Slovenské nemocnice majú, slušne povedané, od ideálnych zdravotníckych zariadení ďaleko. Desiatky rokov zanedbané investície do budov či prístrojového vybavenia, chýbajúci lekári a sestry a na mnohých oddeleniach nízky počet výkonov.
Očakávaný demografický vývoj zároveň prinesie mnoho závažných zmien. Spoločnosť sa musí pripraviť na zvyšovanie podielu starších a starých ľudí a aj na prirodzenú migráciu medzi jednotlivými časťami Slovenska. Výsledkom bude zvyšujúci sa nedostatok personálu a odchod mladých ľudí za prácou do zahraničia za lepšími podmienkami.
Riešením, na ktorom sa zhodne väčšina ľudí v zdravotníctve, je stratifikácia siete nemocníc. V ľudskej reči – mať menej, ale kvalitnejších nemocníc schopných postarať sa o akútnych pacientov. Ministerstvo zdravotníctva preto predstavilo zoznam nemocníc, ktoré by mali tvoriť pevnú sieť akútnych nemocníc s moderným urgentným príjmom a s dostatočným počtom akútnych výkonov a špecialistov. Zvyšné nemocnice by sa mali podľa plánu postupne reprofilovať a sústrediť sa na následnú zdravotnú starostlivosť.
Vyzerá to teda, že aj ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje, že súčasný systém je neudržateľný a je potrebné spraviť zásadné reformy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Bohužiaľ, konkrétne kroky zatiaľ neuskutočňuje a často len prijíma ďalšie nekoncepčné politické rozhodnutia.
Svidnícky paradox
Vráťme sa však späť k svidníckej nemocnici. Podľa rozhodnutia ministerstva zdravotníctva sa nemocnica nedostala na zoznam siete urgentných príjmov prvej kategórie a mala by sa teda reprofilovať. Zároveň, možno aj v dôsledku tohto rozhodnutia, dávajú výpoveď viacerí lekári, pričom akútny nedostatok atestovaných lekárov ohrozuje najmä prevádzku pôrodníckeho a novorodeneckého oddelenia.
Oddelenia, ktoré dlhodobo vykazuje alarmujúco nízky počet pôrodov. Za minulý rok poklesol na číslo 352, teda v priemere to znamená menej ako jeden pôrod denne! Pritom je verejne známe, že odborníkmi odporúčaný minimálny počet je aspoň 500 pôrodov ročne. Nízky počet pôrodov limituje rozvoj medicínskej kvality personálu, a tým aj bezpečnosť pre pacientov.
V tejto situácii prichádza k pochopiteľnému rozhodnutiu poskytovateľa – pôrodnícke a novorodenecké oddelenie zatvoriť a investovať prostriedky do ďalšieho skvalitnenia pôrodníc v okolí. Do tých, ktoré často na úkor tej „svojej“ uprednostňujú aj samotní obyvatelia Svidníka.
A reakcia ministerstva? Ak očakávate, že sa k týmto plánovaným zmenám súkromného poskytovateľa, na ktoré vo svojich zariadeniach zatiaľ nemá odvahu, prihlási a nahlas ich podporí, tak sa mýlite. Prekvapivo sa nechá počuť, že pôrodnica bez lekárov, výkonov a v nemocnici, ktorú nepovažuje za hodnú urgentného príjmu, sa zatvárať nemá. Ukážkové víťazstvo politického alibizmu, ktorý desaťročia brzdí potrebné zmeny v slovenskom zdravotníctve. A to je nesmierne smutné.
Odkladanie riešení ohrozuje pacientov
Z môjho pohľadu je nevyhnutné na celonárodnej úrovni okrem nakreslenia siete akútnych nemocníc presne zadefinovať aj minimálne úrovne medicínskych výkonov pre akútne oddelenia, ktoré sú mimo tejto siete. Ako najväčší súkromný poskytovateľ sme na túto diskusiu pripravení.
Podobné problémy sa totiž týkajú viacerých slovenských nemocníc. Ak sa pri riadení celonárodnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezačne zohľadňovať akútny nedostatok zdravotníckeho personálu a súčasne minimálny počet pacientov alebo výkonov, čoskoro sa do existenčného ohrozenia nedostanú iba jednotlivé akútne oddelenia, ale celé nemocnice. Prípad vo Svidníku je dôkazom, že tento stav sa stáva neudržateľným a v konečnom dôsledku nebezpečným pre pacientov samotných.
Očakávaný demografický vývoj zároveň prinesie mnoho závažných zmien. Spoločnosť sa musí pripraviť na zvyšovanie podielu starších a starých ľudí a aj na prirodzenú migráciu medzi jednotlivými časťami Slovenska. Výsledkom bude zvyšujúci sa nedostatok personálu a odchod mladých ľudí za prácou do zahraničia za lepšími podmienkami.
Riešením, na ktorom sa zhodne väčšina ľudí v zdravotníctve, je stratifikácia siete nemocníc. V ľudskej reči – mať menej, ale kvalitnejších nemocníc schopných postarať sa o akútnych pacientov. Ministerstvo zdravotníctva preto predstavilo zoznam nemocníc, ktoré by mali tvoriť pevnú sieť akútnych nemocníc s moderným urgentným príjmom a s dostatočným počtom akútnych výkonov a špecialistov. Zvyšné nemocnice by sa mali podľa plánu postupne reprofilovať a sústrediť sa na následnú zdravotnú starostlivosť.
Vyzerá to teda, že aj ministerstvo zdravotníctva si uvedomuje, že súčasný systém je neudržateľný a je potrebné spraviť zásadné reformy pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti. Bohužiaľ, konkrétne kroky zatiaľ neuskutočňuje a často len prijíma ďalšie nekoncepčné politické rozhodnutia.
Svidnícky paradox
Vráťme sa však späť k svidníckej nemocnici. Podľa rozhodnutia ministerstva zdravotníctva sa nemocnica nedostala na zoznam siete urgentných príjmov prvej kategórie a mala by sa teda reprofilovať. Zároveň, možno aj v dôsledku tohto rozhodnutia, dávajú výpoveď viacerí lekári, pričom akútny nedostatok atestovaných lekárov ohrozuje najmä prevádzku pôrodníckeho a novorodeneckého oddelenia.
Oddelenia, ktoré dlhodobo vykazuje alarmujúco nízky počet pôrodov. Za minulý rok poklesol na číslo 352, teda v priemere to znamená menej ako jeden pôrod denne! Pritom je verejne známe, že odborníkmi odporúčaný minimálny počet je aspoň 500 pôrodov ročne. Nízky počet pôrodov limituje rozvoj medicínskej kvality personálu, a tým aj bezpečnosť pre pacientov.
V tejto situácii prichádza k pochopiteľnému rozhodnutiu poskytovateľa – pôrodnícke a novorodenecké oddelenie zatvoriť a investovať prostriedky do ďalšieho skvalitnenia pôrodníc v okolí. Do tých, ktoré často na úkor tej „svojej“ uprednostňujú aj samotní obyvatelia Svidníka.
A reakcia ministerstva? Ak očakávate, že sa k týmto plánovaným zmenám súkromného poskytovateľa, na ktoré vo svojich zariadeniach zatiaľ nemá odvahu, prihlási a nahlas ich podporí, tak sa mýlite. Prekvapivo sa nechá počuť, že pôrodnica bez lekárov, výkonov a v nemocnici, ktorú nepovažuje za hodnú urgentného príjmu, sa zatvárať nemá. Ukážkové víťazstvo politického alibizmu, ktorý desaťročia brzdí potrebné zmeny v slovenskom zdravotníctve. A to je nesmierne smutné.
Odkladanie riešení ohrozuje pacientov
Z môjho pohľadu je nevyhnutné na celonárodnej úrovni okrem nakreslenia siete akútnych nemocníc presne zadefinovať aj minimálne úrovne medicínskych výkonov pre akútne oddelenia, ktoré sú mimo tejto siete. Ako najväčší súkromný poskytovateľ sme na túto diskusiu pripravení.
Podobné problémy sa totiž týkajú viacerých slovenských nemocníc. Ak sa pri riadení celonárodnej siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti nezačne zohľadňovať akútny nedostatok zdravotníckeho personálu a súčasne minimálny počet pacientov alebo výkonov, čoskoro sa do existenčného ohrozenia nedostanú iba jednotlivé akútne oddelenia, ale celé nemocnice. Prípad vo Svidníku je dôkazom, že tento stav sa stáva neudržateľným a v konečnom dôsledku nebezpečným pre pacientov samotných.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Jozef Mathia, investičný manažér v Penta Investments