ešte krátko vrátiť do histórie. V roku 2004 si vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac zaumienil prehliadky mŕtvych vyriešiť tak, že ich „hodil na krk“ všeobecným lekárom. Bez akejkoľvek racionality. Napriek tomu, že jedinými odborníkmi v tejto oblasti vždy boli a sú súdni lekári a patológovia. Keďže už vtedy narazil na odpor, prisľúbil, že je to iba krátkodobé riešenie. Trvalo „krátkych“ 13 rokov. Ja sama ako „neodborník“ prehliadam mŕtvych 22 rokov. A mám toho dosť. Takýto chaos neexistuje nikde v civilizovanom svete. Konštatovanie smrti, správne určenie jej príčiny a odborne správna prehliadka mŕtveho tela sú nesmierne dôležitými medicínskymi, etickými a právnymi úkonmi. Ich výsledky ovplyvnia mnoho vecí, ktoré si sprvoti občania ani neuvedomujú vrátane napríklad dedičského konania či vyplácania rôznych poistných plnení. Osobitne nenahraditeľné sú pri násilných úmrtiach, čo sa ukázalo aj nedávno pri vražde novinára. Treba otvorene povedať, že aj preto slovenské štatistiky týkajúce sa úmrtí vyzerajú tak, ako ich poznáme. Je najľahšie napísať, že polymorbídny pacient zomrel na srdcový infarkt... Je tiež absurdné, že lekára súčasne platný zákon núti vykonať prehliadku bez akéhokoľvek školenia. Zrazu nie je potrebné. Je to ako v absurdistane – veď štát nepustí na cestu ani vodiča bez vodičského kurzu. Pri úmrtí jeho občana mu je to však úplne jedno. A ako má teda lekár vykonať prehliadku správne? A prečo vôbec, keď rovnaký zákon totálne absurdne vylúčil z prehliadok mŕtvych jediných odborníkov v tejto krajine – súdnych lekárov a patológov ÚDZS? Trvala som na výlučnej profesionalizácii a dobrovoľnosti, MZ SR žiadalo aj povinnosť. Výsledok je známy.
Aké je riešenie?
Nič iné ako profesionalizácia a dobrovoľnosť nie je riešením. V pôvodnom znení zákona o prehliadkach mŕtvych bola na prvom mieste povinnosť ich vykonávať výlučne pre všeobecných lekárov, potom nasledovala profesionalizácia, napokon dobrovoľnosť. Ja osobne aj SVLS sme ministra upozorňovali na protiprávnosť a protiústavnosť povinnosti len pre všeobecných lekárov. Opakovane sme žiadali povinnosť vypustiť a ponechať profesionalizáciu s dobrovoľnosťou. Minister na povinnosti trval z dôvodu nepredvídateľných udalostí. Súhlasil však s návrhom SVLS a poradie zmenil. Povinnosť na poslednom mieste teda zostala všetkým lekárom na Slovensku bez ohľadu na špecializáciu – v nemocniciach aj mimo nich. S profesionalizáciou na prvom mieste však zjavne nepočítal ÚDZS. Organizátorov začal obstarávať až pred niekoľkými dňami... Potom opäť zasiahli politici. Pre mňa bolo absurdné a nepochopiteľné, keď sa v sídle formálne nezávislého ÚDZS na pracovnom rokovaní dňa 2. 2. 2018 zrazu objavil poslanec NR SR za Smer-SD Ing. Juraj Blanár, ktorý vyhlásil, že vybraní poslanci NR SR sa rozhodli urobiť novelu novely zákona o prehliadkach... Okrem mňa nikto proti tomuto politickému zásahu nič nenamietal. Zo stretnutia je k dispozícii oficiálny zápis – súhlasilo MZ SR, ÚDZS, SLK aj ASL SR zastúpené svojimi vedúcimi predstaviteľmi. Nikomu nevadilo, že pôvodná novela platila len šesť týždňov. Následne som ako prezidentka SVLS požiadala pána prezidenta SR Andreja Kisku o veto tejto novely. Novelu vetoval a táto čaká zrejme už v nasledujúcich dňoch v NR SR na prerokovanie.
Čakáte, že poslanci NR SR prelomia veto prezidenta?
Myslím, že áno, pretože nerozumejú zákonným ani odborným súvislostiam, čo znie naozaj hrozivo. V súčasnosti vládne v teréne úplný chaos. Všeobecní lekári nemôžu prehliadať mŕtvych počas ordinačných hodín a práce na LSPP a mimo rozpisu ÚDZS. Napriek tomu sú snahy donútiť ich porušiť zákon. Je známa tlačová konferencia spred niekoľkých týždňov, kde sme sa v nemom úžase dozvedeli neuveriteľnú vec – predstavitelia MZ SR, SLK a ASL SR vyhlásili, že budú trvať na tom, aby všeobecní lekári postupovali „v starom režime“ prehliadok. Znamená to v rozpore so zákonom. Vypočuť si v priamom prenose nabádanie k protiprávnemu konaniu z úst predstaviteľov ministerstva a niektorých organizácií združujúcich lekárov – to je už naozaj priveľa. Je to však reálny obraz marazmu slovenského zdravotníctva. Rozhodla som sa, že takéto veci tolerovať nechcem a nebudem. Ako šéf odbornej spoločnosti, hlavný odborník, lekár, aj ako občan. Paradoxne v deň môjho odstúpenia ma v ambulancii kontaktovali policajti, ktorí na mňa vyvíjali nátlak, aby som vykonala prehliadku mŕtveho tela mojej vlastnej pacientky počas ordinačných hodín a navyše v prípade, v ktorom nebolo možné vylúčiť cudzie zavinenie. Najdôležitejšie je, že som nebola vypísaná v rozpise ÚDZS, čo jasne nariaďuje zákon. Polícia sa ma napriek tomu opakovane snažila prinútiť, aby som nariadila „aspoň“ prevoz mŕtveho tela. Bez prehliadky. Odmietla som. Napokon ma navštívil aj pracovník kriminálnej polície, ktorý na mňa opäť vyvíjal nátlak. Zamiešal sa do toho aj lekár VÚC, ktorý v tejto veci nemá absolútne žiadne kompetencie. Zjavne ma bolo treba „presvedčiť“. Nepodarilo sa. Prehliadku som nevykonala, pretože to nebolo možné. Incident už riešim právnou cestou. Aj v záujme všetkých všeobecných lekárov na Slovensku. Zákony platia pre všetkých. Pre políciu, štátne úrady aj lekárov.
V roku 2012 ste nastupovali do funkcie hlavnej odborníčky s optimizmom. S akým pocitom odchádzate dnes?
Paradoxne, s naozaj dobrým. Urobila som maximum pri existujúcich podmienkach. Nikto neveril, že po 20 rokoch temna vo všeobecnom lekárstve dokážem plány, ktoré som predstavila pri svojom nástupe, spoločne s kolegami doviesť do úspešného konca. Vtedy som sa zaviazala, že sa budem snažiť o vznik rezidentského programu, LSPP do 22. hodiny, zvýšenie kompetencií pre všeobecných lekárov, úpravu atestačnej prípravy vrátane modernizácie jej obsahu, úhradu výkonov nad rámec kapitácie, predoperačné vyšetrenia na jednom mieste, prínosom sú zmeny pri preskripcii. Som úprimne rada, že sa okolo mňa vytvoril tím ľudsky a odborne vzácnych kolegov, ktorí mi nesmierne pomáhali a pomáhajú. Na úkor svojho súkromia a vlastných rodín. Urobili sme obrovský kus práce, splnili sme, čo sme si predsavzali. Máme odbornú spoločnosť, ktorá je veľkým vzorom pre ostatných v tom, ako usmerňuje aktivity v odbore. Vytvorili sme originálne Akadémie medicínskeho vzdelávania, ktoré nám závidia aj v zahraničí. Za dva roky sme individuálne vyvzdelali takmer dvetisíc všeobecných lekárov. Lekárske izby SVLS v regiónoch sú veľmi populárne, orientujú lekárov v ich právach aj v prevádzke vlastných ambulancií. Organizujeme najväčší a najreprezentatívnejší kongres všeobecných lekárov na Slovensku v Šamoríne-Čilistove s návštevnosťou nad 1 100 účastníkov. Prevádzkujeme vlastný nezávislý web. To všetko dvíha spolupatričnosť a sebavedomie všeobecných lekárov. A som na to ako jedna z nich veľmi hrdá. Takže sú za nami výborné výsledky.
Pri nástupe ste hovorili, že to neberiete iba ako čestnú funkciu. Ako vyzeralo vaše pôsobenie a práca s ministerstvom?
Pre mňa to naozaj nikdy nebola „čestná“ funkcia. Vykonávala som ju s veľkou pokorou, plnou vážnosťou a vysokým pracovným nasadením. Pamätám si, ako prekvapene sa na mňa zahľadela ministerka Zvolenská, keď som jej predstavila víziu rezidentského programu. Spýtala sa, či viem, že ním zmeníme systém... Veľmi si vážim, že myšlienku v roku 2013 osobne silne podporila. Keby to neurobila, rezidentský program by na Slovensku nikdy neexistoval. Boli sme jediní, komu Brusel na tento účel umožnil použiť peniaze z eurofondov. A bol nastavený veľmi dobre. Aj minulý týždeň som sa stretla s jeho viacerými úspešnými absolventmi, ktorí už pracujú v ambulanciách... Ak by sa posledné dva roky rezidentský program na MZ SR neustále nedeformoval, boli by sme oveľa ďalej. To isté sme zažili v roku 2014 s predoperačnými vyšetreniami. Jeden z kolegov špecialistov sa mi pre ne dokonca vyhrážal ústavným súdom, iný hovoril o danajskom dare. Ak vraj predoperačné vyšetrenia budú robiť všeobecní lekári a pacienti budú zomierať, zoberie ma na zodpovednosť. Odvtedy krikľúni zmĺkli. Pacienti sú nadšení a odbremenili sme aj špecialistov, ktorí sa môžu venovať komplikovanejším pacientom. Vyšli mimoriadne prínosné odborné usmernenia MZ SR, ktoré zvýšili kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre chronických pacientov nielen v našich ambulanciách. To je zmysel skutočnej zmeny systému. Vážim si tiež, že minister Čislák presadil, že všeobecní lekári sa môžu starať o hypertonikov a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni majú tento úkon uhrádzaný nad rámec kapitácie. Bol to prvý krok ku komplexnému manažmentu pacienta pri odvrátiteľných úmrtiach. Do budúcnosti. V tejto chvíli zostal stále nepochopený. Je dobre, že aj minister Drucker našiel odvahu otvoriť viaceré neuralgické témy. Zjavne sa však v ich vyriešení stratil a pripustil veľmi silný vplyv politiky. Je škoda, že nedáva priestor medicínskym odborníkom s manažérskymi zručnosťami, ktorí by mu pomohli systém vyvážene nastaviť. Za súčasných okolností to chápem.
Ako hodnotíte zavádzanie ezdravia?
K tejto téme som sa vyjadrila opakovane v priebehu minulého aj tohto roku. Ezdravie/eHealth považujem za nedokončeného, nepripraveného, predraženého a od reálnej praxe odtrhnutého „potemkina“. Iné sa prezentuje, iná je realita. Systém sa stále pláta, prijímajú sa noví ľudia do call centra NCZI, čo ďalej zvyšuje náklady na jeho zavedenie. Všetci však vieme, že ak niekto v NCZI zdvihne telefón, nepomôže to vyliečiť pacienta. Štatistické dáta súvisiace s ezdravím, ktoré sú nám prezentované, je potrebné správne interpretovať. Vieme dokázať, že realita je iná. Navyše v týchto dňoch všeobecní lekári dostávajú ďalšie a ďalšie faktúry na stovky eur na udržiavanie systému nefunkčného ezdravia v ich softvéroch. Každú z nich treba posúdiť individuálne a v prípade nekorektnosti ich možno neuhradiť. Hovorili sme o tom tento mesiac na Lekárskych izbách SVLS. Ako bol systém testovaný, keď si „testujúci“ lekári nevšimli, že z neho úplne vynechali sestry? Ako bol testovaný, ak sa doteraz nemôžeme domôcť priamej a naozaj bezpečnej cesty na ukladanie dát do NCZI? V júli 2017 došlo k dohode medzi zdravotnými poisťovňami a NCZI s vedomím SLK o tom, že bude vytvorená „okľuka“ pri ceste zdieľaných dát do NCZI cez zdravotné poisťovne. Text dohody je verejne dostupný. Akurát sa o ňom doteraz mlčalo. Dôvod je evidentný – táto cesta nie je ezdravím, hoci sa tak verejne deklaruje. Preto softvérové firmy prestali vyvíjať riešenia na priamu cestu do NCZI. Bolo im oznámené, že nie je potrebná. Dôsledkom toho je absolútny chaos, frustrácia, hnev. Všetkých. Symbolom ezdravia sa stalo nekonečne sa krútiace koliesko na obrazovke počítača, ktoré núti lekárov sa z neho odpájať. Chcem jasne povedať, že všeobecní lekári podporujú zavedenie elektronického zdravotníctva – nie však absolútneho paškvilu, ktorý sa nám štát snaží nanútiť pod hrozbou sankcií teraz a v súčasnej podobe.
S čím ste z čias svojho pôsobenia vo funkcii hlavnej odborníčky spokojná?
Odbor sme za päť rokov posunuli dopredu viac ako za posledných 30 rokov. Výrazne a jasne. Vyriešili sme mnohé problémy, ktoré nás trápili. Paradoxne, tak sa otvorili nové výzvy. Koncepcie sa robia na základe vízií a tie sa pripravujú na 7 – 10 rokov dopredu. Takže sme v polčase. Nastavené je to však primerane súčasnej situácii. Začali sme práce na nových systémových projektoch, ktoré majú význam. Ak o ne MZ SR nemalo záujem, treba ich realizovať inde a inak. Viem, že sme na správnej ceste a budeme po nej ako všeobecní lekári kráčať ďalej. Spoločne. A veľmi sa na to teším.
Moja abdikácia nebola nečakaná. Už vyše roka som upozorňovala predstaviteľov ministerstva zdravotníctva (MZ SR) na mnohé nesystémové kroky, na nevhodnú prípravu legislatívy, ktorá je neraz odtrhnutá od reality. Týkalo sa to nielen prehliadok mŕtvych, rezidentského programu, štandardných postupov, ale aj zbabraného eHealth-u. A to je iba vrchol ľadovca. Moje názory sú verejne známe. Obetovala som obrovské množstvo času a námahy, aby sme systém posúvali dopredu. Ak však napríklad návrh zákona o prehliadkach mŕtvych má za päť mesiacov šestnásť verzií, pričom sa zmenia z večera do rána podľa toho, kto do koncepcie neodborne zasiahne, poviete si, že niečo je zhnité v štáte dánskom.
Prečo je to tak? V čom vidíte príčinu?
MZ SR je tu ako štátna autorita na to, aby nastavovala systém – aby bol efektívny, moderný, bezpečný a udržateľný pre pacientov aj zdravotníckych pracovníkov. Teraz aj do budúcnosti. Preferujú sa však krátkodobé, maximálne strednodobé riešenia v politicky preferovaných oblastiach, zásadná stratégia na skutočnú zmenu systému chýba. Legislatíva nemôže byť odtrhnutá od medicínskej praxe. Posledný rok som na to vedenie MZ SR opakovane upozorňovala, avšak bez reálnej odozvy. Zasahovanie politikov do odborných vecí je na Slovensku realitou a celý systém stavia na hlavu. Ak by MZ SR malo víziu, pôjde za ňou. Jasne, odborne, postupne. Ak ju nemá, iba zapcháva diery. Základom dobrej vízie je stabilná, vecne jasná a realizovateľná legislatíva ako pevný pilier dlhodobo udržujúci celý systém. V súčasnosti je legislatívny proces na MZ SR v troskách – bez vízie sa pracuje ťažko, zákony sa ďalej deformujú pozmeňujúcimi návrhmi politikov priamo v NR SR. Tak sa pracovať naozaj nedá. Aj preto som sa rozhodla odísť.
Sú legislatívne úpravy ohľadom prehliadok mŕtvych tiel hlavným dôvodom?
Hrubá deformácia zákona o prehliadkach mŕtvych bola pre mňa ľudsky aj odborne poslednou kvapkou. Nemienim mrhať časom, skúsenosťami ani nasadením. Treba si povedať, čo má význam. Práca pre MZ SR ho v súčasnej situácii stratila. Pre mňa sa zmenilo len to, že mám čas na prípravu ďalších skutočných koncepčných riešení pre primárnu zdravotnú starostlivosť, ktoré mám už rozpracované. MZ SR o ne nestálo. Stojím na čele stoviek lekárov v Spoločnosti všeobecných lekárov Slovenska (SVLS), pracujem vo vlastnej ambulancii, vzdelávam, takže práce mám akurát dosť. Musím povedať, že ma nesmierne teší podpora mojich kolegov. A veľmi sa na ďalšie spoločné odborné aktivity teším.
Vo svojom vyhlásení ste použili silné slová o tom, že vláda stratila pre vás legitimitu aj dôveru. Kritizovali ste chaos, neznalosť a rozklad zdravotného systému. S akými reakciami ste sa stretli?
Nie sú to silné slová, odrážajú môj názor na reálnu situáciu. Vzdanie sa funkcie hlavného odborníka MZ SR pre všeobecné lekárstvo od 1. 3. 2018 bolo mojím osobným slobodným rozhodnutím a udalosti posledných dní na Slovensku ho iba podporili. Vláda a jej ministerstvá pre mňa stratili legitimitu viesť túto krajinu a zastupovať ju morálne aj odborne. Pokiaľ štát na vlastnom území dopustí popravu vlastného občana hľadajúceho pravdu a spravodlivosť, treba svoj názor jasne vysloviť. A hlavne konať. Musíme robiť správne veci v správnej chvíli. Inak bude neskoro. To som mimo iného oznámila ministrovi zdravotníctva vo svojom abdikačnom liste. Aj všeobecní lekári majú od štátu právo žiadať pravdu, spravodlivosť, pokoj na prácu a dodržiavanie svojich ústavných práv. MZ SR ako orgán štátnej moci ich zákonom o prehliadkach mŕtvych oberá svojimi rozhodnutiami o právnu istotu a diskriminuje ich. To sú naozaj vážne súvislosti. Veľmi si vážim, že kolegovia môj krok pochopili a vyjadrujú mi veľkú podporu a poďakovanie. Je to zaväzujúce. Je skvelé, že sa pýtajú, čo „nové budeme spolu robiť“... A ak sa mnohé maily a listy končia slovami „s úctou a vďakou“, nemôže to nikoho nechať chladným.
V čom vidíte najväčší problém zákona o prehliadkach mŕtvych? Komunikovali ste na túto tému s ministrom?
Samozrejme. Vážim si, že sa snažil celý problém pochopiť nielen z vecného, ale aj právneho hľadiska. Žiaľ, na konečný výsledok to nemalo vplyv. Treba sa ešte krátko vrátiť do histórie. V roku 2004 si vtedajší minister zdravotníctva Rudolf Zajac zaumienil prehliadky mŕtvych vyriešiť tak, že ich „hodil na krk“ všeobecným lekárom. Bez akejkoľvek racionality. Napriek tomu, že jedinými odborníkmi v tejto oblasti vždy boli a sú súdni lekári a patológovia. Keďže už vtedy narazil na odpor, prisľúbil, že je to iba krátkodobé riešenie. Trvalo „krátkych“ 13 rokov. Ja sama ako „neodborník“ prehliadam mŕtvych 22 rokov. A mám toho dosť. Takýto chaos neexistuje nikde v civilizovanom svete. Konštatovanie smrti, správne určenie jej príčiny a odborne správna prehliadka mŕtveho tela sú nesmierne dôležitými medicínskymi, etickými a právnymi úkonmi. Ich výsledky ovplyvnia mnoho vecí, ktoré si sprvoti občania ani neuvedomujú vrátane napríklad dedičského konania či vyplácania rôznych poistných plnení. Osobitne nenahraditeľné sú pri násilných úmrtiach, čo sa ukázalo aj nedávno pri vražde novinára. Treba otvorene povedať, že aj preto slovenské štatistiky týkajúce sa úmrtí vyzerajú tak, ako ich poznáme. Je najľahšie napísať, že polymorbídny pacient zomrel na srdcový infarkt... Je tiež absurdné, že lekára súčasne platný zákon núti vykonať prehliadku bez akéhokoľvek školenia. Zrazu nie je potrebné. Je to ako v absurdistane – veď štát nepustí na cestu ani vodiča bez vodičského kurzu. Pri úmrtí jeho občana mu je to však úplne jedno. A ako má teda lekár vykonať prehliadku správne? A prečo vôbec, keď rovnaký zákon totálne absurdne vylúčil z prehliadok mŕtvych jediných odborníkov v tejto krajine – súdnych lekárov a patológov ÚDZS? Trvala som na výlučnej profesionalizácii a dobrovoľnosti, MZ SR žiadalo aj povinnosť. Výsledok je známy.
Aké je riešenie?
Nič iné ako profesionalizácia a dobrovoľnosť nie je riešením. V pôvodnom znení zákona o prehliadkach mŕtvych bola na prvom mieste povinnosť ich vykonávať výlučne pre všeobecných lekárov, potom nasledovala profesionalizácia, napokon dobrovoľnosť. Ja osobne aj SVLS sme ministra upozorňovali na protiprávnosť a protiústavnosť povinnosti len pre všeobecných lekárov. Opakovane sme žiadali povinnosť vypustiť a ponechať profesionalizáciu s dobrovoľnosťou. Minister na povinnosti trval z dôvodu nepredvídateľných udalostí. Súhlasil však s návrhom SVLS a poradie zmenil. Povinnosť na poslednom mieste teda zostala všetkým lekárom na Slovensku bez ohľadu na špecializáciu – v nemocniciach aj mimo nich. S profesionalizáciou na prvom mieste však zjavne nepočítal ÚDZS. Organizátorov začal obstarávať až pred niekoľkými dňami... Potom opäť zasiahli politici. Pre mňa bolo absurdné a nepochopiteľné, keď sa v sídle formálne nezávislého ÚDZS na pracovnom rokovaní dňa 2. 2. 2018 zrazu objavil poslanec NR SR za Smer-SD Ing. Juraj Blanár, ktorý vyhlásil, že vybraní poslanci NR SR sa rozhodli urobiť novelu novely zákona o prehliadkach... Okrem mňa nikto proti tomuto politickému zásahu nič nenamietal. Zo stretnutia je k dispozícii oficiálny zápis – súhlasilo MZ SR, ÚDZS, SLK aj ASL SR zastúpené svojimi vedúcimi predstaviteľmi. Nikomu nevadilo, že pôvodná novela platila len šesť týždňov. Následne som ako prezidentka SVLS požiadala pána prezidenta SR Andreja Kisku o veto tejto novely. Novelu vetoval a táto čaká zrejme už v nasledujúcich dňoch v NR SR na prerokovanie.
Čakáte, že poslanci NR SR prelomia veto prezidenta?
Myslím, že áno, pretože nerozumejú zákonným ani odborným súvislostiam, čo znie naozaj hrozivo. V súčasnosti vládne v teréne úplný chaos. Všeobecní lekári nemôžu prehliadať mŕtvych počas ordinačných hodín a práce na LSPP a mimo rozpisu ÚDZS. Napriek tomu sú snahy donútiť ich porušiť zákon. Je známa tlačová konferencia spred niekoľkých týždňov, kde sme sa v nemom úžase dozvedeli neuveriteľnú vec – predstavitelia MZ SR, SLK a ASL SR vyhlásili, že budú trvať na tom, aby všeobecní lekári postupovali „v starom režime“ prehliadok. Znamená to v rozpore so zákonom. Vypočuť si v priamom prenose nabádanie k protiprávnemu konaniu z úst predstaviteľov ministerstva a niektorých organizácií združujúcich lekárov – to je už naozaj priveľa. Je to však reálny obraz marazmu slovenského zdravotníctva. Rozhodla som sa, že takéto veci tolerovať nechcem a nebudem. Ako šéf odbornej spoločnosti, hlavný odborník, lekár, aj ako občan. Paradoxne v deň môjho odstúpenia ma v ambulancii kontaktovali policajti, ktorí na mňa vyvíjali nátlak, aby som vykonala prehliadku mŕtveho tela mojej vlastnej pacientky počas ordinačných hodín a navyše v prípade, v ktorom nebolo možné vylúčiť cudzie zavinenie. Najdôležitejšie je, že som nebola vypísaná v rozpise ÚDZS, čo jasne nariaďuje zákon. Polícia sa ma napriek tomu opakovane snažila prinútiť, aby som nariadila „aspoň“ prevoz mŕtveho tela. Bez prehliadky. Odmietla som. Napokon ma navštívil aj pracovník kriminálnej polície, ktorý na mňa opäť vyvíjal nátlak. Zamiešal sa do toho aj lekár VÚC, ktorý v tejto veci nemá absolútne žiadne kompetencie. Zjavne ma bolo treba „presvedčiť“. Nepodarilo sa. Prehliadku som nevykonala, pretože to nebolo možné. Incident už riešim právnou cestou. Aj v záujme všetkých všeobecných lekárov na Slovensku. Zákony platia pre všetkých. Pre políciu, štátne úrady aj lekárov.
V roku 2012 ste nastupovali do funkcie hlavnej odborníčky s optimizmom. S akým pocitom odchádzate dnes?
Paradoxne, s naozaj dobrým. Urobila som maximum pri existujúcich podmienkach. Nikto neveril, že po 20 rokoch temna vo všeobecnom lekárstve dokážem plány, ktoré som predstavila pri svojom nástupe, spoločne s kolegami doviesť do úspešného konca. Vtedy som sa zaviazala, že sa budem snažiť o vznik rezidentského programu, LSPP do 22. hodiny, zvýšenie kompetencií pre všeobecných lekárov, úpravu atestačnej prípravy vrátane modernizácie jej obsahu, úhradu výkonov nad rámec kapitácie, predoperačné vyšetrenia na jednom mieste, prínosom sú zmeny pri preskripcii. Som úprimne rada, že sa okolo mňa vytvoril tím ľudsky a odborne vzácnych kolegov, ktorí mi nesmierne pomáhali a pomáhajú. Na úkor svojho súkromia a vlastných rodín. Urobili sme obrovský kus práce, splnili sme, čo sme si predsavzali. Máme odbornú spoločnosť, ktorá je veľkým vzorom pre ostatných v tom, ako usmerňuje aktivity v odbore. Vytvorili sme originálne Akadémie medicínskeho vzdelávania, ktoré nám závidia aj v zahraničí. Za dva roky sme individuálne vyvzdelali takmer dvetisíc všeobecných lekárov. Lekárske izby SVLS v regiónoch sú veľmi populárne, orientujú lekárov v ich právach aj v prevádzke vlastných ambulancií. Organizujeme najväčší a najreprezentatívnejší kongres všeobecných lekárov na Slovensku v Šamoríne-Čilistove s návštevnosťou nad 1 100 účastníkov. Prevádzkujeme vlastný nezávislý web. To všetko dvíha spolupatričnosť a sebavedomie všeobecných lekárov. A som na to ako jedna z nich veľmi hrdá. Takže sú za nami výborné výsledky.
Pri nástupe ste hovorili, že to neberiete iba ako čestnú funkciu. Ako vyzeralo vaše pôsobenie a práca s ministerstvom?
Pre mňa to naozaj nikdy nebola „čestná“ funkcia. Vykonávala som ju s veľkou pokorou, plnou vážnosťou a vysokým pracovným nasadením. Pamätám si, ako prekvapene sa na mňa zahľadela ministerka Zvolenská, keď som jej predstavila víziu rezidentského programu. Spýtala sa, či viem, že ním zmeníme systém... Veľmi si vážim, že myšlienku v roku 2013 osobne silne podporila. Keby to neurobila, rezidentský program by na Slovensku nikdy neexistoval. Boli sme jediní, komu Brusel na tento účel umožnil použiť peniaze z eurofondov. A bol nastavený veľmi dobre. Aj minulý týždeň som sa stretla s jeho viacerými úspešnými absolventmi, ktorí už pracujú v ambulanciách... Ak by sa posledné dva roky rezidentský program na MZ SR neustále nedeformoval, boli by sme oveľa ďalej. To isté sme zažili v roku 2014 s predoperačnými vyšetreniami. Jeden z kolegov špecialistov sa mi pre ne dokonca vyhrážal ústavným súdom, iný hovoril o danajskom dare. Ak vraj predoperačné vyšetrenia budú robiť všeobecní lekári a pacienti budú zomierať, zoberie ma na zodpovednosť. Odvtedy krikľúni zmĺkli. Pacienti sú nadšení a odbremenili sme aj špecialistov, ktorí sa môžu venovať komplikovanejším pacientom. Vyšli mimoriadne prínosné odborné usmernenia MZ SR, ktoré zvýšili kvalitu a dostupnosť zdravotnej starostlivosti pre chronických pacientov nielen v našich ambulanciách. To je zmysel skutočnej zmeny systému. Vážim si tiež, že minister Čislák presadil, že všeobecní lekári sa môžu starať o hypertonikov a vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni majú tento úkon uhrádzaný nad rámec kapitácie. Bol to prvý krok ku komplexnému manažmentu pacienta pri odvrátiteľných úmrtiach. Do budúcnosti. V tejto chvíli zostal stále nepochopený. Je dobre, že aj minister Drucker našiel odvahu otvoriť viaceré neuralgické témy. Zjavne sa však v ich vyriešení stratil a pripustil veľmi silný vplyv politiky. Je škoda, že nedáva priestor medicínskym odborníkom s manažérskymi zručnosťami, ktorí by mu pomohli systém vyvážene nastaviť. Za súčasných okolností to chápem.
Ako hodnotíte zavádzanie ezdravia?
K tejto téme som sa vyjadrila opakovane v priebehu minulého aj tohto roku. Ezdravie/eHealth považujem za nedokončeného, nepripraveného, predraženého a od reálnej praxe odtrhnutého „potemkina“. Iné sa prezentuje, iná je realita. Systém sa stále pláta, prijímajú sa noví ľudia do call centra NCZI, čo ďalej zvyšuje náklady na jeho zavedenie. Všetci však vieme, že ak niekto v NCZI zdvihne telefón, nepomôže to vyliečiť pacienta. Štatistické dáta súvisiace s ezdravím, ktoré sú nám prezentované, je potrebné správne interpretovať. Vieme dokázať, že realita je iná. Navyše v týchto dňoch všeobecní lekári dostávajú ďalšie a ďalšie faktúry na stovky eur na udržiavanie systému nefunkčného ezdravia v ich softvéroch. Každú z nich treba posúdiť individuálne a v prípade nekorektnosti ich možno neuhradiť. Hovorili sme o tom tento mesiac na Lekárskych izbách SVLS. Ako bol systém testovaný, keď si „testujúci“ lekári nevšimli, že z neho úplne vynechali sestry? Ako bol testovaný, ak sa doteraz nemôžeme domôcť priamej a naozaj bezpečnej cesty na ukladanie dát do NCZI? V júli 2017 došlo k dohode medzi zdravotnými poisťovňami a NCZI s vedomím SLK o tom, že bude vytvorená „okľuka“ pri ceste zdieľaných dát do NCZI cez zdravotné poisťovne. Text dohody je verejne dostupný. Akurát sa o ňom doteraz mlčalo. Dôvod je evidentný – táto cesta nie je ezdravím, hoci sa tak verejne deklaruje. Preto softvérové firmy prestali vyvíjať riešenia na priamu cestu do NCZI. Bolo im oznámené, že nie je potrebná. Dôsledkom toho je absolútny chaos, frustrácia, hnev. Všetkých. Symbolom ezdravia sa stalo nekonečne sa krútiace koliesko na obrazovke počítača, ktoré núti lekárov sa z neho odpájať. Chcem jasne povedať, že všeobecní lekári podporujú zavedenie elektronického zdravotníctva – nie však absolútneho paškvilu, ktorý sa nám štát snaží nanútiť pod hrozbou sankcií teraz a v súčasnej podobe.
S čím ste z čias svojho pôsobenia vo funkcii hlavnej odborníčky spokojná?
Odbor sme za päť rokov posunuli dopredu viac ako za posledných 30 rokov. Výrazne a jasne. Vyriešili sme mnohé problémy, ktoré nás trápili. Paradoxne, tak sa otvorili nové výzvy. Koncepcie sa robia na základe vízií a tie sa pripravujú na 7 – 10 rokov dopredu. Takže sme v polčase. Nastavené je to však primerane súčasnej situácii. Začali sme práce na nových systémových projektoch, ktoré majú význam. Ak o ne MZ SR nemalo záujem, treba ich realizovať inde a inak. Viem, že sme na správnej ceste a budeme po nej ako všeobecní lekári kráčať ďalej. Spoločne. A veľmi sa na to teším.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Monika Toporcerová