Nikto nemôže odoprieť snahu ministerstva zdravotníctva o pokrok v elektronickom zdravotníctve, v DRG či v príprave zavedenia štandardov. Schválená zmena pohotovostí alebo rozšírenie limitu spoluúčasti sú určite tiež pozitívne kroky, ktoré však zásadné problémy slovenského zdravotníctva neriešia.
Jesenné diskusie o oddlžení zdravotníctva naplno odhalili zúfalú pozíciu ministra zdravotníctva. Je pravdou, že zdedil zdravotníctvo v obrovských dlhoch, ale všetky jeho doterajšie pokusy o zastavenie zadlžovania sa minuli účinku. Štátne nemocnice sa naďalej nerušene zadlžujú tempom 80 – 100 mil. eur ročne. Riešenie je pritom priamo pred nosom – transformované nemocnice už roky fungujú v čiernych číslach a dokonca produkujú zisk. Transformáciu štátnych nemocníc však Smer nemôže pripustiť. Priznal by totiž, že desaťročie sľubované štátne zdravotníctvo nefunguje.
Drucker je teda doslova medzi dvoma mlynskými kameňmi. A tak od ministra zdravotníctva môžeme v nasledujúcom roku očakávať len pokračovanie v čiastočných, skôr kozmetických opatreniach, ako oddlžovanie za 585 mil. eur, ozdravné plány nemocníc, premenovanie manažmentov, kvázi dozorné rady v príspevkových organizáciách, vyhrážanie sa sankciami a pod.
Macošský postoj vlády
Ideológia Smeru v roku 2017 opakovane víťazila nad navrhovanými opatreniami ministerstva zdravotníctva aj v ďalších prípadoch. Keď vo februári začala VšZP veľmi nešťastne realizovať svoj ozdravný plán pre stratu 113 mil. eur návrhmi na nepreplácanie určitej liečby a pomôcok vybraným skupinám, premiér Fico v priamom prenose telefonoval generálnemu riaditeľovi VšZP, aby to zastavil. Keď parlament v decembri schválil doplnkové ordinačné hodiny za 30 eur, premiér Fico o dva dni vyhlásil, že poplatok zruší. Aj preto je skoro zázrak, že nový 10-eurový poplatok za neodôvodnené použitie nemocničnej pohotovosti zatiaľ prežil.
Treba povedať, že vláda sa k zdravotníctvu v roku 2017 postavila macošsky, aj čo sa týka štátneho rozpočtu. Na posledné dva mesiace potom muselo ministerstvo financií narýchlo prihodiť 100 mil. eur v rámci platby za poistencov štátu. Tento otrepaný scenár sa bude zrejme opakovať aj v roku 2018, lebo platba za poistencov štátu je naplánovaná na historické minimum – 3,71 % z priemernej mzdy. Vláda sa pritom spolieha, že menej peňazí za poistencov štátu opäť kompenzujú pracujúci a pre istotu k tomu pridala aj zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových.
Ďalšie čakanie na zmeny
V novom roku nás čaká aj chaotický rozbeh elektronického zdravotníctva. Po desiatich rokoch príprav a minutí odhadom 80 až 120 mil. eur na jeho budovanie, stále polovici ambulancií a lekární chýbajú čítačky, softvér alebo pripojenie na internet. Takže pacientom a zdravotníkom treba zapriať najmä veľa trpezlivosti a nielen pri používaní eHealthu, ale najmä pri čakaní na potrebné zmeny fungovania zdravotníctva.
Jesenné diskusie o oddlžení zdravotníctva naplno odhalili zúfalú pozíciu ministra zdravotníctva. Je pravdou, že zdedil zdravotníctvo v obrovských dlhoch, ale všetky jeho doterajšie pokusy o zastavenie zadlžovania sa minuli účinku. Štátne nemocnice sa naďalej nerušene zadlžujú tempom 80 – 100 mil. eur ročne. Riešenie je pritom priamo pred nosom – transformované nemocnice už roky fungujú v čiernych číslach a dokonca produkujú zisk. Transformáciu štátnych nemocníc však Smer nemôže pripustiť. Priznal by totiž, že desaťročie sľubované štátne zdravotníctvo nefunguje.
Drucker je teda doslova medzi dvoma mlynskými kameňmi. A tak od ministra zdravotníctva môžeme v nasledujúcom roku očakávať len pokračovanie v čiastočných, skôr kozmetických opatreniach, ako oddlžovanie za 585 mil. eur, ozdravné plány nemocníc, premenovanie manažmentov, kvázi dozorné rady v príspevkových organizáciách, vyhrážanie sa sankciami a pod.
Macošský postoj vlády
Ideológia Smeru v roku 2017 opakovane víťazila nad navrhovanými opatreniami ministerstva zdravotníctva aj v ďalších prípadoch. Keď vo februári začala VšZP veľmi nešťastne realizovať svoj ozdravný plán pre stratu 113 mil. eur návrhmi na nepreplácanie určitej liečby a pomôcok vybraným skupinám, premiér Fico v priamom prenose telefonoval generálnemu riaditeľovi VšZP, aby to zastavil. Keď parlament v decembri schválil doplnkové ordinačné hodiny za 30 eur, premiér Fico o dva dni vyhlásil, že poplatok zruší. Aj preto je skoro zázrak, že nový 10-eurový poplatok za neodôvodnené použitie nemocničnej pohotovosti zatiaľ prežil.
Treba povedať, že vláda sa k zdravotníctvu v roku 2017 postavila macošsky, aj čo sa týka štátneho rozpočtu. Na posledné dva mesiace potom muselo ministerstvo financií narýchlo prihodiť 100 mil. eur v rámci platby za poistencov štátu. Tento otrepaný scenár sa bude zrejme opakovať aj v roku 2018, lebo platba za poistencov štátu je naplánovaná na historické minimum – 3,71 % z priemernej mzdy. Vláda sa pritom spolieha, že menej peňazí za poistencov štátu opäť kompenzujú pracujúci a pre istotu k tomu pridala aj zrušenie odvodovej odpočítateľnej položky pre nízkopríjmových.
Ďalšie čakanie na zmeny
V novom roku nás čaká aj chaotický rozbeh elektronického zdravotníctva. Po desiatich rokoch príprav a minutí odhadom 80 až 120 mil. eur na jeho budovanie, stále polovici ambulancií a lekární chýbajú čítačky, softvér alebo pripojenie na internet. Takže pacientom a zdravotníkom treba zapriať najmä veľa trpezlivosti a nielen pri používaní eHealthu, ale najmä pri čakaní na potrebné zmeny fungovania zdravotníctva.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
MUDr. Viliam Novotný, MPH, predseda strany Šanca
Foto:
archív, ZdN
MUDr. Viliam Novotný, MPH, predseda strany Šanca