Pokiaľ však ide o dosiahnuté výsledky, táto komunikácia a spolupráca zatiaľ z hľadiska potrieb slovenského zdravotníckeho systému priniesla len marginálne riešenia.
Ako pozitívum jednoznačne hodnotím, že minister zdravotníctva JUDr. Ing. Tomáš Drucker je jedným z mála ministrov, ktorý dobré vzťahy s lekármi považuje za dôležité a pokladá za rezortne významné osobne sa zúčastniť na každom sneme SLK. Osobne tiež začiatkom roka 2017 absolvoval stretnutia s lekármi vo všetkých 8 regiónoch Slovenska, kde objasňoval svoju koncepciu činnosti MZ realizovanú pod jeho vedením a diskutoval rozpracovanie témy ambulantných pohotovostných služieb a doplnkových ordinačných hodín, ktorej riešenia sa MZ ujalo na základe podnetu SLK. Vychádzajúc z týchto stretnutí v návrhu zákona boli následne uskutočnené niektoré korekcie.
SLK tiež bola pozvaná a má nominovaných zástupcov v riadiacej komisii MZ pre tvorbu a implementáciu štandardných diagnostických a terapeutických postupov na Slovensku. Uvedené umožní v spolupráci definovať štandardnú zdravotnú starostlivosť, ktorá musí byť poskytnutá pre zachovanie života a zdravia pacienta a oddiferencovať nadštandard – teda starostlivosť a ďalšie súvisiace služby, ktoré z hľadiska bezpečnosti pacienta nemusia, ale môžu byť poskytnuté a pacient, ak chce, môže si tento nadštandard doplatiť. Podporili sme aj vznik moderných urgentných príjmov v nemocniciach, ktoré vzniknú na základe iného projektu Ministerstva zdravotníctva SR.
Najväčší deficit pociťujeme a vyššie očakávania voči MZ, pokiaľ ide o riešenie najpálčivejších problémov, sme však mali v oblasti zabezpečovania dostatku kvalifikovaných odborníkov. Nedostatok lekárov, ale aj sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov na Slovensku, ich preťaženie a vyhoretosť je podľa nášho názoru potrebné riešiť urgentne, razantnejšie a celoplošne. Rezidentský program sústredený len na všeobecných lekárov pre deti a dorast a všeobecných lekárov pre dospelých nestačí. Je ho potrebné rozšíriť aj o ostatné špecializácie, najmä tie, kde slovenský zdravotnícky systém už dlhodobejšie vykazuje dlhšie čakacie lehoty alebo pridlhú „cestu pacienta“ za potrebnou zdravotnou starostlivosťou. Ide najmä o odbory gastroenterológia, reumatológia, endokrinológia, neurológia, a pod. Rovnako je ho potrebné rozšíriť aj o nedostatkové odbory v ostatných zdravotníckych povolaniach, ktoré sú na činnosť lekárov nadviazané, najmä o kvalifikované sestry.
V tejto súvislosti Slovenská lekárska komora v spolupráci so Slovenskou lekárskou spoločnosťou a ostatnými zdravotníckymi komorami opakovane predkladajú MZ koncept optimalizácie aktuálnych normatívov siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súčasne s tým by sa mali urobiť potrebné úpravy v zákone upravujúcom kontraktačnú činnosť zdravotných poisťovní. Rokovali sme o zákonnej úprave optimalizácie cien používaných na ohodnotenie vysoko odborných zdravotníckych činností vykonávaných v zdravotníctve, ako aj o chýbajúcom dohodovacom konaní pri kontraktácii poskytovateľov aj pri dohodovaní cien. Po dofinancovaní zdravotníctva voláme dlhodobo a opakovane, a nielen v systéme akútnej zdravotnej starostlivosti, ale aj v záujme rozvoja dlhodobej terciárnej zdravotno-sociálnej starostlivosti o dlhodobo chorých.
Niektoré regulácie zo strany štátu sa javili ako nevyzreté a pozitívne hodnotíme, že sa v roku 2017 zastavili a nezrealizovali. SLK vo vzťahu k nim pôsobila alebo ešte pôsobí ako strážca alebo katalyzátor potrebnej ďalšej odbornej komunikácie alebo nevyhnutného dopracovania – za všetky spomeňme len odborne – z hľadiska zabezpečenia ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov – nedobre odkomunikovaný a pripravený projekt zlúčenia Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava s Univerzitou Komenského, ktorý je zastavený. Podobne tiež nie najideálnejšie rozpracovaný projekt vybudovania Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Podobne projekt MZ SR o vzniku centier integrovanej zdravotnej starostlivosti – napriek tomu, že je v rozpracovaní už od roku 2014 – stále predstavuje pre potenciálne zapojených lekárov niektoré dosť vysoké riziká.
Bohužiaľ, musíme konštatovať aj to, že niektoré projekty a navrhované zmeny naši lekári oprávnene chápu ako namierené proti lekárom a SLK sa svojou činnosťou pokúsila aspoň zmierniť ich dosahy a poukázať na celospoločenský význam výkonu zdravotníckeho povolania v záujme všetkých občanov, ktorý by mal lekárom priniesť zo strany štátu aj určitú ústretovosť a pochopenie. Bohužiaľ sa tak zatiaľ stále nestalo a kompetentné orgány pokračujú v nezmyselnej „vojne“, ktorá má iba porazených, a to všetkých, či si to uvedomujú alebo nie – a to v prípade spätného vyberania nedoplatkov a penále za licencie typu L1A na nemocenskom poistení, aj keď lekár túto licenciu nevyužíval a riadne si voči štátu plnil svoje odvodové povinnosti na základe „aktívnej“ licencie typu L1B alebo L1C, podobne je pre samostatne podnikajúcich lekárov veľmi zaťažujúce odvádzanie preddavkov na daň z neuhradených faktúr, čím sa niektorí – hlavne z horšie dostupných regiónov – ľahko dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti.
A to všetko s prispením štátu. Vykazovanie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého lektorom sústavného vzdelávania – a to zdôrazňujem aj v prípade temer symbolického – je len čerešničkou na šľahačke toho všetkého, pretože aj vzdelávanie lekárov a zdravotníckych pracovníkov je de facto opäť a len v celospoločenskom záujme zabezpečenia čo najkvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.
Zatiaľ nedoriešená zostala aj otázka financovania preneseného výkonu štátnej správy vykonávanej zdravotníckymi komorami. Slovenská lekárska komora z vlastných príjmov od registrovaných a dobrovoľných členov investuje ročne nemalé finančné na zabezpečenie vedenia aktuálneho a úplného registra lekárov na Slovensku, ako aj registra vydaných licencií. Na to, aby tieto registre v celospoločenskom záujme štátu a vo formáte požadovanom štátom, sa každý rok skladajú dobrovoľní členovia komory, pretože zákonné poplatky od ostatných „iba registrovaných“ lekárov na tento účel nepostačujú.
Trvalé príspevky dobrovoľných členov na činnosti vykonávané pre ostatných lekárov sú však z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Slovenská lekárska komora, ako aj ostatné komory v zdravotníctve pri príležitosti novely zákona MZ SR o dotáciách v rezorte zdravotníctva žiadali od ministerstva zdravotníctva SR na tento účel pravidelnú ročnú dotáciu. Podobne sme žiadali dotáciu v rámci eGovernment a eHealth pri návrhu zákona o dotáciách na investície a informatizáciu od vicepremiéra vlády SR. Minister zdravotníctva SR verejne prisľúbil tento problém riešiť na XXXIII. sneme SLK, a to v rámci samostatnej novely zákona venovanej stavovským organizáciám, ktorá má byť vypracovaná v priebehu roka 2018. Pevne veríme, že sa tak aj stane.
Povinná registrácia s rovnakými povinnosťami a právami na všetkých lekárov miesto povinného členstva má však aj iný, omnoho dôležitejší rozmer. Na prvom mieste sú to výhody, ktoré jasne plynú pre pacienta, spomeňme len väčší tlak na zvyšovanie odbornosti, vzdelávanie, etická kontrola a mnoho ďalších.
V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že Slovenská lekárska komora bola pred vyše 25 rokmi našimi predchodcami znovuzaložená aj s cieľom ochrany práv a oprávnených odborných záujmov lekárov. Verní tomuto odkazu sa preto ďalej staráme a chceme starať o celospoločenské pozitívne vnímanie a kvalitu výkonu lekárskeho povolania na Slovensku. O tom, že aj v iných krajinách majú problémy, svedčí aj to, a nie je náhodou, že Svetová lekárska asociácia nedávno – v októbri 2017 – prijala inovovanú verziu Sľubu lekára, ktorý sme v plnom znení uverejnili v časopise Slovenskej lekárskej komory Medikom č. 4/2017 a v ktorom sa okrem iného píše, že lekári musia dbať aj o seba, vlastné zdravie a schopnosti, aby mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom na čo najvyššej úrovni.
Slovenská lekárska komora je pripravená a chce byť tomu nápomocná. Pretože, ak slovenský minister zdravotníctva SR bude dobrým a starostlivým ministrom pre lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov na Slovensku, bude tým zároveň sprostredkovane cez nich aj dobrým ministrom pre slovenských pacientov.
Ako pozitívum jednoznačne hodnotím, že minister zdravotníctva JUDr. Ing. Tomáš Drucker je jedným z mála ministrov, ktorý dobré vzťahy s lekármi považuje za dôležité a pokladá za rezortne významné osobne sa zúčastniť na každom sneme SLK. Osobne tiež začiatkom roka 2017 absolvoval stretnutia s lekármi vo všetkých 8 regiónoch Slovenska, kde objasňoval svoju koncepciu činnosti MZ realizovanú pod jeho vedením a diskutoval rozpracovanie témy ambulantných pohotovostných služieb a doplnkových ordinačných hodín, ktorej riešenia sa MZ ujalo na základe podnetu SLK. Vychádzajúc z týchto stretnutí v návrhu zákona boli následne uskutočnené niektoré korekcie.
SLK tiež bola pozvaná a má nominovaných zástupcov v riadiacej komisii MZ pre tvorbu a implementáciu štandardných diagnostických a terapeutických postupov na Slovensku. Uvedené umožní v spolupráci definovať štandardnú zdravotnú starostlivosť, ktorá musí byť poskytnutá pre zachovanie života a zdravia pacienta a oddiferencovať nadštandard – teda starostlivosť a ďalšie súvisiace služby, ktoré z hľadiska bezpečnosti pacienta nemusia, ale môžu byť poskytnuté a pacient, ak chce, môže si tento nadštandard doplatiť. Podporili sme aj vznik moderných urgentných príjmov v nemocniciach, ktoré vzniknú na základe iného projektu Ministerstva zdravotníctva SR.
Najväčší deficit pociťujeme a vyššie očakávania voči MZ, pokiaľ ide o riešenie najpálčivejších problémov, sme však mali v oblasti zabezpečovania dostatku kvalifikovaných odborníkov. Nedostatok lekárov, ale aj sestier a ďalších zdravotníckych pracovníkov na Slovensku, ich preťaženie a vyhoretosť je podľa nášho názoru potrebné riešiť urgentne, razantnejšie a celoplošne. Rezidentský program sústredený len na všeobecných lekárov pre deti a dorast a všeobecných lekárov pre dospelých nestačí. Je ho potrebné rozšíriť aj o ostatné špecializácie, najmä tie, kde slovenský zdravotnícky systém už dlhodobejšie vykazuje dlhšie čakacie lehoty alebo pridlhú „cestu pacienta“ za potrebnou zdravotnou starostlivosťou. Ide najmä o odbory gastroenterológia, reumatológia, endokrinológia, neurológia, a pod. Rovnako je ho potrebné rozšíriť aj o nedostatkové odbory v ostatných zdravotníckych povolaniach, ktoré sú na činnosť lekárov nadviazané, najmä o kvalifikované sestry.
V tejto súvislosti Slovenská lekárska komora v spolupráci so Slovenskou lekárskou spoločnosťou a ostatnými zdravotníckymi komorami opakovane predkladajú MZ koncept optimalizácie aktuálnych normatívov siete poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Súčasne s tým by sa mali urobiť potrebné úpravy v zákone upravujúcom kontraktačnú činnosť zdravotných poisťovní. Rokovali sme o zákonnej úprave optimalizácie cien používaných na ohodnotenie vysoko odborných zdravotníckych činností vykonávaných v zdravotníctve, ako aj o chýbajúcom dohodovacom konaní pri kontraktácii poskytovateľov aj pri dohodovaní cien. Po dofinancovaní zdravotníctva voláme dlhodobo a opakovane, a nielen v systéme akútnej zdravotnej starostlivosti, ale aj v záujme rozvoja dlhodobej terciárnej zdravotno-sociálnej starostlivosti o dlhodobo chorých.
Niektoré regulácie zo strany štátu sa javili ako nevyzreté a pozitívne hodnotíme, že sa v roku 2017 zastavili a nezrealizovali. SLK vo vzťahu k nim pôsobila alebo ešte pôsobí ako strážca alebo katalyzátor potrebnej ďalšej odbornej komunikácie alebo nevyhnutného dopracovania – za všetky spomeňme len odborne – z hľadiska zabezpečenia ďalšieho vzdelávania zdravotníckych pracovníkov – nedobre odkomunikovaný a pripravený projekt zlúčenia Slovenskej zdravotníckej univerzity Bratislava s Univerzitou Komenského, ktorý je zastavený. Podobne tiež nie najideálnejšie rozpracovaný projekt vybudovania Univerzitnej nemocnice v Bratislave. Podobne projekt MZ SR o vzniku centier integrovanej zdravotnej starostlivosti – napriek tomu, že je v rozpracovaní už od roku 2014 – stále predstavuje pre potenciálne zapojených lekárov niektoré dosť vysoké riziká.
Bohužiaľ, musíme konštatovať aj to, že niektoré projekty a navrhované zmeny naši lekári oprávnene chápu ako namierené proti lekárom a SLK sa svojou činnosťou pokúsila aspoň zmierniť ich dosahy a poukázať na celospoločenský význam výkonu zdravotníckeho povolania v záujme všetkých občanov, ktorý by mal lekárom priniesť zo strany štátu aj určitú ústretovosť a pochopenie. Bohužiaľ sa tak zatiaľ stále nestalo a kompetentné orgány pokračujú v nezmyselnej „vojne“, ktorá má iba porazených, a to všetkých, či si to uvedomujú alebo nie – a to v prípade spätného vyberania nedoplatkov a penále za licencie typu L1A na nemocenskom poistení, aj keď lekár túto licenciu nevyužíval a riadne si voči štátu plnil svoje odvodové povinnosti na základe „aktívnej“ licencie typu L1B alebo L1C, podobne je pre samostatne podnikajúcich lekárov veľmi zaťažujúce odvádzanie preddavkov na daň z neuhradených faktúr, čím sa niektorí – hlavne z horšie dostupných regiónov – ľahko dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti.
A to všetko s prispením štátu. Vykazovanie peňažného a nepeňažného plnenia prijatého lektorom sústavného vzdelávania – a to zdôrazňujem aj v prípade temer symbolického – je len čerešničkou na šľahačke toho všetkého, pretože aj vzdelávanie lekárov a zdravotníckych pracovníkov je de facto opäť a len v celospoločenskom záujme zabezpečenia čo najkvalitnejšej zdravotnej starostlivosti.
Zatiaľ nedoriešená zostala aj otázka financovania preneseného výkonu štátnej správy vykonávanej zdravotníckymi komorami. Slovenská lekárska komora z vlastných príjmov od registrovaných a dobrovoľných členov investuje ročne nemalé finančné na zabezpečenie vedenia aktuálneho a úplného registra lekárov na Slovensku, ako aj registra vydaných licencií. Na to, aby tieto registre v celospoločenskom záujme štátu a vo formáte požadovanom štátom, sa každý rok skladajú dobrovoľní členovia komory, pretože zákonné poplatky od ostatných „iba registrovaných“ lekárov na tento účel nepostačujú.
Trvalé príspevky dobrovoľných členov na činnosti vykonávané pre ostatných lekárov sú však z dlhodobého hľadiska neudržateľné. Slovenská lekárska komora, ako aj ostatné komory v zdravotníctve pri príležitosti novely zákona MZ SR o dotáciách v rezorte zdravotníctva žiadali od ministerstva zdravotníctva SR na tento účel pravidelnú ročnú dotáciu. Podobne sme žiadali dotáciu v rámci eGovernment a eHealth pri návrhu zákona o dotáciách na investície a informatizáciu od vicepremiéra vlády SR. Minister zdravotníctva SR verejne prisľúbil tento problém riešiť na XXXIII. sneme SLK, a to v rámci samostatnej novely zákona venovanej stavovským organizáciám, ktorá má byť vypracovaná v priebehu roka 2018. Pevne veríme, že sa tak aj stane.
Povinná registrácia s rovnakými povinnosťami a právami na všetkých lekárov miesto povinného členstva má však aj iný, omnoho dôležitejší rozmer. Na prvom mieste sú to výhody, ktoré jasne plynú pre pacienta, spomeňme len väčší tlak na zvyšovanie odbornosti, vzdelávanie, etická kontrola a mnoho ďalších.
V tejto súvislosti je dôležité pripomenúť, že Slovenská lekárska komora bola pred vyše 25 rokmi našimi predchodcami znovuzaložená aj s cieľom ochrany práv a oprávnených odborných záujmov lekárov. Verní tomuto odkazu sa preto ďalej staráme a chceme starať o celospoločenské pozitívne vnímanie a kvalitu výkonu lekárskeho povolania na Slovensku. O tom, že aj v iných krajinách majú problémy, svedčí aj to, a nie je náhodou, že Svetová lekárska asociácia nedávno – v októbri 2017 – prijala inovovanú verziu Sľubu lekára, ktorý sme v plnom znení uverejnili v časopise Slovenskej lekárskej komory Medikom č. 4/2017 a v ktorom sa okrem iného píše, že lekári musia dbať aj o seba, vlastné zdravie a schopnosti, aby mohli poskytovať zdravotnú starostlivosť pacientom na čo najvyššej úrovni.
Slovenská lekárska komora je pripravená a chce byť tomu nápomocná. Pretože, ak slovenský minister zdravotníctva SR bude dobrým a starostlivým ministrom pre lekárov a ostatných zdravotníckych pracovníkov na Slovensku, bude tým zároveň sprostredkovane cez nich aj dobrým ministrom pre slovenských pacientov.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
MUDr. Marian Kollár Prezident SLK