Kedy ste dostali elektronický preukaz zdravotníckeho pracovníka?
Kartička došla v júli, v priebehu mesiaca po podaní žiadosti. Ale PIN nebol, bol dodaný až 22. 11. 2017 – po mojom telefonickom vyzvaní. Certifikácie firiem boli tesne pred Vianocami. Ak NCZI hovorí, že firmy boli certifikované včas, tak realita bola opačná – mnohí ítečkári potvrdia, že certifikát dostali tesne pred Vianocami 2017.
Ako vyzerali vaše prvé dni práce s ezdravím?
Pred Vianocami som si musel zobrať dovolenku, aby ma programátor zaškolil, ako to obsluhovať. Nebolo to extra náročné, ale zdržuje to časovo. Zoberie mi to jednu tretinu z ordinačných hodín každý deň. Každý deň mi ten systém ukradne 100 minút. Priznám sa, že aj dnes som bol takmer celý deň vypnutý, lebo systém si zakaždým pýtal PIN kód. Stačí jeden klik a spadne program, musím sa reštartovať a nanovo prihlásiť.
Koľkokrát denne sa to opakuje?
Minimálne 10-krát. Dnes som preto bol zo systému vypnutý, lebo by som nestihol ošetriť 79 pacientov a sedel by som tu do piatej. Teraz sa musím vrátiť, dokončiť a poslať záznamy do ezdravia, lebo nemám záruku, že mi niekto nedá pokutu a nezoberie licenciu. Viete, administratíva pribúda a ja vítam ezdravie, ale nevítam toto násilné tlačenie pod rúškom sankcií, pod rúškom odobratia licencií. Je to z môjho pohľadu neľudské, neetické a vytvára to napätie, nedobré vzťahy, človek sa nemôže v pokoji venovať pacientovi.
Koľko vás stálo pripojenie do systému ezdravie?
V rámci Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva SR navštívili naši zástupcovia pobočku Európskej komisie v Bratislave a od nich máme potvrdenú informáciu, že celý tento projekt je financovaný z eurofondov a my lekári by sme nemali byť týmto ekonomicky zaťažovaní. Lebo my niekomu preplácame to, na čo už raz peniaze dostal. A prirovnajúc to k tomu, ako sa koncipovala virtuálna pokladnica, kde sme dostali prístupové kódy a nič sme neplatili, nemuseli sme kupovať hardvér ani meniť softvér. Aj virtuálna pokladnica bola, myslím, hradená z eurofondov a to isté by malo byť aj s ezdravím. Iste, poburuje nás to, lebo za softvér treba zaplatiť priemerne 400 eur. Ak má človek sieť dvoch – troch počítačov preexportovať na Windows 7, dokúpiť nejaký počítač, tlačiareň, to sa už nabalí aj na dve tisícky eur.
Zdravotné poisťovne hovoria o bonifikácii lekárov v súvislosti s ezdravím. Dostávate teda vyššie platby?
Ja som zatiaľ do dnešného dňa žiadne bonifikácie v tomto kontexte na účet nedostal.
Zverejnili ste zoznam 12 bodov, ktoré vyčítate systému ezdravie, jedna z chýb je už odstránená. Čo ostatné?
Keď si otvorím dekurz, nie je to taký rýchly proces, ako si to predstavujeme. Pomerne často je chyba na serveri, napr. pri pacientke, ktorá sem chodí pravidelne, mi systém napíše, že kód je prázdny, a keby som chcel napísať objektívny nález, to, čo napíšem, chcem odoslať, mi nie vždy zoberie. Keď to chcem poslať do ezdravia, trvá 5 sekúnd, kým to načíta a pošle. Nehovorím, sú aj hladké dni, keď to odošlem a idem ďalej. Ale mám tu pacienta, ktorý je u mňa v evidencii od roku 2014, včera bol v ambulancii a dnes mi systém ukazuje, že nie je načítaný v NCZI. Nejde mi načítať niektorých poistencov EÚ, ktorí majú kartičky vydané v pobočkách u nás a pracujú napr. v Česku alebo Rakúsku, ale firmy sú slovenské, nie všetci sú načítaní v NCZI. Informoval som o tom call centrum v NCZI, vedia, že je to problém, ktorý je v štádiu riešenia. Podotýkam, že som napojený na optickú internetovú sieť a splnil som technické požiadavky na prácu s ezdravím.
Ako to vyzerá, keď posielate pacienta k špecialistovi?
Musím mu manuálne vytlačiť výmenný lístok, ten je pod identifikačným kódom v systéme ezdravie a cez tento kód sa špecialista dostane k jeho e-karte. Je to neskutočné papierové zdržiavanie.
Koľko receptov denne vytlačíte?
Priemerne do 150.
To sú zvýšené náklady na toner, papier a, samozrejme, čas, ktorý by vám ezdravie malo šetriť.
Nič nám neušetrí, práve naopak, oberá ma o peniaze, čas, o zdravie, vytvára napätie, ľudia na chodbe sú nervózni, nie je to „pôrod malého dieťaťa“. To je zablokovaný pôrod, ktorý chce cisársky rez. Lekár by mal ošetrovať, a nie preklikávať sa. To mi zoberie mentálnu i medicínsku sústredenosť, len aby som neurobil chybu. Lekársku správu pošlem a musím ju aj vytlačiť a dať pacientovi podpísať informovaný súhlas, pretože e-dekurz na toto nemyslí. Lekár nemá v e-dekurze zakomponovaný podpis na informovaný súhlas pacienta o liečbe, a to znamená nulovú právnu ochrana pre lekára. Vyriešené by to bolo vtedy, keby všetci pacienti mali elektronické občianske preukazy, čo dnes 90 % ľudí nemá.
Keď je problém, voláte najprv programátorovi?
Vždy si odfotím chybové hlásenie a najprv volám programátorovi. Chcem si overiť, či to je chyba v programe, a na jeho pokyn potom volám na NCZI.
Ako vyzerá vaša spolupráca so sestrou v systéme ezdravia?
Sestra nemá prístup do ezdravia. O kartu požiadala v zmysle zákona ako ja v júli 2017. Karta prišla, PIN kód dodnes nemá. Čiže sestrička mi tu nepomôže, musím robiť za ňu všetko. Keby to mala u seba, mohla by odosielať, písať výmenné lístky, ale nemôže robiť nič v ezdraví.
Otvorene hovoríte, že sa odpájate od ezdravia. Nebojíte sa sankcií?
Pracujem s tým denne dovtedy, pokiaľ to neohrozuje zdravie pacienta aj moje. Keď mi to začne padať, tak sa musím odpojiť, lebo tu mám denne priemerne 70 čakajúcich ľudí a nemôžem sa venovať technickým problémom. Odpájam sa dovtedy, kým sa neodstránia poruchy.
NCZI hovorí o vysokom stupni zabezpečenia dát v systéme ezdravie, vy sa, naopak, obávate o to, kto môže mať prístup k citlivým údajom pacientov. Prečo?
Nie som IT odborník, ale moje informácie od IT odborníkov od Svidníka až po Prahu sa zhodujú s aférou heknutia citlivých údajov na elektronických občianskych preukazoch. Každú informáciu, ktorá ide cez internet na server, je možné heknúť. Obávam sa zneužitia súkromných údajov. Záchranou by boli individuálne elektronické čipové karty pre pacientov s vylúčením internetu. Keďže na projekt ezdravie dostal štát podľa tvrdení ministra 45 miliónov, pán Blaškovitš hovorí, že je to vyše 87 miliónov, a keďže milióny sa nesmú vracať, pýtam sa, aký a pre koho má význam uviesť niečo s toľkou nepresnosťou? Či aj my lekári máme byť presne takí nepresní?
Ako po mesačných skúsenostiach hodnotíte ezdravie?
Vítam takú elektronizáciu, ktorá prácu uľahčuje. Ezdravie má byť pre nás pomoc, aby nám nepribúdali papiere, veď ich nemáme kde skladovať. A zrazu zisťujem, že to je dvojnásobná administratíva, ktorá ma právne nechráni, od poisťovní necítim finančnú bonitu. Mám z toho zmiešané pocity. V médiách niekto tvrdí na základe zistení mne dodnes neznámej inštitúcie, že v úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku sme sa posunuli už na 13. miesto v rámci EÚ, a to aj preto, lebo zdravotná starostlivosť u všeobecného lekára je dostupná bezprostredne a bez čakania. Pýtam sa, na čí účet? Prečo sa vo Veľkej Británii, v Nemecku, Slovinsku objednáva k všeobecnému lekárovi na čas? Lebo tam funguje spravodlivý systém ohodnotenia práce lekára a za objednávku na čas k obvodnému lekárovi platí poisťovňa. Pacienti v Slovinsku majú eHealth a čipové karty, objednajú sa elektronicky na čas a napr. ak je akútne chorý pacient, je ošetrený v daný deň plus-mínus v 15 minútach. Ak nie je ošetrený, tak tých 10 eur, ktoré poisťovňa platí lekárovi na čas, musí lekár vrátiť poisťovni. Poisťovňa časuje pacientov, na deň má doktor priemerne 30 časovaných pacientov. Okrem toho má platbu za výkony a kapitáciu. Ale kapitácia je iná ako u nás, v priemere sa pohybuje v ČR na 5,50 eura, v Slovinsku 6,50 eura. My sme dostupní, no sme vyťažení a nezaplatení a finančne nezaujímaví pre mladú generáciu kolegov.
Komory lekárov hovoria o lekároch, ktorí pre ezdravie zatvárajú ambulancie. Ako je to tu v regióne?
V mojej rodnej obci pod Tatrami sú veľmi zdatní kolegovia všeobecní lekári, obidvaja sú v dôchodkovom veku. Jeden z nich odišiel aj kvôli ezdraviu a ambulanciu predal. Keďže nemal komu zo Slovenska, tak kolegovi z Ukrajiny, ktorý síce mal prax na LDCH oddelení, avšak neviem, ako to má doriešené s euroatestáciou u nás. V susednej obci skončila dorastová ambulancia, kolegyňa dovŕšila dôchodkový vek a obrazne „zavesila“ ambulanciu na klinec.
Preberáte jej pacientov?
Jedného dňa mi zaklopal kuriér s kartami, obvod sa rozložil medzi priľahlé ambulancie v Prešovskom kraji, čo je nie veľmi potešujúca správa.
Koľko ďalších pacientov ste ešte schopný prijať?
Ani jedného.
Pomohol by rezidentský program?
Nevnímam jeho prínos v tomto regióne, možno to cítia lekári vo veľkých mestách. Nemám z toho nijaký osoh, aby mi niekto povedal – môže ti sem prísť na tri roky pomôcť a my ho zaplatíme. Lebo ja ho zo svojich peňazí zaplatiť neviem. Nikto tu nebude robiť obvoďáka za 750 – 850 eur. Tento odbor je ekonomicky poddimenzovaný a nie je atraktívny pre mladých lekárov. Paušálna platba na kapitáciu je nízka, z týchto peňazí nie je možné zamestnať človeka a ľudí tu ani niet. Systém aktívneho vzdelávania všeobecných lekárov zaostal, od rozdelenia republiky zlyhal.
Viete si predstaviť, že by ste dnes začínali?
Ja by som v týchto podmienkach nezačínal. Sú to nulové podmienky. Rozumiem tomu, keď sa mladí lekári zamestnajú v nemocnici s garanciou platu. Mám dvoch synov, jeden odišiel do farmaceutického priemyslu, druhý je na chirurgickej klinike a ekonomický postup je evidentný, založili si rodinu. Tu by si to nemohol dovoliť.
Súčasný minister Tomáš Drucker má za sebou dva roky práce. Ako ich hodnotíte?
S nástupom ministra prišla ústretovosť z jeho strany a konštruktívny dialóg. Ako človeka ho chválim, vie načúvať. Jeho štart bol dobrý a mal sa držať dlhodobej komunikácie s lekárskou komorou a odbornými spoločnosťami. No jeho konanie vnímam z môjho pohľadu akoby zviazané a vždy, keď má snahu o kreativitu, „niekto“ mu jeho plány zmrazí. A to je už politika.
Ako to myslíte?
Začalo sa to nešťastným schválením ordinačných hodín. Pripomienkovali sme, že nie je možné nás ukameňovať, lebo tu nesedíme do 17.00 hodiny. Keď mám byť o 16.00 hodine na pohotovosti, tak kde mám sedieť? Nie je možné stanoviť ordinačné hodiny celoplošne, ale individuálne v danom regióne. Iné je to v Bratislave, iné na vidieku, kde ľudia prídu podľa spojov do jednej – druhej. Ale do piatej mi sem nikto nepríde. A potom okrádam ležiacich pacientov z návštevnej činnosti. Ak minister povie, že ordinačné hodiny sú aj návštevná činnosť, tak potom kde sa nachádzame? V Kocúrkove? Jedno sú ordinačné hodiny a druhé je návštevná činnosť. Rozhodnutie o 35 ordinačných hodinách týždenne je nezmysel, viditeľný už teraz. Nie je to ani v Česku, veď český lekár je viacetážovito bonitovaný aj podľa dĺžky ordinačného času. My sme „kvázi“ bonitovaní omrvinkami za dĺžku ordinačného času, pričom sme len šikanovaní podľa zákona – alebo dostaneš pokutu, alebo ti zoberiem licenciu, alebo ti príde revízna kontrola, ktorá ti aj tak „niečo“ nájde. Skrátka, pod takým tlakom sa nedá robiť v pohode.
Za čo by ste ministra pochválili?
Za konštruktívny dialóg, za pohotovosti. Chválim ministra ako človeka za prejav dobrej vôle, vnímam ho ako muža konštruktívneho dialógu, ale v poslednom čase si myslím, že nemá tých správnych radcov. Mohol by niektoré zákony poopraviť.
Čo konkrétne?
Dať ezdravie na dobrovoľnosť, žiadne odobratie licencie, a pouvažovať nad jednoeurovým symbolickým poplatkom okrem onkologických pacientov v ambulancii. Ak chce minister ušetriť a na pohotovosti sa môžu vyberať 2 eurá a na urgente ďalších 10 eur, tak v ambulancii by sa mohlo vyberať jedno euro paušálne. A ušetrilo by sa 38 % – tak, ako to bolo v minulosti. Lebo tých 38 % ľudí sa chodí doktorovi naozaj aj vyžalovať. Som zástancom paušálnej platby, s výnimkou onkologických pacientov. To jedno euro nám chýba. Už som to raz písal – dajte mi jedno euro a zamestnám ďalšieho obvodného lekára. Lebo keď mám 1 800 pacientov, tak mám na výplatu jedného mladého lekára. A možno by sa naštartovali aj nové ambulancie vo vidieckych sídlach, ktoré vymierajú. A možno by mali poisťovne pouvažovať aj nad bonitou periférnych vidieckych ambulancií, ako to je v Česku, kde má doktor fixný plat a výkonnostné. Česko si chráni vidiecke ambulancie, aby bola dostupnosť v ťažkých, nerentabilných podmienkach, lebo aj tam ľudia potrebujú lekára. Ako sa tí 70-roční ľudia dostanú do mesta, keď nemajú auto alebo deti? To nie sú humánne kroky voči starším. Sila sociálnej spoločnosti stojí na jej schopnosti postarať sa hlavne o sociálne slabých, a takými naši rodičia a starí rodičia sú.
Zmysel života nie je o zisku, kvantite a biznise, zmyslom života je služba jeden druhému a raz za to budeme musieť predložiť účet – ja za úroveň služby a štát a politici za spravodlivé odmeňovanie tejto služby.
Kartička došla v júli, v priebehu mesiaca po podaní žiadosti. Ale PIN nebol, bol dodaný až 22. 11. 2017 – po mojom telefonickom vyzvaní. Certifikácie firiem boli tesne pred Vianocami. Ak NCZI hovorí, že firmy boli certifikované včas, tak realita bola opačná – mnohí ítečkári potvrdia, že certifikát dostali tesne pred Vianocami 2017.
Ako vyzerali vaše prvé dni práce s ezdravím?
Pred Vianocami som si musel zobrať dovolenku, aby ma programátor zaškolil, ako to obsluhovať. Nebolo to extra náročné, ale zdržuje to časovo. Zoberie mi to jednu tretinu z ordinačných hodín každý deň. Každý deň mi ten systém ukradne 100 minút. Priznám sa, že aj dnes som bol takmer celý deň vypnutý, lebo systém si zakaždým pýtal PIN kód. Stačí jeden klik a spadne program, musím sa reštartovať a nanovo prihlásiť.
Koľkokrát denne sa to opakuje?
Minimálne 10-krát. Dnes som preto bol zo systému vypnutý, lebo by som nestihol ošetriť 79 pacientov a sedel by som tu do piatej. Teraz sa musím vrátiť, dokončiť a poslať záznamy do ezdravia, lebo nemám záruku, že mi niekto nedá pokutu a nezoberie licenciu. Viete, administratíva pribúda a ja vítam ezdravie, ale nevítam toto násilné tlačenie pod rúškom sankcií, pod rúškom odobratia licencií. Je to z môjho pohľadu neľudské, neetické a vytvára to napätie, nedobré vzťahy, človek sa nemôže v pokoji venovať pacientovi.
Koľko vás stálo pripojenie do systému ezdravie?
V rámci Slovenskej spoločnosti všeobecného praktického lekárstva SR navštívili naši zástupcovia pobočku Európskej komisie v Bratislave a od nich máme potvrdenú informáciu, že celý tento projekt je financovaný z eurofondov a my lekári by sme nemali byť týmto ekonomicky zaťažovaní. Lebo my niekomu preplácame to, na čo už raz peniaze dostal. A prirovnajúc to k tomu, ako sa koncipovala virtuálna pokladnica, kde sme dostali prístupové kódy a nič sme neplatili, nemuseli sme kupovať hardvér ani meniť softvér. Aj virtuálna pokladnica bola, myslím, hradená z eurofondov a to isté by malo byť aj s ezdravím. Iste, poburuje nás to, lebo za softvér treba zaplatiť priemerne 400 eur. Ak má človek sieť dvoch – troch počítačov preexportovať na Windows 7, dokúpiť nejaký počítač, tlačiareň, to sa už nabalí aj na dve tisícky eur.
Zdravotné poisťovne hovoria o bonifikácii lekárov v súvislosti s ezdravím. Dostávate teda vyššie platby?
Ja som zatiaľ do dnešného dňa žiadne bonifikácie v tomto kontexte na účet nedostal.
Zverejnili ste zoznam 12 bodov, ktoré vyčítate systému ezdravie, jedna z chýb je už odstránená. Čo ostatné?
Keď si otvorím dekurz, nie je to taký rýchly proces, ako si to predstavujeme. Pomerne často je chyba na serveri, napr. pri pacientke, ktorá sem chodí pravidelne, mi systém napíše, že kód je prázdny, a keby som chcel napísať objektívny nález, to, čo napíšem, chcem odoslať, mi nie vždy zoberie. Keď to chcem poslať do ezdravia, trvá 5 sekúnd, kým to načíta a pošle. Nehovorím, sú aj hladké dni, keď to odošlem a idem ďalej. Ale mám tu pacienta, ktorý je u mňa v evidencii od roku 2014, včera bol v ambulancii a dnes mi systém ukazuje, že nie je načítaný v NCZI. Nejde mi načítať niektorých poistencov EÚ, ktorí majú kartičky vydané v pobočkách u nás a pracujú napr. v Česku alebo Rakúsku, ale firmy sú slovenské, nie všetci sú načítaní v NCZI. Informoval som o tom call centrum v NCZI, vedia, že je to problém, ktorý je v štádiu riešenia. Podotýkam, že som napojený na optickú internetovú sieť a splnil som technické požiadavky na prácu s ezdravím.
Ako to vyzerá, keď posielate pacienta k špecialistovi?
Musím mu manuálne vytlačiť výmenný lístok, ten je pod identifikačným kódom v systéme ezdravie a cez tento kód sa špecialista dostane k jeho e-karte. Je to neskutočné papierové zdržiavanie.
Koľko receptov denne vytlačíte?
Priemerne do 150.
To sú zvýšené náklady na toner, papier a, samozrejme, čas, ktorý by vám ezdravie malo šetriť.
Nič nám neušetrí, práve naopak, oberá ma o peniaze, čas, o zdravie, vytvára napätie, ľudia na chodbe sú nervózni, nie je to „pôrod malého dieťaťa“. To je zablokovaný pôrod, ktorý chce cisársky rez. Lekár by mal ošetrovať, a nie preklikávať sa. To mi zoberie mentálnu i medicínsku sústredenosť, len aby som neurobil chybu. Lekársku správu pošlem a musím ju aj vytlačiť a dať pacientovi podpísať informovaný súhlas, pretože e-dekurz na toto nemyslí. Lekár nemá v e-dekurze zakomponovaný podpis na informovaný súhlas pacienta o liečbe, a to znamená nulovú právnu ochrana pre lekára. Vyriešené by to bolo vtedy, keby všetci pacienti mali elektronické občianske preukazy, čo dnes 90 % ľudí nemá.
Keď je problém, voláte najprv programátorovi?
Vždy si odfotím chybové hlásenie a najprv volám programátorovi. Chcem si overiť, či to je chyba v programe, a na jeho pokyn potom volám na NCZI.
Ako vyzerá vaša spolupráca so sestrou v systéme ezdravia?
Sestra nemá prístup do ezdravia. O kartu požiadala v zmysle zákona ako ja v júli 2017. Karta prišla, PIN kód dodnes nemá. Čiže sestrička mi tu nepomôže, musím robiť za ňu všetko. Keby to mala u seba, mohla by odosielať, písať výmenné lístky, ale nemôže robiť nič v ezdraví.
Otvorene hovoríte, že sa odpájate od ezdravia. Nebojíte sa sankcií?
Pracujem s tým denne dovtedy, pokiaľ to neohrozuje zdravie pacienta aj moje. Keď mi to začne padať, tak sa musím odpojiť, lebo tu mám denne priemerne 70 čakajúcich ľudí a nemôžem sa venovať technickým problémom. Odpájam sa dovtedy, kým sa neodstránia poruchy.
NCZI hovorí o vysokom stupni zabezpečenia dát v systéme ezdravie, vy sa, naopak, obávate o to, kto môže mať prístup k citlivým údajom pacientov. Prečo?
Nie som IT odborník, ale moje informácie od IT odborníkov od Svidníka až po Prahu sa zhodujú s aférou heknutia citlivých údajov na elektronických občianskych preukazoch. Každú informáciu, ktorá ide cez internet na server, je možné heknúť. Obávam sa zneužitia súkromných údajov. Záchranou by boli individuálne elektronické čipové karty pre pacientov s vylúčením internetu. Keďže na projekt ezdravie dostal štát podľa tvrdení ministra 45 miliónov, pán Blaškovitš hovorí, že je to vyše 87 miliónov, a keďže milióny sa nesmú vracať, pýtam sa, aký a pre koho má význam uviesť niečo s toľkou nepresnosťou? Či aj my lekári máme byť presne takí nepresní?
Ako po mesačných skúsenostiach hodnotíte ezdravie?
Vítam takú elektronizáciu, ktorá prácu uľahčuje. Ezdravie má byť pre nás pomoc, aby nám nepribúdali papiere, veď ich nemáme kde skladovať. A zrazu zisťujem, že to je dvojnásobná administratíva, ktorá ma právne nechráni, od poisťovní necítim finančnú bonitu. Mám z toho zmiešané pocity. V médiách niekto tvrdí na základe zistení mne dodnes neznámej inštitúcie, že v úrovni poskytovania zdravotnej starostlivosti na Slovensku sme sa posunuli už na 13. miesto v rámci EÚ, a to aj preto, lebo zdravotná starostlivosť u všeobecného lekára je dostupná bezprostredne a bez čakania. Pýtam sa, na čí účet? Prečo sa vo Veľkej Británii, v Nemecku, Slovinsku objednáva k všeobecnému lekárovi na čas? Lebo tam funguje spravodlivý systém ohodnotenia práce lekára a za objednávku na čas k obvodnému lekárovi platí poisťovňa. Pacienti v Slovinsku majú eHealth a čipové karty, objednajú sa elektronicky na čas a napr. ak je akútne chorý pacient, je ošetrený v daný deň plus-mínus v 15 minútach. Ak nie je ošetrený, tak tých 10 eur, ktoré poisťovňa platí lekárovi na čas, musí lekár vrátiť poisťovni. Poisťovňa časuje pacientov, na deň má doktor priemerne 30 časovaných pacientov. Okrem toho má platbu za výkony a kapitáciu. Ale kapitácia je iná ako u nás, v priemere sa pohybuje v ČR na 5,50 eura, v Slovinsku 6,50 eura. My sme dostupní, no sme vyťažení a nezaplatení a finančne nezaujímaví pre mladú generáciu kolegov.
Komory lekárov hovoria o lekároch, ktorí pre ezdravie zatvárajú ambulancie. Ako je to tu v regióne?
V mojej rodnej obci pod Tatrami sú veľmi zdatní kolegovia všeobecní lekári, obidvaja sú v dôchodkovom veku. Jeden z nich odišiel aj kvôli ezdraviu a ambulanciu predal. Keďže nemal komu zo Slovenska, tak kolegovi z Ukrajiny, ktorý síce mal prax na LDCH oddelení, avšak neviem, ako to má doriešené s euroatestáciou u nás. V susednej obci skončila dorastová ambulancia, kolegyňa dovŕšila dôchodkový vek a obrazne „zavesila“ ambulanciu na klinec.
Preberáte jej pacientov?
Jedného dňa mi zaklopal kuriér s kartami, obvod sa rozložil medzi priľahlé ambulancie v Prešovskom kraji, čo je nie veľmi potešujúca správa.
Koľko ďalších pacientov ste ešte schopný prijať?
Ani jedného.
Pomohol by rezidentský program?
Nevnímam jeho prínos v tomto regióne, možno to cítia lekári vo veľkých mestách. Nemám z toho nijaký osoh, aby mi niekto povedal – môže ti sem prísť na tri roky pomôcť a my ho zaplatíme. Lebo ja ho zo svojich peňazí zaplatiť neviem. Nikto tu nebude robiť obvoďáka za 750 – 850 eur. Tento odbor je ekonomicky poddimenzovaný a nie je atraktívny pre mladých lekárov. Paušálna platba na kapitáciu je nízka, z týchto peňazí nie je možné zamestnať človeka a ľudí tu ani niet. Systém aktívneho vzdelávania všeobecných lekárov zaostal, od rozdelenia republiky zlyhal.
Viete si predstaviť, že by ste dnes začínali?
Ja by som v týchto podmienkach nezačínal. Sú to nulové podmienky. Rozumiem tomu, keď sa mladí lekári zamestnajú v nemocnici s garanciou platu. Mám dvoch synov, jeden odišiel do farmaceutického priemyslu, druhý je na chirurgickej klinike a ekonomický postup je evidentný, založili si rodinu. Tu by si to nemohol dovoliť.
Súčasný minister Tomáš Drucker má za sebou dva roky práce. Ako ich hodnotíte?
S nástupom ministra prišla ústretovosť z jeho strany a konštruktívny dialóg. Ako človeka ho chválim, vie načúvať. Jeho štart bol dobrý a mal sa držať dlhodobej komunikácie s lekárskou komorou a odbornými spoločnosťami. No jeho konanie vnímam z môjho pohľadu akoby zviazané a vždy, keď má snahu o kreativitu, „niekto“ mu jeho plány zmrazí. A to je už politika.
Ako to myslíte?
Začalo sa to nešťastným schválením ordinačných hodín. Pripomienkovali sme, že nie je možné nás ukameňovať, lebo tu nesedíme do 17.00 hodiny. Keď mám byť o 16.00 hodine na pohotovosti, tak kde mám sedieť? Nie je možné stanoviť ordinačné hodiny celoplošne, ale individuálne v danom regióne. Iné je to v Bratislave, iné na vidieku, kde ľudia prídu podľa spojov do jednej – druhej. Ale do piatej mi sem nikto nepríde. A potom okrádam ležiacich pacientov z návštevnej činnosti. Ak minister povie, že ordinačné hodiny sú aj návštevná činnosť, tak potom kde sa nachádzame? V Kocúrkove? Jedno sú ordinačné hodiny a druhé je návštevná činnosť. Rozhodnutie o 35 ordinačných hodinách týždenne je nezmysel, viditeľný už teraz. Nie je to ani v Česku, veď český lekár je viacetážovito bonitovaný aj podľa dĺžky ordinačného času. My sme „kvázi“ bonitovaní omrvinkami za dĺžku ordinačného času, pričom sme len šikanovaní podľa zákona – alebo dostaneš pokutu, alebo ti zoberiem licenciu, alebo ti príde revízna kontrola, ktorá ti aj tak „niečo“ nájde. Skrátka, pod takým tlakom sa nedá robiť v pohode.
Za čo by ste ministra pochválili?
Za konštruktívny dialóg, za pohotovosti. Chválim ministra ako človeka za prejav dobrej vôle, vnímam ho ako muža konštruktívneho dialógu, ale v poslednom čase si myslím, že nemá tých správnych radcov. Mohol by niektoré zákony poopraviť.
Čo konkrétne?
Dať ezdravie na dobrovoľnosť, žiadne odobratie licencie, a pouvažovať nad jednoeurovým symbolickým poplatkom okrem onkologických pacientov v ambulancii. Ak chce minister ušetriť a na pohotovosti sa môžu vyberať 2 eurá a na urgente ďalších 10 eur, tak v ambulancii by sa mohlo vyberať jedno euro paušálne. A ušetrilo by sa 38 % – tak, ako to bolo v minulosti. Lebo tých 38 % ľudí sa chodí doktorovi naozaj aj vyžalovať. Som zástancom paušálnej platby, s výnimkou onkologických pacientov. To jedno euro nám chýba. Už som to raz písal – dajte mi jedno euro a zamestnám ďalšieho obvodného lekára. Lebo keď mám 1 800 pacientov, tak mám na výplatu jedného mladého lekára. A možno by sa naštartovali aj nové ambulancie vo vidieckych sídlach, ktoré vymierajú. A možno by mali poisťovne pouvažovať aj nad bonitou periférnych vidieckych ambulancií, ako to je v Česku, kde má doktor fixný plat a výkonnostné. Česko si chráni vidiecke ambulancie, aby bola dostupnosť v ťažkých, nerentabilných podmienkach, lebo aj tam ľudia potrebujú lekára. Ako sa tí 70-roční ľudia dostanú do mesta, keď nemajú auto alebo deti? To nie sú humánne kroky voči starším. Sila sociálnej spoločnosti stojí na jej schopnosti postarať sa hlavne o sociálne slabých, a takými naši rodičia a starí rodičia sú.
Zmysel života nie je o zisku, kvantite a biznise, zmyslom života je služba jeden druhému a raz za to budeme musieť predložiť účet – ja za úroveň služby a štát a politici za spravodlivé odmeňovanie tejto služby.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Monika Toporcerová