Počet liekov hlásených do emergentného systému (ES) stúpa. Kým v septembri bolo zaevidovaných 308 objednávok, v októbri to bolo 1 207 a v januári 2018 to bolo už 1 270. Niektorí odborníci za tým vidia opätovné vyvážanie liekov.
Za zvýšeným počtom objednávok vidia možný reexport PharmDr. Beata Valocká z Únie poskytovateľov lekárenskej starostlivosti SR (ÚPSL) aj prezidentka Asociácie pre ochranu spotrebiteľov liekov (AOSL) Ing. Hanka Rážová. Podľa nej reexportéri zistili, že kontrola zo strany ministerstva zdravotníctva je chabá, „a keď aj kontrolujú, nie sú za to veľké tresty, a riskovať sa im oplatí“.
Návrat reexportu, naopak, vylúčil prezident ADL PharmDr. Koloman Gachall, podľa neho nedochádza v súčasnosti k plošným výpadkom liekov z dôvodu nekontrolovaného reexportu, ako to bolo v minulosti. Aj podľa ministerstva zdravotníctva sú lieky dostupné štandardne v distribúcii. „Vyskytli sa snahy o skupovanie liekov z lekární a zároveň niektoré lekárne nakupovali u distribútorov neštandardné množstvá konkrétnych liekov,“ reagoval na počet objednávok ES prezident Slovenskej lekárnickej komory PharmDr. Ondrej Sukeľ.
Na možný reexport však ukazuje aj ďalší fakt, stúpa totiž počet lekární, ktoré nepožiadali o zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Aj to môže podľa B. Valockej poukazovať na znovuvytvorenie reexportu.
Lekárne bez zmlúv
Existenciu lekární bez zmlúv nám potvrdila zdravotná poisťovňa Union. „Máme informácie o lekárňach, ktoré dostali povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, avšak lekárenskú starostlivosť neposkytujú a nepožiadali o zmluvu s Union ZP,“ uviedla hovorkyňa súkromnej poisťovne Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Poisťovňa si štatistiku počtu uvedení lekární nerobí. Predpokladá však, že zámerom môže byť u niektorých z nich nákup liekov od veľkodistribučných organizácií a následný vývoz liekov do zahraničia.
Naopak, súkromná poisťovňa Dôvera nemá informáciu o tom, že by s ňou niektoré lekárne nechceli mať zmluvu. „Zákonom je daná obojstranná povinnosť mať zmluvu, teda aj pre zdravotnú poisťovňu, aj pre lekáreň,“ povedal hovorca poisťovne Matej Štepianský. „Ak lekáreň vydáva lieky hradené z verejného zdravotného poistenia, musí uzavrieť zmluvu so zdravotnou poisťovňou, inak nemá nárok na ich úhradu,“ komentovala hovorkyňa štátnej VšZP Viktória Vasilenková.
Slovenská lekárnická komora nemá informácie o zmluvnom, či nezmluvnom vzťahu konrkétnych poskytovateľov lekárenskej starostlivosti s konkrétnymi poisťovňami. „Držiteľ povolenia môže od získania povolenia po dobu 6 mesiacov poskytovať lekárenskú starostlivosť uhrádzanú zo zdravotného poistenia aj bez zmluvy,“ podotkol prezident SLeK PharmDr. Ondrej Sukeľ.
Ministerstvo zdravotníctva situáciu s lekárňami nesleduje. Avšak tvrdí, že „ak by aj lekáreň nemala zmluvu so zdravotnou poisťovňou, pacienta sa to nedotkne. Lekáreň mu liek vydá na základe jeho preukazu poistenca“. Podľa rezortu ak má poisťovňa dôvodné podozrenie, že lekáreň nedodržuje niektoré ustanovenia zákona, môže túto skutočnosť nahlásiť VÚC, v ktorého kompetencii je kontrolná činnosť.
Ale ak lekáreň nemá zámerne zmluvu so ZP, pocíti to pacient. „Ak lekáreň nemá zmluvu so ZP, pacient si hradí lieky, ktoré sú s úhradou ZP, sám,“ podotkla B. Valocká. „Osobne som sa nestretla s lekárňou, ktorá nemá uzavretú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. To je predsa alfa a omega, aby dostala za lieky a zdravotnícky materiál s úhradou zaplatené,“ uviedla svoju skúsenosť H. Rážová. Podľa nej, požiadať o licenciu na otvorenie lekárne a predávať len OTC produkt, z toho lekáreň nevyžije. „Som presvedčená, že lekáreň pod aktovkou OTC produktov predáva lieky mimo územia SR. Keby som sa s tým stretla, okamžite kontaktujem ŠÚKL a ZP, pretože sa domnievam, že ide o nekalé praktiky: ,lekáreň‘ nemá dôvod uzatvárať zmluvu so ZP, pretože je zriadená s cieľom reexportu liekov,“ uzavrela.
Lieky
H. Rážová upozorňuje aj na ďalší problém v súvislosti s dostupnosťou liekov. Podľa nej farmafirmy pod hrozbou veľkých pokút za nedodanie liekov do 48 hodín vo veľkom podávajú žiadosti o vyradenie svojich problematických liekov z kategorizačného zoznamu. Stiahnutie z kategorizácie pripustil aj K. Gachall: „Zvyšujúci sa tlak na výrobcov, zmeny v liekovej politike a obavy z vysokých pokút môžu spôsobiť, že výrobca konkrétneho lieku sa rozhodne pozastaviť jeho distribúciu na slovenský trh, stiahne ho z kategorizácie, prípadne z trhu.“
Výpadky liekov spomína aj asociácia AVEL, ale uvádza, že dôvodom sú objektívne príčiny. „S istotou však môžeme vyhlásiť, že teraz nedochádza k nedostatku kategorizovaných liekov pre pacientov z dôvodu reexportu,“ reagovala asociácia.
Ministerstvo tiež registruje výpadky niektorých liekov, ale „väčšinou z dôvodu výpadku alebo problémov vo výrobe“. Aj podľa O. Sukeľa sa konkrétne nedostatky vyskytujú priebežne a najčastejšie sú spôsobené výrobnými, či logistickými dôvodmi.
Čo sa týka poisťovní, VšZP neregistruje ani žiadnym spôsobom neeviduje nedostatkové lieky na trhu. ZP Dôvera evidovala na prelome rokov informáciu o nedostupnosti lieku Vessel Due. Len súkromná poisťovňa Union eviduje obrovské množstvo liekov, pri ktorých bolo požiadané o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov zo strany držiteľa registrácie.
O ktoré lieky prichádzame?
V minulom roku v období od 1. 1. do 18. 2. bolo podaných 121 žiadostí o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov. V tom istom období, ale v roku 2018, bolo podaných takýchto žiadostí „len“ 106. Údaj je v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 síce priaznivejší, lenže kým v roku 2017 bolo 75 návrhov vzatých späť, čo predstavuje 62 percent stiahnutých žiadostí, v roku 2018 je to zatiaľ len 16, čo predstavuje 15 percent zo všetkých žiadostí o vyradenie lieku.
Ide o predbežný údaj, keďže v roku 2017 boli späťvzatia vykonané aj v mesiacoch apríl, máj. Priemerný počet dní v minulom roku na späťvzatie návrhu bol 50, v roku 2018 je to 13.
Čo sa týka liekov, ktoré zatiaľ zo zoznamu žiadostí ostávajú stiahnuté, najväčší počet spadá pod skupinu liekov na centrálnu nervovú sústavu, potom liekov na kardiovaskulárny systém a prvú trojicu uzatvárajú antiinfektíva na systémové použitie.
Stiahnuté lieky z kategorizácie podľa ATC skupín
ATC skupina Počet žiadostí na stiahnutie lieku
Centrálna nervová sústava 27
Kardiovaskulárny systém 19
Cytostatiká a imunomodulátory 10
Antiinfektíva na systémové použitie 12
Respiračný systém 7
Tráviaci trakt a metabolizmus 4
Dermatologiká 4
Urogenitálny trakt a pohl. hormóny 3
Rôzne (vária) 2
Krv a krvotvorné orgány 1
Zmyslové orgány 1
Zdroj: MZ, vlastné spracovanie
Za zvýšeným počtom objednávok vidia možný reexport PharmDr. Beata Valocká z Únie poskytovateľov lekárenskej starostlivosti SR (ÚPSL) aj prezidentka Asociácie pre ochranu spotrebiteľov liekov (AOSL) Ing. Hanka Rážová. Podľa nej reexportéri zistili, že kontrola zo strany ministerstva zdravotníctva je chabá, „a keď aj kontrolujú, nie sú za to veľké tresty, a riskovať sa im oplatí“.
Návrat reexportu, naopak, vylúčil prezident ADL PharmDr. Koloman Gachall, podľa neho nedochádza v súčasnosti k plošným výpadkom liekov z dôvodu nekontrolovaného reexportu, ako to bolo v minulosti. Aj podľa ministerstva zdravotníctva sú lieky dostupné štandardne v distribúcii. „Vyskytli sa snahy o skupovanie liekov z lekární a zároveň niektoré lekárne nakupovali u distribútorov neštandardné množstvá konkrétnych liekov,“ reagoval na počet objednávok ES prezident Slovenskej lekárnickej komory PharmDr. Ondrej Sukeľ.
Na možný reexport však ukazuje aj ďalší fakt, stúpa totiž počet lekární, ktoré nepožiadali o zmluvy so zdravotnými poisťovňami. Aj to môže podľa B. Valockej poukazovať na znovuvytvorenie reexportu.
Lekárne bez zmlúv
Existenciu lekární bez zmlúv nám potvrdila zdravotná poisťovňa Union. „Máme informácie o lekárňach, ktoré dostali povolenie na poskytovanie lekárenskej starostlivosti, avšak lekárenskú starostlivosť neposkytujú a nepožiadali o zmluvu s Union ZP,“ uviedla hovorkyňa súkromnej poisťovne Union Beáta Dupaľová Ksenzsighová. Poisťovňa si štatistiku počtu uvedení lekární nerobí. Predpokladá však, že zámerom môže byť u niektorých z nich nákup liekov od veľkodistribučných organizácií a následný vývoz liekov do zahraničia.
Naopak, súkromná poisťovňa Dôvera nemá informáciu o tom, že by s ňou niektoré lekárne nechceli mať zmluvu. „Zákonom je daná obojstranná povinnosť mať zmluvu, teda aj pre zdravotnú poisťovňu, aj pre lekáreň,“ povedal hovorca poisťovne Matej Štepianský. „Ak lekáreň vydáva lieky hradené z verejného zdravotného poistenia, musí uzavrieť zmluvu so zdravotnou poisťovňou, inak nemá nárok na ich úhradu,“ komentovala hovorkyňa štátnej VšZP Viktória Vasilenková.
Slovenská lekárnická komora nemá informácie o zmluvnom, či nezmluvnom vzťahu konrkétnych poskytovateľov lekárenskej starostlivosti s konkrétnymi poisťovňami. „Držiteľ povolenia môže od získania povolenia po dobu 6 mesiacov poskytovať lekárenskú starostlivosť uhrádzanú zo zdravotného poistenia aj bez zmluvy,“ podotkol prezident SLeK PharmDr. Ondrej Sukeľ.
Ministerstvo zdravotníctva situáciu s lekárňami nesleduje. Avšak tvrdí, že „ak by aj lekáreň nemala zmluvu so zdravotnou poisťovňou, pacienta sa to nedotkne. Lekáreň mu liek vydá na základe jeho preukazu poistenca“. Podľa rezortu ak má poisťovňa dôvodné podozrenie, že lekáreň nedodržuje niektoré ustanovenia zákona, môže túto skutočnosť nahlásiť VÚC, v ktorého kompetencii je kontrolná činnosť.
Ale ak lekáreň nemá zámerne zmluvu so ZP, pocíti to pacient. „Ak lekáreň nemá zmluvu so ZP, pacient si hradí lieky, ktoré sú s úhradou ZP, sám,“ podotkla B. Valocká. „Osobne som sa nestretla s lekárňou, ktorá nemá uzavretú zmluvu so zdravotnou poisťovňou. To je predsa alfa a omega, aby dostala za lieky a zdravotnícky materiál s úhradou zaplatené,“ uviedla svoju skúsenosť H. Rážová. Podľa nej, požiadať o licenciu na otvorenie lekárne a predávať len OTC produkt, z toho lekáreň nevyžije. „Som presvedčená, že lekáreň pod aktovkou OTC produktov predáva lieky mimo územia SR. Keby som sa s tým stretla, okamžite kontaktujem ŠÚKL a ZP, pretože sa domnievam, že ide o nekalé praktiky: ,lekáreň‘ nemá dôvod uzatvárať zmluvu so ZP, pretože je zriadená s cieľom reexportu liekov,“ uzavrela.
Lieky
H. Rážová upozorňuje aj na ďalší problém v súvislosti s dostupnosťou liekov. Podľa nej farmafirmy pod hrozbou veľkých pokút za nedodanie liekov do 48 hodín vo veľkom podávajú žiadosti o vyradenie svojich problematických liekov z kategorizačného zoznamu. Stiahnutie z kategorizácie pripustil aj K. Gachall: „Zvyšujúci sa tlak na výrobcov, zmeny v liekovej politike a obavy z vysokých pokút môžu spôsobiť, že výrobca konkrétneho lieku sa rozhodne pozastaviť jeho distribúciu na slovenský trh, stiahne ho z kategorizácie, prípadne z trhu.“
Výpadky liekov spomína aj asociácia AVEL, ale uvádza, že dôvodom sú objektívne príčiny. „S istotou však môžeme vyhlásiť, že teraz nedochádza k nedostatku kategorizovaných liekov pre pacientov z dôvodu reexportu,“ reagovala asociácia.
Ministerstvo tiež registruje výpadky niektorých liekov, ale „väčšinou z dôvodu výpadku alebo problémov vo výrobe“. Aj podľa O. Sukeľa sa konkrétne nedostatky vyskytujú priebežne a najčastejšie sú spôsobené výrobnými, či logistickými dôvodmi.
Čo sa týka poisťovní, VšZP neregistruje ani žiadnym spôsobom neeviduje nedostatkové lieky na trhu. ZP Dôvera evidovala na prelome rokov informáciu o nedostupnosti lieku Vessel Due. Len súkromná poisťovňa Union eviduje obrovské množstvo liekov, pri ktorých bolo požiadané o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov zo strany držiteľa registrácie.
O ktoré lieky prichádzame?
V minulom roku v období od 1. 1. do 18. 2. bolo podaných 121 žiadostí o vyradenie lieku zo zoznamu kategorizovaných liekov. V tom istom období, ale v roku 2018, bolo podaných takýchto žiadostí „len“ 106. Údaj je v roku 2018 v porovnaní s rokom 2017 síce priaznivejší, lenže kým v roku 2017 bolo 75 návrhov vzatých späť, čo predstavuje 62 percent stiahnutých žiadostí, v roku 2018 je to zatiaľ len 16, čo predstavuje 15 percent zo všetkých žiadostí o vyradenie lieku.
Ide o predbežný údaj, keďže v roku 2017 boli späťvzatia vykonané aj v mesiacoch apríl, máj. Priemerný počet dní v minulom roku na späťvzatie návrhu bol 50, v roku 2018 je to 13.
Čo sa týka liekov, ktoré zatiaľ zo zoznamu žiadostí ostávajú stiahnuté, najväčší počet spadá pod skupinu liekov na centrálnu nervovú sústavu, potom liekov na kardiovaskulárny systém a prvú trojicu uzatvárajú antiinfektíva na systémové použitie.
Stiahnuté lieky z kategorizácie podľa ATC skupín
ATC skupina Počet žiadostí na stiahnutie lieku
Centrálna nervová sústava 27
Kardiovaskulárny systém 19
Cytostatiká a imunomodulátory 10
Antiinfektíva na systémové použitie 12
Respiračný systém 7
Tráviaci trakt a metabolizmus 4
Dermatologiká 4
Urogenitálny trakt a pohl. hormóny 3
Rôzne (vária) 2
Krv a krvotvorné orgány 1
Zmyslové orgány 1
Zdroj: MZ, vlastné spracovanie
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Jana Andelová
Foto:
archív
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
Jana Andelová