Záchranná zdravotná služba zabezpečuje neodkladnú zdravotnú starostlivosť osobám pri náhlej zmene zdravotného stavu, pri náhle vzniknutej neznesiteľnej bolesti, pri náhlej zmene jej správania a konania, pod ktorých vplyvom bezprostredne ohrozuje seba alebo svoje okolie, rodičke v súvislosti s pôrodom a pri neodkladnej preprave osoby. Financovanie záchrannej zdravotnej služby sa riadi cenovým opatrením.
Poskytovateľ za jednu stanicu dostáva paušálnu úhradu za mesiac, konkrétne ambulancii rýchlej zdravotnej pomoci – 16 928,90 €, ambulancii rýchlej lekárskej pomoci – 27 882,98 €, ambulancii rýchlej lekárskej pomoci – mobilnej intenzívnej jednotke – 30 206,47 € a ambulancii vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby – 56 429,66 €. Pripočítateľnou položkou je pevná cena dopravy 0,70 € za 1 km alebo 33,19 € za 1 letovú minútu. Hradia sa náklady na lieky označené symbolom úhrady A.
Možno teda konštatovať, že financovanie staníc záchrannej zdravotnej služby je v porovnaní s financovaním urgentných príjmov alebo ambulancií UPS vo všeobecných nemocniciach kráľovské a ak má byť zvýšené, tak najskôr treba dorovnať financovanie iných činností v nemocničnej starostlivosti alebo ambulantnej starostlivosti!
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby je financované v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších zmien. Zdravotné poisťovne poukazujú na účet ministerstva zdravotníctva príspevok na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, ktorý je 0,35 % zo sumy poistného, na ktorú má zdravotná poisťovňa právo po prerozdelení poistného za kalendárny rok.
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby vykonáva svoju činnosť nepretržite, pričom riadi, koordinuje a vyhodnocuje činnosť záchrannej zdravotnej služby tak, aby sa zabezpečila jej plynulosť a nepretržitosť. Na území Slovenskej republiky je zriadených 8 sídel Krajských operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby, t. j. v každom krajskom meste.
Zo 70 je 273 staníc
Do roku 2004 pôsobila záchranná zdravotná služba s výnimkou Bratislavskej a Košickej záchrannej zdravotnej služby vo všeobecných nemocniciach. Takto pôsobilo v systéme 70 staníc. Záchranky pôsobili v extrémne nízkom počte a ich výkony boli neskutočne mizerne hradené zdravotnými poisťovňami. Túto skutočnosť Zajac majstrovsky využil, zákonom zvýšil počet staníc na 273, nastavil na slovenské pomery pomerne štedrú úhradu a zákonom ustanovil, že každé 4 roky budú výberovým konaním licencie záchrankám obnovované.
O jedno funkčné vládne obdobie neskôr bola povinnosť ministerstva organizovať výberové konanie predĺžená na 6-ročný cyklus. Zmenu vykonal minister Raši. Touto nezmyselnou zákonnou úpravou bola v podstate záchranka zabezpečujúca zdravotnú bezpečnosť všetkých občanov Slovenskej republiky privatizovaná.
Zneužívanie výberového konania podľa § 14 zákona 578/2004 Z. z. lobistickým vplyvom naprieč politickým spektrom je príčinou, že záchranka sa postupne zo všeobecných nemocníc vytrácala a stúpa podiel súkromných prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby, čo odzrkadľuje aj súčasné zloženie prevádzkovateľov záchraniek: Falck 107 staníc, (ZZS Bratislava 62 staníc a Záchranná služba Košice 47 staníc – ktovie, koho sú), LifeStar Emergency 30 staníc, ZaMED 14 staníc, Nemocnica Sv. Jakuba Bardejov, n. o., 2 stanice, NsP Brezno, n. o., 5 staníc, FNsP Skalica, a. s., 2 stanice, NsP Liptovský Mikuláš 1 stanica, NsP Čadca 1 stanica, NsP Trstená 1 stanica, NsP Dolný Kubín 1 stanica. Za konkrétnymi skupinami staníc alebo za jednotlivými stanicami sú silné privátne zoskupenia, významní podnikatelia alebo samosprávny kraj. Čoraz viac nadobúdam presvedčenie, že výberové konanie je sofistikovaný postup, ako zákonnou cestou zvíťazí vo výberovom konaní vopred určený víťaz. Na Slovensku je to tak!
Obsadzovanie staníc záchrannej zdravotnej služby výberovým konaním nie je jedinou chybou zákona o poskytovateľoch, ale je chybou zásadnou a systémovou. Záchranná zdravotná služba, ako urgentná zdravotnícka pomoc, nemala nikdy skončiť v rukách biznisu so zdravím. Mala a má zostať v správe štátu, samosprávnych krajov v prevádzke všeobecných nemocníc v pevnej – minimálnej sieti, pretože je v celom rozsahu hradená z verejného zdravotného poistenia, ktoré nie je určené na tvorbu zisku poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami, ale ani podnikateľmi v zdravotníctve.
Na účely tvorby zisku v zdravotníctve má byť vytvorené individuálne súkromné zdravotné poistenie, ktoré de iure má v zákonoch podľa Zajaca naznačený základ, ale de facto neexistuje. Topíme sa v nezmysloch „veľkej reformy zdravotníctva“ z roku 2004.
Možnosti na nápravu
Chyby zabezpečovania prevádzky záchrannej zdravotnej služby a možnosti zmeny:
a) operačné strediská tiesňového volania nemajú sídliť v krajskom meste spolu so zástupcami silových zložiek, ale majú sídliť v krajskej všeobecnej nemocnici a so silovými zložkami stačí dobré spojenie,
b) komplexy RLP – RZP nemajú byť vo vlastníctve podnikateľov so zdravím ľudí, ale majú byť predsunutou prednemocničnou zložkou oddelenia urgentného príjmu všeobecnej nemocnice v minimálnej (pevnej) sieti všeobecných nemocníc,
c) zásahovým územím záchrannej zdravotnej služby je celé územie Slovenskej republiky; na celom území SR môže zasahovať ktorákoľvek stanica podľa toho, kde sa práve nachádza, a kraje sa môžu vzájomne zastupovať, dopĺňať, ale aj tak má mať každá stanica vymedzený svoj rajón,
d) stanice záchrannej zdravotnej služby v súčasnosti vykonávajú odsun od seba – zbavujú sa pacienta miesto toho, aby pacienta odsúvali systémom k sebe na urgentný príjem, ktorý má byť ich zásahovým strediskom; touto zmenou je v podstate prijatý pacient na nemocničné lôžko už na jeho domácej adrese, alebo kdekoľvek v poli či na ceste,
e) zdravotnícki záchranári pracujú na záchranke v pozícii živnostníkov, čo je doslova zdieraním tých, ktorí nasadzujú svoje zdravie v prospech chorých alebo zranených, sú nútení presúvať sa medzi stanicami, aby nebolo možné zistiť, koľko hodín v skutočnosti odpracovali, a aj tak ich finančný príjem nezodpovedá ich reálnym zásluhám; tento postup možno hodnotiť takmer ako nútenú prácu; vidieť 2-, 3-krát v ambulancii rovnakého záchranára pri odovzdaní pacienta hraničí so sci-fi; taká je na záchranke fluktuácia záchranárov, taká je realita reformovanej záchranky po 10 rokoch existencie v nových podmienkach.
Všetky uvedené deformácie vniesol do systému vplyv biznisu so zdravím za každú cenu, ktorý bol umožnený bezhlavou snahou všetko privatizovať, a to počnúc sieťami lekárni, sieťami laboratórií, sieťami ťažkej diagnostickej techniky, sieťami záchraniek s cieľom nechať vykrvácať časť všeobecných nemocníc.
Zmenou systému, ktorá je naznačená vo vyššie uvedených bodoch a) až e), sa dosiahne slušné sfunkčnenie systému a v žiadnom prípade nebude nutné stanice záchraniek dofinancovať, pretože drvivá väčšina všeobecných nemocníc investuje „prebytočné“ zdroje dovnútra, a nie von zo systému. A dofinancovať je potrebné najmä urgentné príjmy, ktoré v súčasnosti vo väčšine všeobecných nemocníc pôsobia za tzv. vatikánsku menu.
Poskytovateľ za jednu stanicu dostáva paušálnu úhradu za mesiac, konkrétne ambulancii rýchlej zdravotnej pomoci – 16 928,90 €, ambulancii rýchlej lekárskej pomoci – 27 882,98 €, ambulancii rýchlej lekárskej pomoci – mobilnej intenzívnej jednotke – 30 206,47 € a ambulancii vrtuľníkovej záchrannej zdravotnej služby – 56 429,66 €. Pripočítateľnou položkou je pevná cena dopravy 0,70 € za 1 km alebo 33,19 € za 1 letovú minútu. Hradia sa náklady na lieky označené symbolom úhrady A.
Možno teda konštatovať, že financovanie staníc záchrannej zdravotnej služby je v porovnaní s financovaním urgentných príjmov alebo ambulancií UPS vo všeobecných nemocniciach kráľovské a ak má byť zvýšené, tak najskôr treba dorovnať financovanie iných činností v nemocničnej starostlivosti alebo ambulantnej starostlivosti!
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby je financované v súlade so zákonom č. 581/2004 Z. z. o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou v znení neskorších zmien. Zdravotné poisťovne poukazujú na účet ministerstva zdravotníctva príspevok na činnosti operačných stredísk tiesňového volania záchrannej zdravotnej služby, ktorý je 0,35 % zo sumy poistného, na ktorú má zdravotná poisťovňa právo po prerozdelení poistného za kalendárny rok.
Operačné stredisko záchrannej zdravotnej služby vykonáva svoju činnosť nepretržite, pričom riadi, koordinuje a vyhodnocuje činnosť záchrannej zdravotnej služby tak, aby sa zabezpečila jej plynulosť a nepretržitosť. Na území Slovenskej republiky je zriadených 8 sídel Krajských operačných stredísk záchrannej zdravotnej služby, t. j. v každom krajskom meste.
Zo 70 je 273 staníc
Do roku 2004 pôsobila záchranná zdravotná služba s výnimkou Bratislavskej a Košickej záchrannej zdravotnej služby vo všeobecných nemocniciach. Takto pôsobilo v systéme 70 staníc. Záchranky pôsobili v extrémne nízkom počte a ich výkony boli neskutočne mizerne hradené zdravotnými poisťovňami. Túto skutočnosť Zajac majstrovsky využil, zákonom zvýšil počet staníc na 273, nastavil na slovenské pomery pomerne štedrú úhradu a zákonom ustanovil, že každé 4 roky budú výberovým konaním licencie záchrankám obnovované.
O jedno funkčné vládne obdobie neskôr bola povinnosť ministerstva organizovať výberové konanie predĺžená na 6-ročný cyklus. Zmenu vykonal minister Raši. Touto nezmyselnou zákonnou úpravou bola v podstate záchranka zabezpečujúca zdravotnú bezpečnosť všetkých občanov Slovenskej republiky privatizovaná.
Zneužívanie výberového konania podľa § 14 zákona 578/2004 Z. z. lobistickým vplyvom naprieč politickým spektrom je príčinou, že záchranka sa postupne zo všeobecných nemocníc vytrácala a stúpa podiel súkromných prevádzkovateľov záchrannej zdravotnej služby, čo odzrkadľuje aj súčasné zloženie prevádzkovateľov záchraniek: Falck 107 staníc, (ZZS Bratislava 62 staníc a Záchranná služba Košice 47 staníc – ktovie, koho sú), LifeStar Emergency 30 staníc, ZaMED 14 staníc, Nemocnica Sv. Jakuba Bardejov, n. o., 2 stanice, NsP Brezno, n. o., 5 staníc, FNsP Skalica, a. s., 2 stanice, NsP Liptovský Mikuláš 1 stanica, NsP Čadca 1 stanica, NsP Trstená 1 stanica, NsP Dolný Kubín 1 stanica. Za konkrétnymi skupinami staníc alebo za jednotlivými stanicami sú silné privátne zoskupenia, významní podnikatelia alebo samosprávny kraj. Čoraz viac nadobúdam presvedčenie, že výberové konanie je sofistikovaný postup, ako zákonnou cestou zvíťazí vo výberovom konaní vopred určený víťaz. Na Slovensku je to tak!
Obsadzovanie staníc záchrannej zdravotnej služby výberovým konaním nie je jedinou chybou zákona o poskytovateľoch, ale je chybou zásadnou a systémovou. Záchranná zdravotná služba, ako urgentná zdravotnícka pomoc, nemala nikdy skončiť v rukách biznisu so zdravím. Mala a má zostať v správe štátu, samosprávnych krajov v prevádzke všeobecných nemocníc v pevnej – minimálnej sieti, pretože je v celom rozsahu hradená z verejného zdravotného poistenia, ktoré nie je určené na tvorbu zisku poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti, zdravotnými poisťovňami, ale ani podnikateľmi v zdravotníctve.
Na účely tvorby zisku v zdravotníctve má byť vytvorené individuálne súkromné zdravotné poistenie, ktoré de iure má v zákonoch podľa Zajaca naznačený základ, ale de facto neexistuje. Topíme sa v nezmysloch „veľkej reformy zdravotníctva“ z roku 2004.
Možnosti na nápravu
Chyby zabezpečovania prevádzky záchrannej zdravotnej služby a možnosti zmeny:
a) operačné strediská tiesňového volania nemajú sídliť v krajskom meste spolu so zástupcami silových zložiek, ale majú sídliť v krajskej všeobecnej nemocnici a so silovými zložkami stačí dobré spojenie,
b) komplexy RLP – RZP nemajú byť vo vlastníctve podnikateľov so zdravím ľudí, ale majú byť predsunutou prednemocničnou zložkou oddelenia urgentného príjmu všeobecnej nemocnice v minimálnej (pevnej) sieti všeobecných nemocníc,
c) zásahovým územím záchrannej zdravotnej služby je celé územie Slovenskej republiky; na celom území SR môže zasahovať ktorákoľvek stanica podľa toho, kde sa práve nachádza, a kraje sa môžu vzájomne zastupovať, dopĺňať, ale aj tak má mať každá stanica vymedzený svoj rajón,
d) stanice záchrannej zdravotnej služby v súčasnosti vykonávajú odsun od seba – zbavujú sa pacienta miesto toho, aby pacienta odsúvali systémom k sebe na urgentný príjem, ktorý má byť ich zásahovým strediskom; touto zmenou je v podstate prijatý pacient na nemocničné lôžko už na jeho domácej adrese, alebo kdekoľvek v poli či na ceste,
e) zdravotnícki záchranári pracujú na záchranke v pozícii živnostníkov, čo je doslova zdieraním tých, ktorí nasadzujú svoje zdravie v prospech chorých alebo zranených, sú nútení presúvať sa medzi stanicami, aby nebolo možné zistiť, koľko hodín v skutočnosti odpracovali, a aj tak ich finančný príjem nezodpovedá ich reálnym zásluhám; tento postup možno hodnotiť takmer ako nútenú prácu; vidieť 2-, 3-krát v ambulancii rovnakého záchranára pri odovzdaní pacienta hraničí so sci-fi; taká je na záchranke fluktuácia záchranárov, taká je realita reformovanej záchranky po 10 rokoch existencie v nových podmienkach.
Všetky uvedené deformácie vniesol do systému vplyv biznisu so zdravím za každú cenu, ktorý bol umožnený bezhlavou snahou všetko privatizovať, a to počnúc sieťami lekárni, sieťami laboratórií, sieťami ťažkej diagnostickej techniky, sieťami záchraniek s cieľom nechať vykrvácať časť všeobecných nemocníc.
Zmenou systému, ktorá je naznačená vo vyššie uvedených bodoch a) až e), sa dosiahne slušné sfunkčnenie systému a v žiadnom prípade nebude nutné stanice záchraniek dofinancovať, pretože drvivá väčšina všeobecných nemocníc investuje „prebytočné“ zdroje dovnútra, a nie von zo systému. A dofinancovať je potrebné najmä urgentné príjmy, ktoré v súčasnosti vo väčšine všeobecných nemocníc pôsobia za tzv. vatikánsku menu.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
MUDr. Peter Ottinger