V akej oblasti ste pôsobili predtým, ako ste sa stali riaditeľom?
Desať rokov som pracoval v bankovníctve, potom v privátnom sektore pre zahraničné firmy, konkrétne švajčiarsku a nemeckú. Pracoval som vo vrcholovom manažmente pre piatu najväčšiu skláreň v Európe, kde som si napríklad osvojil také pekné krédo a definíciu na tému – Čo je to manažment? Nechať ľudí, aby dosiahli úspech. A túto filozofiu aplikujeme aj v našej nemocnici.
Čo vás zaviedlo do zdravotníctva?
Členovia zo správnej rady nemocnice ma v minulosti viackrát oslovili, či by som nemal záujem uchádzať sa o pozíciu riaditeľa nemocnice. Nie som síce zo zdravotníckej rodiny, ale napríklad dcéra mi študuje piaty ročník medicínu v Prahe a inklinoval som k medicíne aj tým, že počas celého štúdia na vysokej škole som bol vo veľmi peknom kamarátskom vzťahu s väčšou partiou medikov, s ktorými sme sa bavili o všetkom možnom a na pretrase boli okrem iného aj skúšky, zápočty, cvičenia, praxe, stáže a podobne. Tiež z gymnázia, kde nás bolo v triede tridsať, máme šesť lekárok, s ktorými sme veľmi dobrí priatelia a dlhodobo vedieme rôzne medicínske diskusie. Zdravotníctvo je odvetvie, ktoré má svoje čaro, ale uspokojiť sa znamená prehrať. A povedal som si, že toto je moja priorita, cieľ a poslanie zároveň, že skúsim v nemocnici spraviť niečo, čo bude funkčné, čo bude mať zmysel pre nemocnicu, pacientov, ktorí ju potrebujú, a tiež pre jej zamestnancov.
Prijali vás lekári ako riaditeľa „nelekára“?
Nikdy som nemal pocit, že by to bolo vnímané negatívne. V minulosti tu bola pomerne veľká fluktuácia na riaditeľskej pozícii. Od roku 2008 do začiatku roku 2012 sa tu vymenili štyria riaditelia, ktorí boli rôzne profesijne orientovaní. Ja som taký riaditeľ, že keď je možnosť, čas a dovoľujú to podmienky, rád sa oblečiem aj do toho „zeleného“ a idem sa pozrieť na operačné sály, ako sa tá ktorá operácia vykonáva. Lekári to potom berú tak, že sa človek o nich viac zaujíma. Či už si namiesto obleku oblečiem biely plášť, alebo zelené oblečenie, po nemocnici sa pohybujem tak, aby som žil aj vo svete zdravotníkov. Snažíme sa ľudí zainteresovať podľa kréda, ktoré som spomínal v úvode. Organizujeme tzv. ekonomické konzíliá, kde počúvame a pýtame sa, aké majú pracovníci jednotlivých nákladových stredísk požiadavky na prístrojové vybavenie, na opravy, na údržbu, na personál, na zdravotné poisťovne a podobne. Ľudí zapájame do výsledkov nemocnice a to ich presviedča o tom, že to má význam, zmysel a aj takto ich necháme, aby dosiahli úspech. Postupne zavádzame hmotnú zainteresovanosť pracovníkov za výsledky vo svojom stredisku. Niektoré veci s odstupom času sú vnímané aj vyjadrované zo strany lekárov, že to predtým takto nebolo, nepoznali to, a že dnes je to na úrovni zahraničných manažmentov nemocníc. Tým, že viacero lekárov robilo aj v zahraničí, minimálne v Českej republike, môžu to porovnávať a konfrontovať, čo je pre mňa také malé a dobré vysvedčenie. Jednoducho hovoria, že toto je úplne iný štýl a systém, ktorý im umožňuje byť aktérmi informovanosti, zaangažovanosti a zainteresovanosti na fungovaní nemocnice, oddelenia, ambulancie či konkrétneho pracoviska.
Ako by ste charakterizovali túto nemocnicu?
Sme nezisková organizácia, ktorá má svoj štatút, a najvyšším orgánom podľa zákona je správna rada. V tejto nemocnici sa nekradne, dnes vie každý cez trojriadkový status na niekoho napísať, že je zlý a onaký, vymýšľať si, klamať a vyvolávať napätie, ale najdôležitejším sudcom všetkého je čas. Za posledných 6 rokov tu nie je jediný dôkaz alebo škandál, ktorý by sa týkal verejných financií. Doteraz neboli žiadne negatívne zistenia. Skôr naopak, v druhej polovici roku 2016 sme boli na Úrade pre riadenie podriadených organizácií MZ SR označovaní ako nemocnica, ktorá vzorovo a efektívne obstaráva materiál, tovary a služby. Máme na internete zverejňované všetky objednávky, faktúry a zmluvy. Dokonca v roku 2012 mi INEKO poslalo pochvalu, týkajúcu sa analýzy, kde je uvedené, citujem, že sme jediná nemocnica, ktorá je podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnou osobou, má formu n. o. a zverejňuje na svojej stránke objednávky, faktúry a zmluvy v Centrálnom registri zmlúv. Niektoré veci považujeme za samozrejmé a všetko, čo má byť, je aj zverejňované. Naša filozofia a naša koncepcia ako nemocnice orientujúcej sa na následnú zdravotnú starostlivosť je poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav si nevyžaduje intenzívnu diagnostiku, ale opačne, vyžaduje si chronickú liečbu, rehabilitáciu, ošetrovanie a nácvik bežných denných činností. Máme záujem v tejto oblasti naďalej expandovať, pretože aj títo pacienti musia byť liečení. A demografia je neúprosná, starneme, dožívame sa vyššieho veku, úmerne k tomu je aj viac diagnóz, liekov a vyšetrení. Cieľom nášho typu lôžkovej starostlivosti je dosiahnutie najvyššej možnej aktivity pacienta, jeho funkčnej zdatnosti, sebestačnosti a nezávislosti od okolia. Pacientom, ktorí sú v terminálom štádiu ochorenia, musíme zabezpečiť dôstojné posledné chvíle a zaopatrenie.
Máte dostatok personálu?
Momentálne ho máme dostatok. Máme primeraný personálny stav na všetkých hospodárskych strediskách, aj keď v zdravotníctve ide o celoslovenský problém spočívajúci v deficite odborného kvalifikovaného personálu, ktorý by kontinuálne odovzdával svoje poznatky a skúsenosti nastupujúcej generácii.
Máte posily zo zahraničia?
Máme dvoch lekárov z Ukrajiny, ktorí sú u nás od roku 2014. Majú tu dokonca aj svoje rodiny, čiže už sú takí domestifikovaní. Taktiež máme jednu lekárku z Ukrajiny, ktorá je momentálne na materskej dovolenke.
Aké benefity môžete ponúknuť novým zamestnancom?
Vieme zabezpečiť ubytovanie a ostatné benefity sa snažíme riešiť cez pracovné podmienky.
Urgent nemocnica nemá, ako je to s LSPP?
Pre deti a dorast je v Dubnici nad Váhom a pre dospelých je LSPP v nemocnici v Ilave. Štandardne ju poskytujeme s tým, že v zmysle aktuálnej legislatívy k 30. júnu sa končia všetkým poskytovateľom súčasné povolenia a do 5. apríla treba na MZ SR podať projekt spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na prevádzkovanie pevnej APS. Momentálne ešte zvažujeme, tak ako takmer 85 percent členov Asociácie nemocníc Slovenska, či vôbec do tohto projektu ísť. Samozrejme, máme eminentný záujem, aby LSPP bola v Ilave, ale druhá vec je, či to dokážeme vlastnými silami, alebo budeme kooperovať s nejakým subjektom, ktorý to bude robiť na profesionálnej báze a dokáže zabezpečiť LSPP v takom rozsahu, ako to zákon vyžaduje.
V akom stave máte zobrazovaciu techniku?
CT a MR nemocnica nemá. V roku 2016 sme komplexne zmodernizovali RTG pracovisko, máme dvojpanelový digitálny röntgen, nový zubný 2D panoramatický röntgenový prístroj, špičkový mamografický prístroj na priamu digitálnu mamografiu a, samozrejme, viacero kvalitných ultrasonografických prístrojov. Koncom minulého roku sme obstarali nový usg prístroj, ktorý má širokospektrálne využitie od echokardiologických vyšetrení cez vyšetrenia ciev horných a dolných končatín, krčných a renálnych ciev až po sonografie brucha. V sonografickej diagnostike röntgenologického pracoviska a mamografie sme dnes veľmi dobre vybavení. Postupne v rámci našich finančných možností nemocnicu modernizujeme, minulý rok sme mali jeden pekný projekt, nazvali sme ho Modernizácia technického vybavenia ľavej operačnej sály chirurgie a ortopédie, v decembri sme obstarali novú 4K laparoskopickú vežu vrátane anestéziologického prístroja a inštrumentária s tým, že máme plnohodnotne vybavenú ďalšiu operačnú sálu, čím sa skrátili čakacie lehoty pre pacientov a skvalitnil sa proces operácií.
Laboratóriá spadajú pod súkromný sektor. Nemali ste záujem o vlastné?
Kocky sú už dávno hodené. Na to, aby ste mohli prevádzkovať laboratórium, musíte mať komplexné prístrojové vybavenie, personálne zabezpečenie, zber materiálu, distribúciu, logistiku a musíte mať aj zákazníkov, lebo len vtedy to má ekonomický zmysel. To nie je jednoduchá vec, že zrazu si zmyslíme, že od 1. mája alebo júna ideme prevádzkovať laboratórium. Laboratórium pre nemocnicu menšieho typu a so štruktúrou lôžok, aké máme my, nie je ekonomicky efektívne, jeho vyťaženosť vlastným materiálom je len zlomok kapacít.
A záchranka?
Záchranku nemocnica už dávno nemá, ale nemáme ani vlastnú zdravotnú dopravu. Skôr sa pozerám na možnosť zdravotnej dopravy. Veľa pacientov k nám prichádza z iných nemocníc, ide o preloženia, sú potrebné špecializované vyšetrenia na iných pracoviskách a z toho titulu by som videl efektívnosť zdravotnej dopravy, ktorá by nemocnici pomohla.
Lekáreň?
Neprevádzkujeme vlastnú lekáreň, v areáli nemocnice je privátna lekáreň, s ktorou nemocnica spolupracuje.
Nemáte ambíciu mať vlastnú?
Pri počte nákupov liekov, ktoré naša nemocnica mesačne obstaráva, nevidím v tom ekonomický zmysel. Naše nákupy liekov nie sú v takom objeme, aby sme dokázali cez vlastnú nemocničnú lekáreň a cez úspory z tejto vlastnej nemocničnej lekárne zaplatiť čo i len personál. Tie kalkulácie sú jasné a neúprosné.
Čím si vie nemocnica zlepšiť hospodárenie, okrem platieb od poisťovní?
Niektoré priestory využívame formou ekonomického prenájmu. Máme aj niektoré platené zdravotnícke výkony, ktoré nie sú financované prostredníctvom zdravotných poisťovní, pacienti participujú niekedy na špeciálnom zdravotníckom materiáli, napríklad na ortopedických, chirurgických výkonoch a podobne. A máme aj sympatizantov a sponzorov, z ktorých viacerí sú našimi donormi už zopár rokov.
Sledujete si výskyt nozokomiálnych nákaz?
Áno, monitorujeme ho, v prípade výskytu posielame hlásenia na RÚVZ. Netvárime sa, že ich nemáme, štatisticky však nepatríme medzi zdravotnícke zariadenia, ktoré majú vysoké percento výskytu nozokomiálnych nákaz.
Sledujete si aj čakacie listiny? Kde je to najhoršie?
Sledujeme, momentálne je to najhoršie v našom ústavnom zdravotníckom zariadení hospic. Je oň veľký záujem a tam sa nedá nejakým spôsobom plánovať. Pacient, ktorý je tu prijatý, v drvivej väčšine tu aj dožije. Sú prípady, keď si ho rodinní príslušníci vezmú inde, ale väčšina je u nás až do konca.
Máte pozastavenú činnosť na internom oddelení. Ak sa ho nepodarí obnoviť do konca roku, vedeli by ste lôžkový fond oddelenia využiť pre iné oddelenie, resp. rozšírenie hospicu?
Áno, vedeli. Máme svoje vízie do budúcnosti, plány, komunikujeme o nich aj s odborníkmi na jednotlivé špecializácie. Títo špecialisti sú nám pripravení a ochotní poskytnúť aj profesijné argumenty na to, že napríklad je absolútny nedostatok lôžkových kapacít, ktoré sú potrebné pre pacientov po preliečení po náhlych cievnych mozgových príhodách. Viackrát sme deklarovali, že máme ambíciu uchádzať sa o takúto prevádzku. Svojho času bolo podobné pracovisko v Čilistove pri Šamoríne, ale dnes je situácia taká, že na Slovensku takéto pracovisko nie je. Čiastočne sú títo pacienti umiestňovaní v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, ale z kapacitných dôvodov je to vo veľmi malom počte. Štatistiky hovoria, že na Slovensku je do 20-tisíc náhlych cievnych mozgových príhod ročne. Netvrdím, že si všetky príhody vyžadujú takú starostlivosť, ale bolo by lepšie, keby bolo aj geograficky viac ako jedno takéto pracovisko v rámci celej republiky. Pacient potrebuje aj dostupnosť svojich blízkych a príbuzných, také rodinné publikum, povedzme si otvorene, ísť cez celú republiku krížom, tak navštívim svojho príbuzného možno raz za tri týždne. Sociálny kontakt s najbližšími je veľmi potrebný aj z hľadiska psychiky a celej terapie. Toto je naša predstava o ďalšom rozširovaní kapacít a o ich využívaní, kde by sme sa chceli v blízkej budúcnosti aktivovať. Pre informáciu, v ČR je niekoľko takýchto pracovísk, po hospitalizácii pacientovi na neurologickom oddelení jeho zdravotná poisťovňa dva, tri či štyri dni po skončení hospitalizácie oznámi, že mu vybrala konkrétne zariadenie, kde bude prijatý na následnú zdravotnú starostlivosť. A bude intenzívne rehabilitovať s cieľom vertikalizácie, bude pod odborným dohľadom cvičiť a snažiť sa vrátiť do aktívneho života. Fyzioterapia je v súčasnosti vysoko účinná a prospešná, veľa ľudí sa dokáže vrátiť do aktívneho života aj po vážnych cievnych mozgových príhodách. Ale pokiaľ títo pacienti zostanú doma a sú odkázaní na seba samého a najbližších, nie vždy ten účinok nastane. Tiež netvrdím, že to treba v Ilave, ale treba to riešiť a my máme na to všetky predpoklady. Máme veľmi dobrú infraštruktúru, sme cca 800 metrov od diaľnice, je tu dopravný uzol pre autobusovú dopravu, železničná doprava, máme heliport a myslím si, že pre stredné Považie ambícia mať takéto zariadenie je reálna a splniteľná. Som realista, nemá význam plánovať vybudovanie nejakého vysokošpecializovaného, napríklad kardiologického pracoviska, lebo to je absolútne nereálne.
Malo by fungovať DRG, ako ste spokojný?
Boli sme medzi prvými, ktorí vstúpili do DRG. Prvého apríla 2017 sme nabehli na systém vykazovania cez DRG. Nie každá nemocnica má rovnaké podmienky, nie každá nemocnica je rovnako stavebne a dispozične riešená, nie každá nemocnica má rovnaké náklady na energie a ostatné režijné náklady. Chápem, že tá sadzba sa musí nejako vyvíjať. Absolvovali to krajiny, ktoré sú už dávno v tomto systéme zbehlé a dorovnávanie základnej sadzby chce čas. Chápem, že na to, aby nemocnice mohli existovať, potrebujú mať aj nejaké koeficienty a nejaké sadzby, ktoré budú časom k sebe konvergovať, a po istom období, ktoré sa odhaduje na dlhší časový horizont, budú zjednotené.
A čo ezdravie?
Zaoberali sme sa a aj borili s niektorými problémami, s tými technického charakteru, ako sú čítačky, karty, PIN kódy a podobne, ale v tom som nevidel vážny problém. Máme svoje informačnotechnologické zázemie, komunikujeme intenzívne s naším dodávateľom nemocničného informačného systému a pracovníkmi NCZI a je otázkou času, kedy ezdravie nabehne na rutinnú prevádzku. Vítame to, ezdravie je dôležité, len nemožno niektoré veci podceniť.
V rámci 1. výzvy žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu uspelo už 15 nemocníc. Mali ste záujem?
Neprihlásili sme sa a mali sme na to jeden jediný dôvod, hoci by sme veľmi radi využili takúto možnosť financovania, resp. spolufinancovania našich potrieb, trochu sme hendikepovaní tým, že máme z minulosti záväzky po lehote splatnosti voči Sociálnej poisťovni. Pokiaľ máte voči štátnemu rozpočtu záväzky po lehote splatnosti, ste z procesu defaultovaní a nemôžete sa uchádzať o nenávratné finančné príspevky. Spoliehame sa a veríme, že možno aj proces oddlženia zdravotníckych zariadení nám pomôže, aby sme sa mohli v budúcnosti o takéto finančné prostriedky uchádzať.
O čo by ste mali záujem, ak by bolo oddlženie úspešné?
Súrne by sme potrebovali riešiť hlavne výmenu podstatnej časti okien a zateplenie nemocnice. A určite by sme sa uchádzali aj o prístrojové vybavenie.
Nemocnica sa teda zúčastní oddlžovania?
Máme záujem sa zúčastniť.
Ozdravný plán máte?
Je vo fáze záverečnej prípravy.
Aj keď je priskoro, ako vyzeral rok 2017 pre nemocnicu po hospodárskej stránke?
Ešte podliehame auditu a schváleniu ročnej účtovnej závierky v dozornej a správnej rade nemocnice. Nemocnica hospodárila mierne v strate, paradoxne prvých jedenásť mesiacov sme mali celkom slušné výsledky a mesiac december nás dosť nemilo prekvapil. V porovnaní aj s inými rokmi bol pomerne zlý a spôsobil nám väčšiu stratu ako predchádzajúcich jedenásť mesiacov dokopy. Neboli to žiadne mimoriadne náklady, ale boli tam aj náklady v súvislosti s obstarávaním investícií. Pre tento rok máme schválený finančný plán v mierne kladnom hospodárení, skôr by som to nazval vyrovnaným hospodárením, ambícia je realistická, sme nastavení tak, aby sme to dosiahli.
Kedy bolo zatvorené gynekologicko-pôrodnícke oddelenie?
V septembri 2013. Gynekologická jednodňová zdravotná starostlivosť, ktorá vykonáva široké spektrum operácií, či už v celkovej, alebo lokálnej anestézii, ostáva. Som zástanca, aby sa také veci, ako je pôrod dieťaťa, robili na pracoviskách, kde je dostatočne kvalifikovaný a erudovaný personál v každej jednej službe, nepretržite anestéziológ, kde je predoperačná a pooperačná starostlivosť zabezpečená na najvyššej profesionálnej úrovni a kde je možnosť aj ostatných konziliárnych činností. Nemôžeme robiť všetci všetko, mať všetky oddelenia, vyšetrovacie a liečebné zložky a robiť to na úkor kvality a ešte aj v červených číslach.
Keď prišlo ku kroku, že idete oddelenie zavrieť, nebol proti tomu veľký nátlak z okolia?
Dostatočne vopred sme to pripravovali a komunikovali, mali sme stanoviská odbornej verejnosti. Bavili sme sa o tom, že v Trenčianskom kraji po krátkodobom prechodnom zvýšení došlo v tom čase k poklesu počtu pôrodov. Celoslovenská analýza hovorí, že tento trend je zrejmý aj v ostatných krajoch a prognosticky bude pokles pôrodnosti pokračovať. V súlade s odporúčaniami európskych odborných spoločností je preto aj z pohľadu Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti vhodné znížiť počet pracovísk na Slovensku. Je známym faktom, že v rámci Európy patria počty pôrodov na Slovensku na jednu pôrodnicu k najnižším. Pričom hustota pôrodníc a ich dostupnosť je veľmi vysoká. Na medzinárodných konferenciách je zdôrazňovaná potreba zásadne znížiť počet pôrodníc na Slovensku, lebo podmienky na prevádzku pôrodnej sály sa v snahe zabezpečiť bezpečný pôrod pre každú tehotnú ženu neustále zvyšujú a sprísňujú. To si vyžaduje obrovské investície, koncentráciu odborného personálu a ďalšieho medicínskeho zázemia. Takže racionálne zníženie počtu pôrodníc, ku ktorému sme sa my odhodlali v roku 2013, bolo komunikované v dostatočnom predstihu s primármi pôrodníckych a neonatologických pracovísk v okolitých nemocniciach. Absolútne sme boli na to pripravení a následne sme tieto informácie dali do regionálnych médií. Komunikovali sme to tak, aby situácia nebola vnímaná negatívne, ale skôr aby boli vystihnuté aj vyššie uvedené pozitíva.
Páči sa mi vaša spolupráca s okolitými nemocnicami...
S okolitými nemocnicami dnes vychádzame z hľadiska profesijného, komunikačného. Či už sú to manažmenty, primári a ostatní pracovníci. Táto spolupráca je základ všetkého, my tu nie sme preto, aby sme si navzájom robili zle a hľadali sme, čo nás rozdeľuje, sme tu nato, aby sme našli to, čo nás spája. Už v roku 2014 som písal o optimalizácii lôžkových kapacít, kde som naznačoval istú štruktúru od jednej nemocnice k druhej. Tieto veci sme sa snažili komunikovať a nehrali sme sa na spiaceho chrobáka.
Prečo podľa vás nie je ambícia postupovať takto u viacerých zariadení? Mení sa charakter pacientov, prečo tomu neprispôsobiť aj zariadenia a zmeniť oddelenia?
Tak to je otázka aj chcenia, aj väčších projektov, ktoré treba pripraviť, ale aj realizovať a tá realizačná fáza je najťažšia. Čaká nás to všetkých, pretože druhá vec je zdravotnícky personál, ten v dostatočnom počte nie je a dlhodobo nebude. To je vážny problém, dlhodobo bol zanedbávaný a poukazovalo sa naň veľa ráz, či na odborných konferenciách a iných fórach, či v rôznych asociáciách a podobne. A nemusíme si hovoriť, že sme vo viacerých nemocniciach odkázaní aj na zahraničných zdravotníkov.
Na čo ste v nemocnici hrdý alebo s čím ste spokojný?
Ako v poradí druhé pracovisko v Trenčianskom kraji, pričom akreditáciu má 5 či 6 pracovísk na Slovensku, realizujeme artroskopickú operáciu chondromalácie pately kolena. V krátkosti ide o výplň chrupavky špeciálnym kolagénom, ktorý sa počas zákroku nanesie do defektu chrupavky v kolennom kĺbe, v priebehu pár minút stuhne a časom umožní prestup buniek chrupavky do toho konkrétneho defektu. Na konci roku 2016 sme zase v rámci našich nosných chirurgických operácií zrealizovali zákrok – operačné riešenie inguinálnych hernií novou tzv. ONSTEP technikou. Táto operačná technika bola vyvinutá v Portugalsku a úspešne je realizovaná v Českej republike. Spája výhody otvorenej a laparoskopickej operatívy, čím okrem iného významne znižuje náklady na chirurgický zákrok, a to v anestézii, inštrumentáriu a dĺžke hospitalizácie pacienta. Pyšní sme aj na tento zákrok, zrealizovali sme ho ako prví na Slovensku.
Zvažovali ste aj transformáciu nemocnice na akciovú spoločnosť alebo na inú formu?
Vnútorne sme sa zaoberali myšlienkou, ako ďalej s právnou formou a čo by bolo najoptimálnejšie. Pýtal som sa aj sám seba, či nehľadať možnosť transformácie na obchodnú spoločnosť, ktorá sa riadi Obchodným zákonníkom, čo by bolo možno aj lepšie. Ale nevylučujem ani nejaké strategické partnerstvo. Predsa len tí silní partneri majú možnosť lepšie fungovať a koordinovať svoju činnosť, malý subjekt je odkázaný skôr sám na seba.
Jana Andelová
Desať rokov som pracoval v bankovníctve, potom v privátnom sektore pre zahraničné firmy, konkrétne švajčiarsku a nemeckú. Pracoval som vo vrcholovom manažmente pre piatu najväčšiu skláreň v Európe, kde som si napríklad osvojil také pekné krédo a definíciu na tému – Čo je to manažment? Nechať ľudí, aby dosiahli úspech. A túto filozofiu aplikujeme aj v našej nemocnici.
Čo vás zaviedlo do zdravotníctva?
Členovia zo správnej rady nemocnice ma v minulosti viackrát oslovili, či by som nemal záujem uchádzať sa o pozíciu riaditeľa nemocnice. Nie som síce zo zdravotníckej rodiny, ale napríklad dcéra mi študuje piaty ročník medicínu v Prahe a inklinoval som k medicíne aj tým, že počas celého štúdia na vysokej škole som bol vo veľmi peknom kamarátskom vzťahu s väčšou partiou medikov, s ktorými sme sa bavili o všetkom možnom a na pretrase boli okrem iného aj skúšky, zápočty, cvičenia, praxe, stáže a podobne. Tiež z gymnázia, kde nás bolo v triede tridsať, máme šesť lekárok, s ktorými sme veľmi dobrí priatelia a dlhodobo vedieme rôzne medicínske diskusie. Zdravotníctvo je odvetvie, ktoré má svoje čaro, ale uspokojiť sa znamená prehrať. A povedal som si, že toto je moja priorita, cieľ a poslanie zároveň, že skúsim v nemocnici spraviť niečo, čo bude funkčné, čo bude mať zmysel pre nemocnicu, pacientov, ktorí ju potrebujú, a tiež pre jej zamestnancov.
Prijali vás lekári ako riaditeľa „nelekára“?
Nikdy som nemal pocit, že by to bolo vnímané negatívne. V minulosti tu bola pomerne veľká fluktuácia na riaditeľskej pozícii. Od roku 2008 do začiatku roku 2012 sa tu vymenili štyria riaditelia, ktorí boli rôzne profesijne orientovaní. Ja som taký riaditeľ, že keď je možnosť, čas a dovoľujú to podmienky, rád sa oblečiem aj do toho „zeleného“ a idem sa pozrieť na operačné sály, ako sa tá ktorá operácia vykonáva. Lekári to potom berú tak, že sa človek o nich viac zaujíma. Či už si namiesto obleku oblečiem biely plášť, alebo zelené oblečenie, po nemocnici sa pohybujem tak, aby som žil aj vo svete zdravotníkov. Snažíme sa ľudí zainteresovať podľa kréda, ktoré som spomínal v úvode. Organizujeme tzv. ekonomické konzíliá, kde počúvame a pýtame sa, aké majú pracovníci jednotlivých nákladových stredísk požiadavky na prístrojové vybavenie, na opravy, na údržbu, na personál, na zdravotné poisťovne a podobne. Ľudí zapájame do výsledkov nemocnice a to ich presviedča o tom, že to má význam, zmysel a aj takto ich necháme, aby dosiahli úspech. Postupne zavádzame hmotnú zainteresovanosť pracovníkov za výsledky vo svojom stredisku. Niektoré veci s odstupom času sú vnímané aj vyjadrované zo strany lekárov, že to predtým takto nebolo, nepoznali to, a že dnes je to na úrovni zahraničných manažmentov nemocníc. Tým, že viacero lekárov robilo aj v zahraničí, minimálne v Českej republike, môžu to porovnávať a konfrontovať, čo je pre mňa také malé a dobré vysvedčenie. Jednoducho hovoria, že toto je úplne iný štýl a systém, ktorý im umožňuje byť aktérmi informovanosti, zaangažovanosti a zainteresovanosti na fungovaní nemocnice, oddelenia, ambulancie či konkrétneho pracoviska.
Ako by ste charakterizovali túto nemocnicu?
Sme nezisková organizácia, ktorá má svoj štatút, a najvyšším orgánom podľa zákona je správna rada. V tejto nemocnici sa nekradne, dnes vie každý cez trojriadkový status na niekoho napísať, že je zlý a onaký, vymýšľať si, klamať a vyvolávať napätie, ale najdôležitejším sudcom všetkého je čas. Za posledných 6 rokov tu nie je jediný dôkaz alebo škandál, ktorý by sa týkal verejných financií. Doteraz neboli žiadne negatívne zistenia. Skôr naopak, v druhej polovici roku 2016 sme boli na Úrade pre riadenie podriadených organizácií MZ SR označovaní ako nemocnica, ktorá vzorovo a efektívne obstaráva materiál, tovary a služby. Máme na internete zverejňované všetky objednávky, faktúry a zmluvy. Dokonca v roku 2012 mi INEKO poslalo pochvalu, týkajúcu sa analýzy, kde je uvedené, citujem, že sme jediná nemocnica, ktorá je podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám povinnou osobou, má formu n. o. a zverejňuje na svojej stránke objednávky, faktúry a zmluvy v Centrálnom registri zmlúv. Niektoré veci považujeme za samozrejmé a všetko, čo má byť, je aj zverejňované. Naša filozofia a naša koncepcia ako nemocnice orientujúcej sa na následnú zdravotnú starostlivosť je poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom s komplikáciami chronických chorôb, ktorých základné diagnózy sú známe a stav si nevyžaduje intenzívnu diagnostiku, ale opačne, vyžaduje si chronickú liečbu, rehabilitáciu, ošetrovanie a nácvik bežných denných činností. Máme záujem v tejto oblasti naďalej expandovať, pretože aj títo pacienti musia byť liečení. A demografia je neúprosná, starneme, dožívame sa vyššieho veku, úmerne k tomu je aj viac diagnóz, liekov a vyšetrení. Cieľom nášho typu lôžkovej starostlivosti je dosiahnutie najvyššej možnej aktivity pacienta, jeho funkčnej zdatnosti, sebestačnosti a nezávislosti od okolia. Pacientom, ktorí sú v terminálom štádiu ochorenia, musíme zabezpečiť dôstojné posledné chvíle a zaopatrenie.
Máte dostatok personálu?
Momentálne ho máme dostatok. Máme primeraný personálny stav na všetkých hospodárskych strediskách, aj keď v zdravotníctve ide o celoslovenský problém spočívajúci v deficite odborného kvalifikovaného personálu, ktorý by kontinuálne odovzdával svoje poznatky a skúsenosti nastupujúcej generácii.
Máte posily zo zahraničia?
Máme dvoch lekárov z Ukrajiny, ktorí sú u nás od roku 2014. Majú tu dokonca aj svoje rodiny, čiže už sú takí domestifikovaní. Taktiež máme jednu lekárku z Ukrajiny, ktorá je momentálne na materskej dovolenke.
Aké benefity môžete ponúknuť novým zamestnancom?
Vieme zabezpečiť ubytovanie a ostatné benefity sa snažíme riešiť cez pracovné podmienky.
Urgent nemocnica nemá, ako je to s LSPP?
Pre deti a dorast je v Dubnici nad Váhom a pre dospelých je LSPP v nemocnici v Ilave. Štandardne ju poskytujeme s tým, že v zmysle aktuálnej legislatívy k 30. júnu sa končia všetkým poskytovateľom súčasné povolenia a do 5. apríla treba na MZ SR podať projekt spolu so žiadosťou o vydanie povolenia na prevádzkovanie pevnej APS. Momentálne ešte zvažujeme, tak ako takmer 85 percent členov Asociácie nemocníc Slovenska, či vôbec do tohto projektu ísť. Samozrejme, máme eminentný záujem, aby LSPP bola v Ilave, ale druhá vec je, či to dokážeme vlastnými silami, alebo budeme kooperovať s nejakým subjektom, ktorý to bude robiť na profesionálnej báze a dokáže zabezpečiť LSPP v takom rozsahu, ako to zákon vyžaduje.
V akom stave máte zobrazovaciu techniku?
CT a MR nemocnica nemá. V roku 2016 sme komplexne zmodernizovali RTG pracovisko, máme dvojpanelový digitálny röntgen, nový zubný 2D panoramatický röntgenový prístroj, špičkový mamografický prístroj na priamu digitálnu mamografiu a, samozrejme, viacero kvalitných ultrasonografických prístrojov. Koncom minulého roku sme obstarali nový usg prístroj, ktorý má širokospektrálne využitie od echokardiologických vyšetrení cez vyšetrenia ciev horných a dolných končatín, krčných a renálnych ciev až po sonografie brucha. V sonografickej diagnostike röntgenologického pracoviska a mamografie sme dnes veľmi dobre vybavení. Postupne v rámci našich finančných možností nemocnicu modernizujeme, minulý rok sme mali jeden pekný projekt, nazvali sme ho Modernizácia technického vybavenia ľavej operačnej sály chirurgie a ortopédie, v decembri sme obstarali novú 4K laparoskopickú vežu vrátane anestéziologického prístroja a inštrumentária s tým, že máme plnohodnotne vybavenú ďalšiu operačnú sálu, čím sa skrátili čakacie lehoty pre pacientov a skvalitnil sa proces operácií.
Laboratóriá spadajú pod súkromný sektor. Nemali ste záujem o vlastné?
Kocky sú už dávno hodené. Na to, aby ste mohli prevádzkovať laboratórium, musíte mať komplexné prístrojové vybavenie, personálne zabezpečenie, zber materiálu, distribúciu, logistiku a musíte mať aj zákazníkov, lebo len vtedy to má ekonomický zmysel. To nie je jednoduchá vec, že zrazu si zmyslíme, že od 1. mája alebo júna ideme prevádzkovať laboratórium. Laboratórium pre nemocnicu menšieho typu a so štruktúrou lôžok, aké máme my, nie je ekonomicky efektívne, jeho vyťaženosť vlastným materiálom je len zlomok kapacít.
A záchranka?
Záchranku nemocnica už dávno nemá, ale nemáme ani vlastnú zdravotnú dopravu. Skôr sa pozerám na možnosť zdravotnej dopravy. Veľa pacientov k nám prichádza z iných nemocníc, ide o preloženia, sú potrebné špecializované vyšetrenia na iných pracoviskách a z toho titulu by som videl efektívnosť zdravotnej dopravy, ktorá by nemocnici pomohla.
Lekáreň?
Neprevádzkujeme vlastnú lekáreň, v areáli nemocnice je privátna lekáreň, s ktorou nemocnica spolupracuje.
Nemáte ambíciu mať vlastnú?
Pri počte nákupov liekov, ktoré naša nemocnica mesačne obstaráva, nevidím v tom ekonomický zmysel. Naše nákupy liekov nie sú v takom objeme, aby sme dokázali cez vlastnú nemocničnú lekáreň a cez úspory z tejto vlastnej nemocničnej lekárne zaplatiť čo i len personál. Tie kalkulácie sú jasné a neúprosné.
Čím si vie nemocnica zlepšiť hospodárenie, okrem platieb od poisťovní?
Niektoré priestory využívame formou ekonomického prenájmu. Máme aj niektoré platené zdravotnícke výkony, ktoré nie sú financované prostredníctvom zdravotných poisťovní, pacienti participujú niekedy na špeciálnom zdravotníckom materiáli, napríklad na ortopedických, chirurgických výkonoch a podobne. A máme aj sympatizantov a sponzorov, z ktorých viacerí sú našimi donormi už zopár rokov.
Sledujete si výskyt nozokomiálnych nákaz?
Áno, monitorujeme ho, v prípade výskytu posielame hlásenia na RÚVZ. Netvárime sa, že ich nemáme, štatisticky však nepatríme medzi zdravotnícke zariadenia, ktoré majú vysoké percento výskytu nozokomiálnych nákaz.
Sledujete si aj čakacie listiny? Kde je to najhoršie?
Sledujeme, momentálne je to najhoršie v našom ústavnom zdravotníckom zariadení hospic. Je oň veľký záujem a tam sa nedá nejakým spôsobom plánovať. Pacient, ktorý je tu prijatý, v drvivej väčšine tu aj dožije. Sú prípady, keď si ho rodinní príslušníci vezmú inde, ale väčšina je u nás až do konca.
Máte pozastavenú činnosť na internom oddelení. Ak sa ho nepodarí obnoviť do konca roku, vedeli by ste lôžkový fond oddelenia využiť pre iné oddelenie, resp. rozšírenie hospicu?
Áno, vedeli. Máme svoje vízie do budúcnosti, plány, komunikujeme o nich aj s odborníkmi na jednotlivé špecializácie. Títo špecialisti sú nám pripravení a ochotní poskytnúť aj profesijné argumenty na to, že napríklad je absolútny nedostatok lôžkových kapacít, ktoré sú potrebné pre pacientov po preliečení po náhlych cievnych mozgových príhodách. Viackrát sme deklarovali, že máme ambíciu uchádzať sa o takúto prevádzku. Svojho času bolo podobné pracovisko v Čilistove pri Šamoríne, ale dnes je situácia taká, že na Slovensku takéto pracovisko nie je. Čiastočne sú títo pacienti umiestňovaní v Národnom rehabilitačnom centre v Kováčovej, ale z kapacitných dôvodov je to vo veľmi malom počte. Štatistiky hovoria, že na Slovensku je do 20-tisíc náhlych cievnych mozgových príhod ročne. Netvrdím, že si všetky príhody vyžadujú takú starostlivosť, ale bolo by lepšie, keby bolo aj geograficky viac ako jedno takéto pracovisko v rámci celej republiky. Pacient potrebuje aj dostupnosť svojich blízkych a príbuzných, také rodinné publikum, povedzme si otvorene, ísť cez celú republiku krížom, tak navštívim svojho príbuzného možno raz za tri týždne. Sociálny kontakt s najbližšími je veľmi potrebný aj z hľadiska psychiky a celej terapie. Toto je naša predstava o ďalšom rozširovaní kapacít a o ich využívaní, kde by sme sa chceli v blízkej budúcnosti aktivovať. Pre informáciu, v ČR je niekoľko takýchto pracovísk, po hospitalizácii pacientovi na neurologickom oddelení jeho zdravotná poisťovňa dva, tri či štyri dni po skončení hospitalizácie oznámi, že mu vybrala konkrétne zariadenie, kde bude prijatý na následnú zdravotnú starostlivosť. A bude intenzívne rehabilitovať s cieľom vertikalizácie, bude pod odborným dohľadom cvičiť a snažiť sa vrátiť do aktívneho života. Fyzioterapia je v súčasnosti vysoko účinná a prospešná, veľa ľudí sa dokáže vrátiť do aktívneho života aj po vážnych cievnych mozgových príhodách. Ale pokiaľ títo pacienti zostanú doma a sú odkázaní na seba samého a najbližších, nie vždy ten účinok nastane. Tiež netvrdím, že to treba v Ilave, ale treba to riešiť a my máme na to všetky predpoklady. Máme veľmi dobrú infraštruktúru, sme cca 800 metrov od diaľnice, je tu dopravný uzol pre autobusovú dopravu, železničná doprava, máme heliport a myslím si, že pre stredné Považie ambícia mať takéto zariadenie je reálna a splniteľná. Som realista, nemá význam plánovať vybudovanie nejakého vysokošpecializovaného, napríklad kardiologického pracoviska, lebo to je absolútne nereálne.
Malo by fungovať DRG, ako ste spokojný?
Boli sme medzi prvými, ktorí vstúpili do DRG. Prvého apríla 2017 sme nabehli na systém vykazovania cez DRG. Nie každá nemocnica má rovnaké podmienky, nie každá nemocnica je rovnako stavebne a dispozične riešená, nie každá nemocnica má rovnaké náklady na energie a ostatné režijné náklady. Chápem, že tá sadzba sa musí nejako vyvíjať. Absolvovali to krajiny, ktoré sú už dávno v tomto systéme zbehlé a dorovnávanie základnej sadzby chce čas. Chápem, že na to, aby nemocnice mohli existovať, potrebujú mať aj nejaké koeficienty a nejaké sadzby, ktoré budú časom k sebe konvergovať, a po istom období, ktoré sa odhaduje na dlhší časový horizont, budú zjednotené.
A čo ezdravie?
Zaoberali sme sa a aj borili s niektorými problémami, s tými technického charakteru, ako sú čítačky, karty, PIN kódy a podobne, ale v tom som nevidel vážny problém. Máme svoje informačnotechnologické zázemie, komunikujeme intenzívne s naším dodávateľom nemocničného informačného systému a pracovníkmi NCZI a je otázkou času, kedy ezdravie nabehne na rutinnú prevádzku. Vítame to, ezdravie je dôležité, len nemožno niektoré veci podceniť.
V rámci 1. výzvy žiadostí o nenávratný finančný príspevok z Integrovaného regionálneho operačného programu uspelo už 15 nemocníc. Mali ste záujem?
Neprihlásili sme sa a mali sme na to jeden jediný dôvod, hoci by sme veľmi radi využili takúto možnosť financovania, resp. spolufinancovania našich potrieb, trochu sme hendikepovaní tým, že máme z minulosti záväzky po lehote splatnosti voči Sociálnej poisťovni. Pokiaľ máte voči štátnemu rozpočtu záväzky po lehote splatnosti, ste z procesu defaultovaní a nemôžete sa uchádzať o nenávratné finančné príspevky. Spoliehame sa a veríme, že možno aj proces oddlženia zdravotníckych zariadení nám pomôže, aby sme sa mohli v budúcnosti o takéto finančné prostriedky uchádzať.
O čo by ste mali záujem, ak by bolo oddlženie úspešné?
Súrne by sme potrebovali riešiť hlavne výmenu podstatnej časti okien a zateplenie nemocnice. A určite by sme sa uchádzali aj o prístrojové vybavenie.
Nemocnica sa teda zúčastní oddlžovania?
Máme záujem sa zúčastniť.
Ozdravný plán máte?
Je vo fáze záverečnej prípravy.
Aj keď je priskoro, ako vyzeral rok 2017 pre nemocnicu po hospodárskej stránke?
Ešte podliehame auditu a schváleniu ročnej účtovnej závierky v dozornej a správnej rade nemocnice. Nemocnica hospodárila mierne v strate, paradoxne prvých jedenásť mesiacov sme mali celkom slušné výsledky a mesiac december nás dosť nemilo prekvapil. V porovnaní aj s inými rokmi bol pomerne zlý a spôsobil nám väčšiu stratu ako predchádzajúcich jedenásť mesiacov dokopy. Neboli to žiadne mimoriadne náklady, ale boli tam aj náklady v súvislosti s obstarávaním investícií. Pre tento rok máme schválený finančný plán v mierne kladnom hospodárení, skôr by som to nazval vyrovnaným hospodárením, ambícia je realistická, sme nastavení tak, aby sme to dosiahli.
Kedy bolo zatvorené gynekologicko-pôrodnícke oddelenie?
V septembri 2013. Gynekologická jednodňová zdravotná starostlivosť, ktorá vykonáva široké spektrum operácií, či už v celkovej, alebo lokálnej anestézii, ostáva. Som zástanca, aby sa také veci, ako je pôrod dieťaťa, robili na pracoviskách, kde je dostatočne kvalifikovaný a erudovaný personál v každej jednej službe, nepretržite anestéziológ, kde je predoperačná a pooperačná starostlivosť zabezpečená na najvyššej profesionálnej úrovni a kde je možnosť aj ostatných konziliárnych činností. Nemôžeme robiť všetci všetko, mať všetky oddelenia, vyšetrovacie a liečebné zložky a robiť to na úkor kvality a ešte aj v červených číslach.
Keď prišlo ku kroku, že idete oddelenie zavrieť, nebol proti tomu veľký nátlak z okolia?
Dostatočne vopred sme to pripravovali a komunikovali, mali sme stanoviská odbornej verejnosti. Bavili sme sa o tom, že v Trenčianskom kraji po krátkodobom prechodnom zvýšení došlo v tom čase k poklesu počtu pôrodov. Celoslovenská analýza hovorí, že tento trend je zrejmý aj v ostatných krajoch a prognosticky bude pokles pôrodnosti pokračovať. V súlade s odporúčaniami európskych odborných spoločností je preto aj z pohľadu Slovenskej gynekologicko-pôrodníckej spoločnosti vhodné znížiť počet pracovísk na Slovensku. Je známym faktom, že v rámci Európy patria počty pôrodov na Slovensku na jednu pôrodnicu k najnižším. Pričom hustota pôrodníc a ich dostupnosť je veľmi vysoká. Na medzinárodných konferenciách je zdôrazňovaná potreba zásadne znížiť počet pôrodníc na Slovensku, lebo podmienky na prevádzku pôrodnej sály sa v snahe zabezpečiť bezpečný pôrod pre každú tehotnú ženu neustále zvyšujú a sprísňujú. To si vyžaduje obrovské investície, koncentráciu odborného personálu a ďalšieho medicínskeho zázemia. Takže racionálne zníženie počtu pôrodníc, ku ktorému sme sa my odhodlali v roku 2013, bolo komunikované v dostatočnom predstihu s primármi pôrodníckych a neonatologických pracovísk v okolitých nemocniciach. Absolútne sme boli na to pripravení a následne sme tieto informácie dali do regionálnych médií. Komunikovali sme to tak, aby situácia nebola vnímaná negatívne, ale skôr aby boli vystihnuté aj vyššie uvedené pozitíva.
Páči sa mi vaša spolupráca s okolitými nemocnicami...
S okolitými nemocnicami dnes vychádzame z hľadiska profesijného, komunikačného. Či už sú to manažmenty, primári a ostatní pracovníci. Táto spolupráca je základ všetkého, my tu nie sme preto, aby sme si navzájom robili zle a hľadali sme, čo nás rozdeľuje, sme tu nato, aby sme našli to, čo nás spája. Už v roku 2014 som písal o optimalizácii lôžkových kapacít, kde som naznačoval istú štruktúru od jednej nemocnice k druhej. Tieto veci sme sa snažili komunikovať a nehrali sme sa na spiaceho chrobáka.
Prečo podľa vás nie je ambícia postupovať takto u viacerých zariadení? Mení sa charakter pacientov, prečo tomu neprispôsobiť aj zariadenia a zmeniť oddelenia?
Tak to je otázka aj chcenia, aj väčších projektov, ktoré treba pripraviť, ale aj realizovať a tá realizačná fáza je najťažšia. Čaká nás to všetkých, pretože druhá vec je zdravotnícky personál, ten v dostatočnom počte nie je a dlhodobo nebude. To je vážny problém, dlhodobo bol zanedbávaný a poukazovalo sa naň veľa ráz, či na odborných konferenciách a iných fórach, či v rôznych asociáciách a podobne. A nemusíme si hovoriť, že sme vo viacerých nemocniciach odkázaní aj na zahraničných zdravotníkov.
Na čo ste v nemocnici hrdý alebo s čím ste spokojný?
Ako v poradí druhé pracovisko v Trenčianskom kraji, pričom akreditáciu má 5 či 6 pracovísk na Slovensku, realizujeme artroskopickú operáciu chondromalácie pately kolena. V krátkosti ide o výplň chrupavky špeciálnym kolagénom, ktorý sa počas zákroku nanesie do defektu chrupavky v kolennom kĺbe, v priebehu pár minút stuhne a časom umožní prestup buniek chrupavky do toho konkrétneho defektu. Na konci roku 2016 sme zase v rámci našich nosných chirurgických operácií zrealizovali zákrok – operačné riešenie inguinálnych hernií novou tzv. ONSTEP technikou. Táto operačná technika bola vyvinutá v Portugalsku a úspešne je realizovaná v Českej republike. Spája výhody otvorenej a laparoskopickej operatívy, čím okrem iného významne znižuje náklady na chirurgický zákrok, a to v anestézii, inštrumentáriu a dĺžke hospitalizácie pacienta. Pyšní sme aj na tento zákrok, zrealizovali sme ho ako prví na Slovensku.
Zvažovali ste aj transformáciu nemocnice na akciovú spoločnosť alebo na inú formu?
Vnútorne sme sa zaoberali myšlienkou, ako ďalej s právnou formou a čo by bolo najoptimálnejšie. Pýtal som sa aj sám seba, či nehľadať možnosť transformácie na obchodnú spoločnosť, ktorá sa riadi Obchodným zákonníkom, čo by bolo možno aj lepšie. Ale nevylučujem ani nejaké strategické partnerstvo. Predsa len tí silní partneri majú možnosť lepšie fungovať a koordinovať svoju činnosť, malý subjekt je odkázaný skôr sám na seba.
Jana Andelová
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Jana Andelová