Štátny rozpočet, ktorý v decembri schválil parlament, pridelil ministerstvu zdravotníctva takmer 1,4 miliardy eur. Spolu s odvodmi od ekonomicky aktívnych osôb sa celkové zdroje v zdravotníctve vyšplhajú tento rok na 4,9 miliardy.
Prvotný návrh rozpočtu počítal s nárastom príjmov verejného zdravotného poistenia oproti vlaňajšku o 129 miliónov. Zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky pre zamestnávateľov, ktoré napriek výhradám prezidenta parlament opätovne schválil krátko pred Vianocami, by malo priniesť 102 miliónov eur. Zhruba tretina tejto sumy príde zdravotným poisťovniam už tento rok vo forme preddavkov, zvyšok nabehne po ročnom zúčtovaní v roku 2019.
Čakajú sa úspory
Rozpočet počíta so šetrením. V porovnaní s rokom 2016 klesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál o 115 miliónov eur, a to najmä vďaka opatreniam v oblasti nadspotreby liekov a referencovania cien ŠZM a zdravotníckych pomôcok. Znížia sa jednotkové ceny a zmluvné objemy CT a MR vyšetrení.
Opoziční poslanci pri schvaľovaní rozpočtu kritizovali nízke percento pri platbe za poistencov štátu. Sadzba 3,71 percenta z vymeriavacieho základu je historicky najnižšia. Výpadok týchto príjmov majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci.
Minister Tomáš Drucker tvrdí, že pre neho nie je podstatné percento, ale celkový objem prostriedkov, ktoré idú do zdravotníctva „Platba za poistencov štátu je na historickom minime 3,71 % v relatívnom vyjadrení. Zároveň treba povedať, že sme na historickom maxime príjmov do verejného zdravotného poistenia,“ zdôraznil minister.
Riziká rozpočtu
Či bude tento rok dostatok financií na všetky potreby zdravotníctva, je však otázne. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozorňuje, že napriek každoročnému zvyšovaniu zdrojov v zdravotníctve najmä vďaka priaznivej ekonomickej situácii na Slovensku vznikajú riziká a problémy spojené s financovaním zdravotnej starostlivosti. „Veľké riziko predstavuje neustále zadlžovanie sektora, ktoré vyplýva z nepriaznivých výsledkov hospodárenia nemocníc. Riziko predstavujú aj nižšie kapitálové výdavky určené na rekonštrukcie budov a obnovu technického vybavenia nemocníc. Rozpočet kapitálových výdavkov v roku 2018 oproti rozpočtu v roku 2017 mierne klesol zo 70 736 000 eur na 70 miliónov eur,“ pripomenul NKÚ v stanovisku k rozpočtu.
Minister Drucker počíta s tým, že na rekonštrukcie nemocníc a obnovu ich technického vybavenia pôjde počas najbližších troch rokoch minimálne 70 miliónov eur ročne. „Na rok 2019 sa kapitálové výdavky rozpočtujú v sume 74,4 milióna eur a v roku 2020 74,3 milióna eur,“ uviedol.
Kontrolóri vidia ďalšiu hrozbu v nedofinancovaní zdravotnej starostlivosti. „Zdravotné poisťovne nezaplatia nemocniciam toľko, koľko by za realizovanú zdravotnú starostlivosť pre svojich pacientov mali. Rozsah a podmienky zazmluvnenej zdravotnej starostlivosti sa menia v čase, absentujú jasné pravidlá stanovovania cien, čo spôsobuje, že ceny za niektoré zdravotnícke výkony nepokrývajú všetky náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ceny za iné výkony prinášajú neprimeraný zisk,“ kritizuje situáciu NKÚ.
Ďalšie úskalia
Vlani bolo potrebné dofinancovanie zdravotnej starostlivosti za 100 miliónov eur. Minister Drucker pripúšťa dofinancovanie aj v tomto roku. „Zdravotnícky výbor prijal uznesenie týkajúce sa úlohy pre ministerstvo zdravotníctva a financií, aby sme analyzovali a vyčíslili prípadné dosahy z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré môžu nastať do budúcnosti. Predovšetkým ide o zavedenie 13. a 14. platu. V súčasnosti nemáme vyčíslené negatívne vplyvy na verejné zdravotné poistenie. Ak by k takému negatívnemu vplyvu došlo, v tom prípade je tu úloha pre obidvoch ministrov, aby sme zabezpečili dofinancovanie prostredníctvom platby za poistencov štátu,“ ozrejmil Drucker.
Nie je jasný ani finančný dosah novely zákona o úhrade liekov, ktorá výrazne redukuje úhradu liekov na výnimky a má uľahčiť vstup nákladných inovatívnych liekov na trh. Ministerstvo hovorí o negatívnom dosahu tejto úpravy vo výške 120 miliónov eur, no podľa prepočtov Health Policy Institute to bude stáť až 200 miliónov eur. Zdravotné poisťovne avizujú, že ak dajú viac peňazí za inovatívne lieky, o to menej pôjde do nemocníc a ambulancií.
Chystané zmeny
Tento rok avizuje ministerstvo legislatívne zmeny, ktoré zásadne ovplyvnia financovanie zdravotnej starostlivosti. Pôjde o nový zákon o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, ktorý je navrhnutý v legislatívnom pláne úloh pre budúci rok. „Mal by plne nahradiť súčasné dva zákony 580 a 581 z roku 2004 a bude komplexne riešiť problematiku odmeňovania zdravotných poisťovní aj problematiku zdravotného poistenia. V debate s ministerstvom financií sa budeme zaoberať aj úplne novým pohľadom na prerozdeľovacie mechanizmy, kde chceme okrem PCG mechanizmu, teda okrem liekového náladového mechanizmu, zabezpečiť aj klinický diagnostický nákladový mechanizmus,“ avizoval Drucker.
Súčasťou zákona bude aj zmena platenia zdravotných odvodov za poistencov štátu. Minister na rokovaní zdravotníckeho výboru povedal, že to nebude percento z vymeriavacieho základu, ale pôjde o platbu za poistencov štátu na základe meraného minimálneho rastu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Bližšie detaily ešte nie sú známe.
Rozpočet 2018 očami odborníkov
Mgr. Miroslav Kočan, generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne
Všeobecná zdravotná poisťovňa víta, že v roku 2018 bude v zdravotníctve viac zdrojov ako v tomto roku. Pre VšZP, ktorá všetky prostriedky vracia späť do systému, to znamená, že pri rokovaniach s poskytovateľmi a dohadovaní konkrétnych podmienok spolupráce bude môcť kalkulovať s vyšším objemom finančných prostriedkov.
Pozitívom je vyšší objem finančných zdrojov v porovnaní s rokom 2016 a rizikom, že napriek tomu nie je nateraz možné potvrdiť ani vylúčiť prípadné dofinancovanie systému v priebehu budúceho roka.
Z pohľadu VšZP je kľúčová predovšetkým stabilizácia systému financovania a jeho nastavenie tak, aby výška odvodov za poistencov štátu bola predvídateľná a vypočítateľná podľa pevne nastaveného koeficientu. Stabilizovaná výška odvodu je základný pilier zostavovania rozpočtu poisťovne a nastavenia obchodno-finančných, ako aj rozvojových plánov na ďalší rok. VšZP zastáva názor, že minimálna výška odvodu za poistencov štátu by nemala klesnúť pod 4,5 %.
Faktom je, že v poslednom čase sa nám otvárajú nožnice medzi príjmami za poistencov štátu a príjmami od ekonomicky aktívnych osôb. Ten rozdiel sa zväčšuje (aj vďaka znižujúcej sa sadzbe za poistencov štátu) a napriek tomu, že na Slovensku je solidárny systém, nie je to dobrý signál.
Ing. Michal Špaňár, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union
Transparentnosť financovania v zdravotníctve je kľúčová pre dlhodobé zlepšovanie kvality starostlivosti o pacientov. Je nutné, aby občania vedeli, do akých konkrétnych oblastí v zdravotníctve investuje štát peniaze a akým spôsobom sú prerozdeľované. Úsporné opatrenia, ku ktorým pristúpilo ministerstvo zdravotníctva (napr. zníženie úhrad za CT, MR, laboratórnu diagnostiku, lieky a zdravotnícky materiál), sú dôležitou súčasťou diskusie o tom, ako efektívnejšie pristupovať k financovaniu v zdravotníctve. Ak má slovenský pacient dostávať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, samotné úsporné opatrenia však nestačia a je nutné ďalšie dofinancovanie sektora. Zdravotníctvo na Slovensku je totiž dlhodobo finančne poddimenzované, na čo zástupcov ministerstva opakovane upozorňujeme. Napriek tomu, že návrh rozpočtu na rok 2018 ráta s nárastom príjmov pre sektor zdravotníctva o 128 676 000, toto zvýšenie nebude dostatočné. S nárastom príjmov totiž zároveň majú tiež rásť povinné mzdy v nemocniciach aj potreby ambulantných lekárov. Významný dosah na rozpočet budú mať tiež plánované legislatívne zmeny v oblasti zdravotníctva.
Podľa našich výpočtov nastane pre viaceré oblasti v súvislosti s prípravou novej legislatívy výrazný nárast výdavkov. Ide o oblasti urgentných príjmov, liekov a zdravotníckych pomôcok, lekársku službu prvej pomoci (LSPP), ako aj oblasť úhrad v domoch sociálnej starostlivosti. V dôsledku dosahov legislatívnych zmien očakávame nárast výdavkov vo výške viac ako 233 633 000, čo významne presahuje navrhované zvýšenie rozpočtu zdravotníctva pre budúci rok.
Okrem spomenutých dosahov zmien legislatívy musíme spomenúť aj rast potreby zdravotnej starostlivosti pri starnutí obyvateľstva. Podľa Správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia publikovanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že najväčšími položkami v rámci nákladov za zdravotnú starostlivosť sú platby za ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť, a následne za lieky a zdravotnícke pomôcky. Práve platby za lieky sa však v dôsledku novej legislatívy majú v roku 2018 ešte viac zvýšiť. Nie je však jasné, z akých prostriedkov rozpočtu bude toto zvýšenie pokryté.
Boli by sme veľmi radi, keby sa v budúcnosti už neriešil každý rok individuálne, ale prístup k plánovaniu by bol dlhodobo konzistentný a bez zásadných úprav a neustálych legislatívnych zmien. V celom systéme to zvyšuje už aj tak prítomnú nervozitu a akékoľvek plánovanie je takto pre poisťovne, ako aj pre všetky ďalšie subjekty veľmi problémové.
MUDr. Marián Petko, MPH, prezident Asociácie nemocníc Slovenska
Po úvodných rokovaniach so zdravotnými poisťovňami môžeme konštatovať, že tento rozpočet pokryje zvýšenie miezd v nemocniciach v zmysle platnej legislatívny, ale v žiadnom prípade nepokryje pripravovaný legislatívny balíček, ktorý má platiť od 1. mája 2018 a už vôbec by nepokryl 13. a 14. plat. Len na zvýšenie miezd pre 74 nemocníc združených v ANS je od 1. 1. 2018 potrebných 32 miliónov eur. Na sociálny balíček, ak vychádzame z toho, čo je prezentované, bude potrebných ďalších 33 miliónov eur, a to stále ide len o naše nemocnice, nie o celý sektor. Je to teda viac, ako predstavuje celé zvýšenie miezd a zatiaľ to nie je nijako pokryté.
Navyše už dnes je zjavné, že dochádza k pomerne výraznému nárastu cien energií, a to hlavne elektriny a plynu – o 15 až 25 percent. Dochádza k nárastu cien potravín minimálne o 5 percent, čo je pri objemoch potravín významný faktor. Sú to obrovské sumy a zatiaľ tento nárast nie je nijako zohľadňovaný. Neberúc do úvahy nejasnosť okolo nového zákona o liekovej politike, lebo dnes to nevieme posúdiť, či to bude dosah 20 alebo 100 miliónov.
Preto hovoríme, že rozpočet nie je dostatočný a už vôbec nie je rozvojový. Je vysoko pravdepodobné, že dôjde k tomu istému kroku ako v roku 2015 aj 2016, že sa zdravotníctvo bude musieť v jesenných mesiacoch dodatočne dofinancovať tak, aby sa pokryli bazálne náklady nemocníc.
Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a., prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Štátny rozpočet pre rok 2018 v kapitole zdravotníctvo nie je nádejou na lepšiu budúcnosť pre sestry a pôrodné asistentky. V praxi to bude znamenať, že naďalej sa budú zhoršovať podmienky slovenských sestier a pôrodných asistentiek, ktoré sú už teraz viac ako vyťažené, čo v skutočnosti donúti ďalšie sestry k odchodu za prácou do zahraničia alebo k zmene povolania. Nielenže sa nebudú výraznejšie zvyšovať platy sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov (okrem 4 % rastu podľa zákona), ale nepredpokladá sa ani zvýšenie ich počtu. To znamená, že nemožno očakávať zvýšenie počtu sestier a pôrodných asistentiek, pričom stavy sestier a pôrodných asistentiek už v súčasnosti v mnohých zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti nezodpovedajú minimálnym personálnym normatívom.
Naďalej má pokračovať realizácia úsporných opatrení, ktoré môžu rezultovať v znížení kvality a kvantity poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Napríklad zníženie nákladov zlepšením revíznej činnosti má ušetriť až 25 miliónov eur. Revízna činnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne však v prípade Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti už v súčasnosti atakuje hranice zákonnosti, keď nie sú uhrádzané veľké počty tzv. nadlimitných výkonov a tie sú ešte dodatočne znižované revíznou činnosťou, často v rozpore so zákonom pre formálne nedostatky, malichernosti. Poskytovatelia preto budú nútení upustiť od ošetrovania pacientov nad výšku uhrádzaných limitov, čo bude mať dosah na kvalitu a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Znižovať sa majú náklady na ŠZM (predpokladaná úspora 35 mil. eur), ktorého už v súčasnosti v niektorých zariadeniach ústavnej starostlivosti nie je dostatok. Pacient môže pocítiť znižovanie nákladov na individuálne zdravotnícke pomôcky (v rozsahu až 15 mil. eur).
Mierne zvýšenie rozpočtu je opäť na úkor ekonomicky aktívnych poistencov, štát opäť šetrí na výdavkovej strane za svojich poistencov. Opakovaným pravidlom sa stáva, že štát sa na konci každého roka tvári veľkoryso a dofinancuje zdravotníctvo zvýšeným odvodom za poistencov štátu. Koncepčnejšie by však bolo myslieť na zvýšené percento za svojich poistencov už pri plánovaní rozpočtu.
Dušan Zachar, analytik INEKO
Nielen zdravotníctvu (vrátane VšZP) hrá do karát rast svetovej ekonomiky, a tým pádom aj (ešte lepší ako očakávaný) rast príjmov na Slovensku. Preto bude potrebné pozorne sledovať, či prípadné zlepšenia (napríklad v hospodárení) nie sú prevažne ovplyvnené týmto pozitívnym externým faktorom a či neabsentujú štrukturálne zmeny, ktoré by sa mali prijímať, aby po hostine neprišiel bruchabôľ. V roku 2018 pôjde do sektora zdravotníctva nezanedbateľne viac peňazí (neberúc pritom do úvahy navyše peniaze na oddlženie nemocníc), a preto je načase sa oveľa intenzívnejšie pýtať aj na hodnotu, ktorú za ne dostávame. V opačnom prípade je diskusia o zdrojoch len jednostranná, a preto nepoctivá.
Pravdepodobne príde v roku 2018 k vyššiemu rastu príjmov, ale aj výdavkov verejného zdravotného poistenia, ako je plánované v rozpočte. Napokon, tak to bolo aj v predošlých rokoch. Mnohé avizované opatrenia, ktoré sa majú udiať, ale ich dosah nie je momentálne
známy (napr. odvodovo zvýhodnený 13. a 14. plat, ale aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky), môžu vychýliť momentálnu akú-takú rozpočtovú rovnováhu v zdravotníctve a na konci roka potom možno budeme znovu hovoriť o ďalšej potrebe menšieho dofinancovania sektora.
Riziká rozpočtu sú generované najmä zákonom garantovaným pravidelným automatickým zvyšovaním platov zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, ktoré neberie ohľad na finančnú udržateľnosť, dosahované výsledky a produktivitu práce. Ďalšími rizikami môžu byť zvýšené výdavkov na lieky v dôsledku zmeny zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov či očakávania vyšších platieb v ambulantnom sektore.
Prvotný návrh rozpočtu počítal s nárastom príjmov verejného zdravotného poistenia oproti vlaňajšku o 129 miliónov. Zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky pre zamestnávateľov, ktoré napriek výhradám prezidenta parlament opätovne schválil krátko pred Vianocami, by malo priniesť 102 miliónov eur. Zhruba tretina tejto sumy príde zdravotným poisťovniam už tento rok vo forme preddavkov, zvyšok nabehne po ročnom zúčtovaní v roku 2019.
Čakajú sa úspory
Rozpočet počíta so šetrením. V porovnaní s rokom 2016 klesnú výdavky na lieky, zdravotnícke pomôcky a špeciálny zdravotný materiál o 115 miliónov eur, a to najmä vďaka opatreniam v oblasti nadspotreby liekov a referencovania cien ŠZM a zdravotníckych pomôcok. Znížia sa jednotkové ceny a zmluvné objemy CT a MR vyšetrení.
Opoziční poslanci pri schvaľovaní rozpočtu kritizovali nízke percento pri platbe za poistencov štátu. Sadzba 3,71 percenta z vymeriavacieho základu je historicky najnižšia. Výpadok týchto príjmov majú kompenzovať ekonomicky aktívni poistenci.
Minister Tomáš Drucker tvrdí, že pre neho nie je podstatné percento, ale celkový objem prostriedkov, ktoré idú do zdravotníctva „Platba za poistencov štátu je na historickom minime 3,71 % v relatívnom vyjadrení. Zároveň treba povedať, že sme na historickom maxime príjmov do verejného zdravotného poistenia,“ zdôraznil minister.
Riziká rozpočtu
Či bude tento rok dostatok financií na všetky potreby zdravotníctva, je však otázne. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozorňuje, že napriek každoročnému zvyšovaniu zdrojov v zdravotníctve najmä vďaka priaznivej ekonomickej situácii na Slovensku vznikajú riziká a problémy spojené s financovaním zdravotnej starostlivosti. „Veľké riziko predstavuje neustále zadlžovanie sektora, ktoré vyplýva z nepriaznivých výsledkov hospodárenia nemocníc. Riziko predstavujú aj nižšie kapitálové výdavky určené na rekonštrukcie budov a obnovu technického vybavenia nemocníc. Rozpočet kapitálových výdavkov v roku 2018 oproti rozpočtu v roku 2017 mierne klesol zo 70 736 000 eur na 70 miliónov eur,“ pripomenul NKÚ v stanovisku k rozpočtu.
Minister Drucker počíta s tým, že na rekonštrukcie nemocníc a obnovu ich technického vybavenia pôjde počas najbližších troch rokoch minimálne 70 miliónov eur ročne. „Na rok 2019 sa kapitálové výdavky rozpočtujú v sume 74,4 milióna eur a v roku 2020 74,3 milióna eur,“ uviedol.
Kontrolóri vidia ďalšiu hrozbu v nedofinancovaní zdravotnej starostlivosti. „Zdravotné poisťovne nezaplatia nemocniciam toľko, koľko by za realizovanú zdravotnú starostlivosť pre svojich pacientov mali. Rozsah a podmienky zazmluvnenej zdravotnej starostlivosti sa menia v čase, absentujú jasné pravidlá stanovovania cien, čo spôsobuje, že ceny za niektoré zdravotnícke výkony nepokrývajú všetky náklady spojené s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a ceny za iné výkony prinášajú neprimeraný zisk,“ kritizuje situáciu NKÚ.
Ďalšie úskalia
Vlani bolo potrebné dofinancovanie zdravotnej starostlivosti za 100 miliónov eur. Minister Drucker pripúšťa dofinancovanie aj v tomto roku. „Zdravotnícky výbor prijal uznesenie týkajúce sa úlohy pre ministerstvo zdravotníctva a financií, aby sme analyzovali a vyčíslili prípadné dosahy z dôvodu legislatívnych zmien, ktoré môžu nastať do budúcnosti. Predovšetkým ide o zavedenie 13. a 14. platu. V súčasnosti nemáme vyčíslené negatívne vplyvy na verejné zdravotné poistenie. Ak by k takému negatívnemu vplyvu došlo, v tom prípade je tu úloha pre obidvoch ministrov, aby sme zabezpečili dofinancovanie prostredníctvom platby za poistencov štátu,“ ozrejmil Drucker.
Nie je jasný ani finančný dosah novely zákona o úhrade liekov, ktorá výrazne redukuje úhradu liekov na výnimky a má uľahčiť vstup nákladných inovatívnych liekov na trh. Ministerstvo hovorí o negatívnom dosahu tejto úpravy vo výške 120 miliónov eur, no podľa prepočtov Health Policy Institute to bude stáť až 200 miliónov eur. Zdravotné poisťovne avizujú, že ak dajú viac peňazí za inovatívne lieky, o to menej pôjde do nemocníc a ambulancií.
Chystané zmeny
Tento rok avizuje ministerstvo legislatívne zmeny, ktoré zásadne ovplyvnia financovanie zdravotnej starostlivosti. Pôjde o nový zákon o zdravotnom poistení a zdravotných poisťovniach, ktorý je navrhnutý v legislatívnom pláne úloh pre budúci rok. „Mal by plne nahradiť súčasné dva zákony 580 a 581 z roku 2004 a bude komplexne riešiť problematiku odmeňovania zdravotných poisťovní aj problematiku zdravotného poistenia. V debate s ministerstvom financií sa budeme zaoberať aj úplne novým pohľadom na prerozdeľovacie mechanizmy, kde chceme okrem PCG mechanizmu, teda okrem liekového náladového mechanizmu, zabezpečiť aj klinický diagnostický nákladový mechanizmus,“ avizoval Drucker.
Súčasťou zákona bude aj zmena platenia zdravotných odvodov za poistencov štátu. Minister na rokovaní zdravotníckeho výboru povedal, že to nebude percento z vymeriavacieho základu, ale pôjde o platbu za poistencov štátu na základe meraného minimálneho rastu nákladov na zdravotnú starostlivosť. Bližšie detaily ešte nie sú známe.
Rozpočet 2018 očami odborníkov
Mgr. Miroslav Kočan, generálny riaditeľ Všeobecnej zdravotnej poisťovne
Všeobecná zdravotná poisťovňa víta, že v roku 2018 bude v zdravotníctve viac zdrojov ako v tomto roku. Pre VšZP, ktorá všetky prostriedky vracia späť do systému, to znamená, že pri rokovaniach s poskytovateľmi a dohadovaní konkrétnych podmienok spolupráce bude môcť kalkulovať s vyšším objemom finančných prostriedkov.
Pozitívom je vyšší objem finančných zdrojov v porovnaní s rokom 2016 a rizikom, že napriek tomu nie je nateraz možné potvrdiť ani vylúčiť prípadné dofinancovanie systému v priebehu budúceho roka.
Z pohľadu VšZP je kľúčová predovšetkým stabilizácia systému financovania a jeho nastavenie tak, aby výška odvodov za poistencov štátu bola predvídateľná a vypočítateľná podľa pevne nastaveného koeficientu. Stabilizovaná výška odvodu je základný pilier zostavovania rozpočtu poisťovne a nastavenia obchodno-finančných, ako aj rozvojových plánov na ďalší rok. VšZP zastáva názor, že minimálna výška odvodu za poistencov štátu by nemala klesnúť pod 4,5 %.
Faktom je, že v poslednom čase sa nám otvárajú nožnice medzi príjmami za poistencov štátu a príjmami od ekonomicky aktívnych osôb. Ten rozdiel sa zväčšuje (aj vďaka znižujúcej sa sadzbe za poistencov štátu) a napriek tomu, že na Slovensku je solidárny systém, nie je to dobrý signál.
Ing. Michal Špaňár, generálny riaditeľ zdravotnej poisťovne Union
Transparentnosť financovania v zdravotníctve je kľúčová pre dlhodobé zlepšovanie kvality starostlivosti o pacientov. Je nutné, aby občania vedeli, do akých konkrétnych oblastí v zdravotníctve investuje štát peniaze a akým spôsobom sú prerozdeľované. Úsporné opatrenia, ku ktorým pristúpilo ministerstvo zdravotníctva (napr. zníženie úhrad za CT, MR, laboratórnu diagnostiku, lieky a zdravotnícky materiál), sú dôležitou súčasťou diskusie o tom, ako efektívnejšie pristupovať k financovaniu v zdravotníctve. Ak má slovenský pacient dostávať kvalitnú zdravotnú starostlivosť, samotné úsporné opatrenia však nestačia a je nutné ďalšie dofinancovanie sektora. Zdravotníctvo na Slovensku je totiž dlhodobo finančne poddimenzované, na čo zástupcov ministerstva opakovane upozorňujeme. Napriek tomu, že návrh rozpočtu na rok 2018 ráta s nárastom príjmov pre sektor zdravotníctva o 128 676 000, toto zvýšenie nebude dostatočné. S nárastom príjmov totiž zároveň majú tiež rásť povinné mzdy v nemocniciach aj potreby ambulantných lekárov. Významný dosah na rozpočet budú mať tiež plánované legislatívne zmeny v oblasti zdravotníctva.
Podľa našich výpočtov nastane pre viaceré oblasti v súvislosti s prípravou novej legislatívy výrazný nárast výdavkov. Ide o oblasti urgentných príjmov, liekov a zdravotníckych pomôcok, lekársku službu prvej pomoci (LSPP), ako aj oblasť úhrad v domoch sociálnej starostlivosti. V dôsledku dosahov legislatívnych zmien očakávame nárast výdavkov vo výške viac ako 233 633 000, čo významne presahuje navrhované zvýšenie rozpočtu zdravotníctva pre budúci rok.
Okrem spomenutých dosahov zmien legislatívy musíme spomenúť aj rast potreby zdravotnej starostlivosti pri starnutí obyvateľstva. Podľa Správy o stave vykonávania verejného zdravotného poistenia publikovanej Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vyplýva, že najväčšími položkami v rámci nákladov za zdravotnú starostlivosť sú platby za ambulantnú zdravotnú starostlivosť a ústavnú zdravotnú starostlivosť, a následne za lieky a zdravotnícke pomôcky. Práve platby za lieky sa však v dôsledku novej legislatívy majú v roku 2018 ešte viac zvýšiť. Nie je však jasné, z akých prostriedkov rozpočtu bude toto zvýšenie pokryté.
Boli by sme veľmi radi, keby sa v budúcnosti už neriešil každý rok individuálne, ale prístup k plánovaniu by bol dlhodobo konzistentný a bez zásadných úprav a neustálych legislatívnych zmien. V celom systéme to zvyšuje už aj tak prítomnú nervozitu a akékoľvek plánovanie je takto pre poisťovne, ako aj pre všetky ďalšie subjekty veľmi problémové.
MUDr. Marián Petko, MPH, prezident Asociácie nemocníc Slovenska
Po úvodných rokovaniach so zdravotnými poisťovňami môžeme konštatovať, že tento rozpočet pokryje zvýšenie miezd v nemocniciach v zmysle platnej legislatívny, ale v žiadnom prípade nepokryje pripravovaný legislatívny balíček, ktorý má platiť od 1. mája 2018 a už vôbec by nepokryl 13. a 14. plat. Len na zvýšenie miezd pre 74 nemocníc združených v ANS je od 1. 1. 2018 potrebných 32 miliónov eur. Na sociálny balíček, ak vychádzame z toho, čo je prezentované, bude potrebných ďalších 33 miliónov eur, a to stále ide len o naše nemocnice, nie o celý sektor. Je to teda viac, ako predstavuje celé zvýšenie miezd a zatiaľ to nie je nijako pokryté.
Navyše už dnes je zjavné, že dochádza k pomerne výraznému nárastu cien energií, a to hlavne elektriny a plynu – o 15 až 25 percent. Dochádza k nárastu cien potravín minimálne o 5 percent, čo je pri objemoch potravín významný faktor. Sú to obrovské sumy a zatiaľ tento nárast nie je nijako zohľadňovaný. Neberúc do úvahy nejasnosť okolo nového zákona o liekovej politike, lebo dnes to nevieme posúdiť, či to bude dosah 20 alebo 100 miliónov.
Preto hovoríme, že rozpočet nie je dostatočný a už vôbec nie je rozvojový. Je vysoko pravdepodobné, že dôjde k tomu istému kroku ako v roku 2015 aj 2016, že sa zdravotníctvo bude musieť v jesenných mesiacoch dodatočne dofinancovať tak, aby sa pokryli bazálne náklady nemocníc.
Mgr. Iveta Lazorová, dipl. p. a., prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek
Štátny rozpočet pre rok 2018 v kapitole zdravotníctvo nie je nádejou na lepšiu budúcnosť pre sestry a pôrodné asistentky. V praxi to bude znamenať, že naďalej sa budú zhoršovať podmienky slovenských sestier a pôrodných asistentiek, ktoré sú už teraz viac ako vyťažené, čo v skutočnosti donúti ďalšie sestry k odchodu za prácou do zahraničia alebo k zmene povolania. Nielenže sa nebudú výraznejšie zvyšovať platy sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov (okrem 4 % rastu podľa zákona), ale nepredpokladá sa ani zvýšenie ich počtu. To znamená, že nemožno očakávať zvýšenie počtu sestier a pôrodných asistentiek, pričom stavy sestier a pôrodných asistentiek už v súčasnosti v mnohých zdravotníckych zariadeniach ústavnej starostlivosti nezodpovedajú minimálnym personálnym normatívom.
Naďalej má pokračovať realizácia úsporných opatrení, ktoré môžu rezultovať v znížení kvality a kvantity poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Napríklad zníženie nákladov zlepšením revíznej činnosti má ušetriť až 25 miliónov eur. Revízna činnosť Všeobecnej zdravotnej poisťovne však v prípade Agentúr domácej ošetrovateľskej starostlivosti už v súčasnosti atakuje hranice zákonnosti, keď nie sú uhrádzané veľké počty tzv. nadlimitných výkonov a tie sú ešte dodatočne znižované revíznou činnosťou, často v rozpore so zákonom pre formálne nedostatky, malichernosti. Poskytovatelia preto budú nútení upustiť od ošetrovania pacientov nad výšku uhrádzaných limitov, čo bude mať dosah na kvalitu a dostupnosť poskytovanej zdravotnej starostlivosti. Znižovať sa majú náklady na ŠZM (predpokladaná úspora 35 mil. eur), ktorého už v súčasnosti v niektorých zariadeniach ústavnej starostlivosti nie je dostatok. Pacient môže pocítiť znižovanie nákladov na individuálne zdravotnícke pomôcky (v rozsahu až 15 mil. eur).
Mierne zvýšenie rozpočtu je opäť na úkor ekonomicky aktívnych poistencov, štát opäť šetrí na výdavkovej strane za svojich poistencov. Opakovaným pravidlom sa stáva, že štát sa na konci každého roka tvári veľkoryso a dofinancuje zdravotníctvo zvýšeným odvodom za poistencov štátu. Koncepčnejšie by však bolo myslieť na zvýšené percento za svojich poistencov už pri plánovaní rozpočtu.
Dušan Zachar, analytik INEKO
Nielen zdravotníctvu (vrátane VšZP) hrá do karát rast svetovej ekonomiky, a tým pádom aj (ešte lepší ako očakávaný) rast príjmov na Slovensku. Preto bude potrebné pozorne sledovať, či prípadné zlepšenia (napríklad v hospodárení) nie sú prevažne ovplyvnené týmto pozitívnym externým faktorom a či neabsentujú štrukturálne zmeny, ktoré by sa mali prijímať, aby po hostine neprišiel bruchabôľ. V roku 2018 pôjde do sektora zdravotníctva nezanedbateľne viac peňazí (neberúc pritom do úvahy navyše peniaze na oddlženie nemocníc), a preto je načase sa oveľa intenzívnejšie pýtať aj na hodnotu, ktorú za ne dostávame. V opačnom prípade je diskusia o zdrojoch len jednostranná, a preto nepoctivá.
Pravdepodobne príde v roku 2018 k vyššiemu rastu príjmov, ale aj výdavkov verejného zdravotného poistenia, ako je plánované v rozpočte. Napokon, tak to bolo aj v predošlých rokoch. Mnohé avizované opatrenia, ktoré sa majú udiať, ale ich dosah nie je momentálne
známy (napr. odvodovo zvýhodnený 13. a 14. plat, ale aj príplatky za prácu v noci, cez víkendy a sviatky), môžu vychýliť momentálnu akú-takú rozpočtovú rovnováhu v zdravotníctve a na konci roka potom možno budeme znovu hovoriť o ďalšej potrebe menšieho dofinancovania sektora.
Riziká rozpočtu sú generované najmä zákonom garantovaným pravidelným automatickým zvyšovaním platov zdravotníckych pracovníkov v nemocniciach, ktoré neberie ohľad na finančnú udržateľnosť, dosahované výsledky a produktivitu práce. Ďalšími rizikami môžu byť zvýšené výdavkov na lieky v dôsledku zmeny zákona o rozsahu a podmienkach úhrady liekov či očakávania vyšších platieb v ambulantnom sektore.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Monika Toporcerová
Foto:
archív, ZdN
Monika Toporcerová