V priebehu tri a pol roka v prezidentskom úrade zažil už troch ministrov zdravotníctva. Vníma problémy pacientov aj zdravotníkov, no hovorí, že vyššie platy nevyriešia všetko. Prezident Andrej Kiska hovorí aj o blížiacich sa Vianociach a o tom, na čo sa teší najviac.
Kedy ste boli naposledy u lekára?
Asi pred dvoma mesiacmi, bol som sa očkovať proti chrípke.
Chodíte pravidelne na preventívne prehliadky? Ste vzorný poistenec?
Asi až taký vzorný nie som, ale mávam prehliadky. Buď preventívne, alebo v rámci iných vyšetrení.
Máte svojho osobného lekára? Objednáte sa a čakáte na termín vyšetrenia alebo pre vás ako ústavného činiteľa platí iný režim?
Ako prezident mám mierne nadštandardný režim. Nemám svojho lekára, ktorý by bol neustále so mnou aj na zahraničných cestách, ale vo Vojenskej nemocnici je lekár, ktorý sa o mňa stará a s ktorým sa v prípade akýchkoľvek problémov ako s prvým kontaktujem.
Má verejnosť právo poznať zdravotný stav ústavných činiteľov?
Verejnosť má právo vedieť, či zdravotný stav ústavného činiteľa zásadne neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať Ústavou dané povinnosti. Ústavní činitelia majú niektoré právomoci a veľkú zodpovednosť, pre ktoré musia prirodzene strpieť väčšie zásahy do súkromia než iní ľudia. A to aj v oblasti zdravotného stavu.
Keď ste v roku 2013 ohlásili kandidatúru na prezidenta a odišli ste z charitatívnej organizácie Dobrý anjel, povedali ste, že zlyhania v tomto štáte sú obrovské a charita má svoje limity. Najviac ste kritizovali stav slovenského zdravotníctva. Čo ste vtedy chceli zmeniť ako prvé?
Pre mňa bolo vždy najdôležitejšie, aby sa kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti stali ozajstnou prioritou vlády a parlamentu. Toto som považoval a dodnes považujem za najdôležitejšiu úlohu hlavy štátu v domácej politike – pomáhať vytvárať tlak, aby sme sa pri riešení dôležitých problémov pohli dopredu a aby ľudia videli a cítili výsledky.
Stav slovenského zdravotníctva bol jasným príkladom veľkého zlyhávania štátu, ale na nejakom veľkom politickom tlaku na skutočné riešenia to dlhé roky vôbec nebolo vidieť. Preto som chcel ako prezident prispieť k tomu, aby pacient nebol na poslednom mieste záujmu zodpovedných politikov.
Ako to vidíte dnes? Čo sa vám podarilo a, naopak, na čo ako prezident nemáte vplyv?
V Dobrom anjelovi som sa opakovane stretával s prípadmi zlyhaní, ktoré mávali, žiaľ, aj fatálne dôsledky. Nikdy napríklad nezabudnem na prípad stredoškoláčky Julky, ktorú bolelo koleno a všetci to pripisovali tomu, že rastie. Ukázalo sa však, že Julka mala onkologické ochorenie a kvôli neskorej diagnostike jej už lekári nedokázali pomôcť. Bol som tiež svedkom korupcie či ľahostajnosti k osudu pacientov.
Našťastie som spoznal veľmi veľa pracovitých, ľudských lekárov a zdravotníkov, ktorí napriek ťažkým podmienkam boli odhodlaní urobiť pre pacienta maximum. A práve pri nich som si uvedomoval, aký zásadný vplyv majú nespravodlivosť a súkromné záujmy rôznych skupín na motiváciu a schopnosť týchto ľudí robiť to, čo majú – liečiť a pomáhať.
Ako prezident sa preto snažím dostať do popredia problémy, ktoré trápia pacientov aj zdravotníkov. A pritiahnuť pozornosť vlády, aby sa problémy riešili. Keď sledujem súčasnú situáciu, či už to bol výber súčasného ministra, ním presadzované zmeny alebo čoraz intenzívnejšia a širšia diskusia o zdravotníckych témach, myslím si, že sa darí robiť zo zdravotníctva politicky dôležitú tému.
Počas pôsobenia v charite ste opakovane hovorili o ťažkej situácii rodičov s onkologicky chorými deťmi, od ktorých lekári pýtali úplatky. Zdôverujú sa vám občania s podobnými starosťami aj dnes?
Áno. A musím povedať, že pri riešení situácie rodín, ktoré sa len kvôli chorobe dieťaťa či rodiča prepadnú do chudoby, sme sa na Slovensku v posledných rokoch nepohli. Je neprijateľné, že ako spoločnosť nechávame takéto rodiny doslova živoriť a ich jedinou šancou je charita.
Povedal som to v Správe o stave republiky, povedal som to pánovi ministrovi práce na nedávnom stretnutí a poviem to znova – Slovensko nebude sociálnym štátom, kým štát nebude schopný pomáhať práve tým najzraniteľnejším. Ministerstvo práce v tejto súvislosti chystá niektoré opatrenia a verte mi, že sa o ne budem zaujímať. A budem pokračovať v tlaku.
S čím sa ľudia najčastejšie obracajú na prezidenta?
Chodí mi niekoľko stoviek listov mesačne. Často mi píšu ľudia, ktorí majú pocit, že im krivdia štátne inštitúcie: súdy, polícia, či nedostali adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Každým listom sa moji kolegovia zaoberajú a žiadajú príslušné inštitúcie, aby sa na prípad pozreli. Spomínam si, že jedna mamička bola zúfalá z toho, že jej dieťa nemá prideleného asistenta do školy, na ktorého mala mať nárok.
Celú situáciu sme preverili, oslovili kompetentných a nakoniec asistenta dostala. Chodia mi aj listy, kde mi ľudia ďakujú za to, čo robím, a povzbudzujú ma do ďalšej práce pre Slovensko. Žiaľ, veľmi často dostávam žiadosti o peniaze od ľudí v exekúcii a v ťažkých životných situáciách, ktoré si nezapríčinili sami. Ochoreli na rakovinu oni alebo členovia ich rodiny a vypadol im príjem. Tak, ako som sľúbil, svoj plat rozdávam prostredníctvom charitatívnych organizácií a doteraz to bolo viac ako 200 000 eur.
Počas vášho pôsobenia v prezidentskom úrade máme už tretieho ministra zdravotníctva. Ako by ste krátko zhodnotili činnosť Zuzany Zvolenskej, Viliama Čisláka a súčasného ministra Druckera?
Najlepšie si rozumiem so súčasným ministrom Druckerom, ktorý má zatiaľ aj moju dôveru. Tak, ako aj jeho predchodcovia, je na čele rezortu, ktorý je zložitý a veľmi citlivý na zmeny. Napriek tomu sa ich snaží robiť. Nemusím vždy so všetkými súhlasiť, za konkrétne riešenia zodpovedá vláda, ale som rád napríklad za to, že sa podujal upratať v oblasti financií. Za zdroje, ktoré v súčasnosti v zdravotníctve máme, nedostávame primeranú hodnotu.
Preto ma teší, že je tu niekto, kto hľadá a zatvára pomyselné kvapkajúce kohútiky. Samozrejme, okrem úspor sa musí sústrediť aj na kvalitu a dostupnosť zdravotníckych služieb. Z tohto hľadiska budem aktivitu ministerstva naďalej pozorne sledovať a otvorene o týchto témach hovoriť.
V marci 2015, pár mesiacov po odchode ministerky Zuzany Zvolenskej v súvislosti s kauzou CT, ste vystúpili v parlamente k aktuálnej situácii v zdravotníctve. Medzitým sa prevalila kauza maséra Kostku a tety Anky vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá dnes pre vysokú stratu plní ozdravný plán. Kto je podľa vás za tento stav zodpovedný?
Často hovorievam, a hovoril som o tom aj v spomínanom vystúpení, že zdravotníctvo je eldorádom súkromných záujmov. Pomenovať konkrétnych vinníkov a následne potrestať zodpovedných je úlohou príslušných kontrolných inštitúcií, potenciálne orgánov činných v trestnom konaní. Pre budúcnosť krajiny je však dôležité zamerať sa na to, aby sa podobné situácie neopakovali.
Pri obstarávaní techniky vidíme zmeny oproti predošlému obdobiu a podľa informácií z ministerstva transparentné nákupy už teraz prinášajú úspory nemocniciam aj štátu. Okrem toho potrebujeme tiež prehľadný, zrozumiteľný a spravodlivý systém uzatvárania zmlúv s ambulantnými lekármi. Aby sa nestávalo, že zmluvný objem lekára alebo jeho zaradenie do siete bude závisieť od kvality kontaktov, ktoré má v poisťovni.
Pacienti sa sťažujú na dlhé čakanie u lekárov, k niektorým špecialistom chodia čakať pred zatvorené dvere skoro ráno ešte za tmy, aby sa im ušlo jedno z poradových čísel. Zdá sa vám to dôstojné v 21. storočí?
Určite nie. Opakovane som túto situáciu kritizoval a pravidelne sa pýtam ministra na riešenia. Rozumiem však, že súčasná situácia je dôsledkom viacerých nedostatkov – zle nastavenej siete špecialistov, podmienok zazmluvňovania poisťovňami, vysokej administratívnej záťaže lekárov, ale aj určitých zlozvykov.
Rozuzliť toto klbko problémov nie je možné zo dňa na deň, a práve preto s tým potrebujeme začať čo najskôr.
Ambulantní lekári kritizujú nedostatočné platby od zdravotných poisťovní, zdravotníci v nemocniciach pracujú často v nevhodných podmienkach, sú preťažení, máme málo sestier. Čo vám hovoria pri stretnutiach?
Hovoria v zásade to, čo ste spomenuli – nízke platy, náročné pracovné podmienky, nedostatočné a zle predvídateľné financovanie a čoraz častejšie sa objavuje pocit spoločenskej nedocenenosti. Lekári, sestry a všetci zdravotníci robia nesmierne záslužnú prácu s veľkou zodpovednosťou a pod veľkým stresom. Za to im má patriť adekvátna odmena. Z mojej skúsenosti to však nie je len o peniazoch.
Len vyššie platy nepomôžu zdravotníkom zlepšiť pracovnú atmosféru, lepšie zvládať nápor pacientov alebo sa vyrovnať s tým, že nie každého pacienta zachránia. Vzhľadom na pracovné tempo, stres a zodpovednosť lekári či sestry veľmi ľahko vyhoria. Tejto téme by sa mala podľa mňa venovať oveľa väčšia pozornosť.
Pedagógovia z vysokých škôl otvorene hovoria, že mnohé absolventky – ošetrovateľky sa netaja zámerom odísť po skončení školy pracovať do zahraničia. Dnes máme sestier málo, tretina je vo veku nad 50 rokov. Dá sa tento nepriaznivý vývoj zastaviť?
Musí byť našou snahou sa o to pokúšať. Odchod sestier, ošetrovateliek a opatrovateliek nie je trendom len na Slovensku, deje sa vo všetkých krajinách EÚ, kde sú platy v porovnaní so susednými krajinami nižšie.
Mnohí ľudia by však radi zostali na Slovensku, nechcú odísť, pretože tu majú rodinu, zázemie, majú vzťah aj k svojej krajine. Pre nich musíme vytvárať podmienky, pracovné aj finančné, aby tu mohli vo svojich zamestnaniach žiť slušný život.
Dokument Medzi nami nedávno otvoril debatu o úrovni slovenského pôrodníctva. V lete ste sa stali päťnásobným otcom, synček Martinko sa narodil v Poprade? Aké máte skúsenosti s pôrodnicami?
Keď sa mala narodiť Veronika, zvažovali sme nemocnicu v Banskej Štiavnici. Boli sme sa tam aj pozrieť, ale už pri ceste do mesta sme pochopili, že v prípade komplikácií by to bol veľký problém dostať sa tam pomerne rýchlo z Popradu.
Všetky moje deti sa tak narodili v Poprade a moja vďaka patrí doktorovi Surgentovi a celému kolektívu nemocnice za vzornú starostlivosť. Manželka zažila aj komplikovaný pôrod, ale, našťastie, všetko dobre dopadlo. Dokument som nevidel, takže ho nemôžem hodnotiť.
Tohtoročné Vianoce budú pre vašu rodinu veselšie, okrem syna Martinka vám do rodiny pribudol druhý vnuk s rovnakým menom ako vy. Máte čas kúpiť svojim blízkym darčeky?
Ale áno, čas som si našiel. Hlavne dnes sa dajú darčeky kúpiť aj online, takže to zjednodušilo nákupy. Najťažšie sa mi nakupuje pre moju polovičku, ale tento rok som to zvládol v predstihu.
Ako budete tráviť tohtoročné sviatky?
S rodinou. Vyložene si užívať vianočnú atmosféru. Sladké ničnerobenie spojené s rodinnými návštevami a so sánkovačkami či s lyžovačkou.
Neobmedzuje vás operovaný bedrový kĺb pri športovaní?
Pri samotnom lyžovaní kĺb necítim. Niekedy ho cítim, ale je to skôr dôsledok dlhého vysedávania na poradách alebo v aute.
Aký darček pod stromčekom by vás najviac potešil?
Úsmev a radosť mojich najbližších. To je ten najkrajší darček.
Aké vianočné tradície dodržiavate?
Povedal by som, že takú slovenskú klasiku. Cesnak, oblátky s medom, kapustnica, kapor… Pred večerou však zahrám na gitare a zaspievame si spolu Tichú noc.
A čo jedálniček? Dávate si počas sviatkov pozor na zdravé stravovanie alebo rovnako ako väčšina Slovákov neodoláte zemiakovému šalátu, vyprážanému kaprovi a sladkostiam?
Na kapra mám svoj vlastný recept, udusím ho na zelenine s vínom. Ale inak veľká klasika. Manželka varí úžasnú kapustnicu a robí fantastický zemiakový šalát. Veru, na Vianoce nikdy neschudnem.
Rok 2017 sa nám blíži ku koncu. Čo prajete Slovensku do nasledujúceho roku?
V roku 2018 budeme oslavovať 25. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky a zároveň aj sté výročie vzniku Československa. Myslím si, že budeme mať ešte veľa priestoru bilancovať a hodnotiť, čo sa nám podarilo dosiahnuť.
Želám nám však, aby sme sa ako spoločnosť ešte viac zomkli, aby sme sa k sebe správali ohľaduplne a s rešpektom. Aby sme sa pohli pri riešení tých najväčších výziev, ktorým čelíme. Aby sa nám tu všetkým žilo dobre, bezpečne a spokojne.
Vyjadrenia Andreja Kisku o situácii v zdravotníctve
Vystúpenie v parlamente, november 2014
Väčšina z nás pozná nejaký prípad, keď sa našom v zdravotníctve nakúpilo niečo drahšie, keď sa lukratívne lekárne a laboratóriá v nemocniciach dostali do nájmu, keď vyrástli súkromné diagnostické zariadenia financované štátnou zdravotnou poisťovňou na úkor kvality a financií nemocníc, keď sa nejaké rozhodnutie v zdravotníctve prijalo nepochopiteľne, a iste nie v prospech pacienta.
Správa o stave republiky, jún 2015
Stali sme sa európskymi rekordérmi v dĺžke zavádzania systému DRG, spravodlivej platby za diagnózu, ktorá by priniesla do systému elementárny poriadok, väčšiu transparentnosť aj viac objektívnych merateľných informácií z našich nemocníc. Je to skutočne akurát na Slovensku tak neprekonateľne technicky náročné? Nemožno sa čudovať, že to potom vyzerá, že DRG nedokážeme zaviesť len a len preto, že si to neželajú rôzne lobistické skupiny, ktorým zavedenie poriadku nevyhovuje.
Stretnutie s ministrom T. Druckerom, apríl 2016
Na Slovensku máme skutočne výborných špecialistov, či už sú to ľudia, ktorí sú priamo v zdravotníctve, alebo sú z pridružených oblastí. Treba ich zapojiť do toho, aby sme so zdravotníctvom pohli.
Prejav na kardiologickom kongrese, október 2016
Pred rokom či dvoma by sme si ani netrúfali povedať, že niekto bude ochotný pomenovávať problémy. Zdravotníctvo je teraz prioritou, veci sa hýbu. Ja viem, možno sa hýbu pomaly, ťažko. Ale preto chcem poprosiť aj vás, pomôžte v tomto tak dôležitom boji za lepšie zdravotníctvo v našej krajine.
Novoročný prejav, január 2017
Tento rok bude rokom pravdy, či súčasný minister zdravotníctva a vláda dokážu v čase mandátu, ktorý dostali, dobehnúť projekty, ktoré predchádzajúce vlády rokmi zanedbali. A aby sme tie všetky zmeny dokázali pomenovať jazykom, ktorý chcú ľudia počuť. A to: na akom mieste, v akom čase a v akom presne rozsahu má občan právo – kdekoľvek žije – na kvalitnú zdravotnú starostlivosť zo svojho poistenia.
Kedy ste boli naposledy u lekára?
Asi pred dvoma mesiacmi, bol som sa očkovať proti chrípke.
Chodíte pravidelne na preventívne prehliadky? Ste vzorný poistenec?
Asi až taký vzorný nie som, ale mávam prehliadky. Buď preventívne, alebo v rámci iných vyšetrení.
Máte svojho osobného lekára? Objednáte sa a čakáte na termín vyšetrenia alebo pre vás ako ústavného činiteľa platí iný režim?
Ako prezident mám mierne nadštandardný režim. Nemám svojho lekára, ktorý by bol neustále so mnou aj na zahraničných cestách, ale vo Vojenskej nemocnici je lekár, ktorý sa o mňa stará a s ktorým sa v prípade akýchkoľvek problémov ako s prvým kontaktujem.
Má verejnosť právo poznať zdravotný stav ústavných činiteľov?
Verejnosť má právo vedieť, či zdravotný stav ústavného činiteľa zásadne neobmedzuje jeho schopnosť vykonávať Ústavou dané povinnosti. Ústavní činitelia majú niektoré právomoci a veľkú zodpovednosť, pre ktoré musia prirodzene strpieť väčšie zásahy do súkromia než iní ľudia. A to aj v oblasti zdravotného stavu.
Keď ste v roku 2013 ohlásili kandidatúru na prezidenta a odišli ste z charitatívnej organizácie Dobrý anjel, povedali ste, že zlyhania v tomto štáte sú obrovské a charita má svoje limity. Najviac ste kritizovali stav slovenského zdravotníctva. Čo ste vtedy chceli zmeniť ako prvé?
Pre mňa bolo vždy najdôležitejšie, aby sa kvalita a dostupnosť zdravotnej starostlivosti stali ozajstnou prioritou vlády a parlamentu. Toto som považoval a dodnes považujem za najdôležitejšiu úlohu hlavy štátu v domácej politike – pomáhať vytvárať tlak, aby sme sa pri riešení dôležitých problémov pohli dopredu a aby ľudia videli a cítili výsledky.
Stav slovenského zdravotníctva bol jasným príkladom veľkého zlyhávania štátu, ale na nejakom veľkom politickom tlaku na skutočné riešenia to dlhé roky vôbec nebolo vidieť. Preto som chcel ako prezident prispieť k tomu, aby pacient nebol na poslednom mieste záujmu zodpovedných politikov.
Ako to vidíte dnes? Čo sa vám podarilo a, naopak, na čo ako prezident nemáte vplyv?
V Dobrom anjelovi som sa opakovane stretával s prípadmi zlyhaní, ktoré mávali, žiaľ, aj fatálne dôsledky. Nikdy napríklad nezabudnem na prípad stredoškoláčky Julky, ktorú bolelo koleno a všetci to pripisovali tomu, že rastie. Ukázalo sa však, že Julka mala onkologické ochorenie a kvôli neskorej diagnostike jej už lekári nedokázali pomôcť. Bol som tiež svedkom korupcie či ľahostajnosti k osudu pacientov.
Našťastie som spoznal veľmi veľa pracovitých, ľudských lekárov a zdravotníkov, ktorí napriek ťažkým podmienkam boli odhodlaní urobiť pre pacienta maximum. A práve pri nich som si uvedomoval, aký zásadný vplyv majú nespravodlivosť a súkromné záujmy rôznych skupín na motiváciu a schopnosť týchto ľudí robiť to, čo majú – liečiť a pomáhať.
Ako prezident sa preto snažím dostať do popredia problémy, ktoré trápia pacientov aj zdravotníkov. A pritiahnuť pozornosť vlády, aby sa problémy riešili. Keď sledujem súčasnú situáciu, či už to bol výber súčasného ministra, ním presadzované zmeny alebo čoraz intenzívnejšia a širšia diskusia o zdravotníckych témach, myslím si, že sa darí robiť zo zdravotníctva politicky dôležitú tému.
Počas pôsobenia v charite ste opakovane hovorili o ťažkej situácii rodičov s onkologicky chorými deťmi, od ktorých lekári pýtali úplatky. Zdôverujú sa vám občania s podobnými starosťami aj dnes?
Áno. A musím povedať, že pri riešení situácie rodín, ktoré sa len kvôli chorobe dieťaťa či rodiča prepadnú do chudoby, sme sa na Slovensku v posledných rokoch nepohli. Je neprijateľné, že ako spoločnosť nechávame takéto rodiny doslova živoriť a ich jedinou šancou je charita.
Povedal som to v Správe o stave republiky, povedal som to pánovi ministrovi práce na nedávnom stretnutí a poviem to znova – Slovensko nebude sociálnym štátom, kým štát nebude schopný pomáhať práve tým najzraniteľnejším. Ministerstvo práce v tejto súvislosti chystá niektoré opatrenia a verte mi, že sa o ne budem zaujímať. A budem pokračovať v tlaku.
S čím sa ľudia najčastejšie obracajú na prezidenta?
Chodí mi niekoľko stoviek listov mesačne. Často mi píšu ľudia, ktorí majú pocit, že im krivdia štátne inštitúcie: súdy, polícia, či nedostali adekvátnu zdravotnú starostlivosť. Každým listom sa moji kolegovia zaoberajú a žiadajú príslušné inštitúcie, aby sa na prípad pozreli. Spomínam si, že jedna mamička bola zúfalá z toho, že jej dieťa nemá prideleného asistenta do školy, na ktorého mala mať nárok.
Celú situáciu sme preverili, oslovili kompetentných a nakoniec asistenta dostala. Chodia mi aj listy, kde mi ľudia ďakujú za to, čo robím, a povzbudzujú ma do ďalšej práce pre Slovensko. Žiaľ, veľmi často dostávam žiadosti o peniaze od ľudí v exekúcii a v ťažkých životných situáciách, ktoré si nezapríčinili sami. Ochoreli na rakovinu oni alebo členovia ich rodiny a vypadol im príjem. Tak, ako som sľúbil, svoj plat rozdávam prostredníctvom charitatívnych organizácií a doteraz to bolo viac ako 200 000 eur.
Počas vášho pôsobenia v prezidentskom úrade máme už tretieho ministra zdravotníctva. Ako by ste krátko zhodnotili činnosť Zuzany Zvolenskej, Viliama Čisláka a súčasného ministra Druckera?
Najlepšie si rozumiem so súčasným ministrom Druckerom, ktorý má zatiaľ aj moju dôveru. Tak, ako aj jeho predchodcovia, je na čele rezortu, ktorý je zložitý a veľmi citlivý na zmeny. Napriek tomu sa ich snaží robiť. Nemusím vždy so všetkými súhlasiť, za konkrétne riešenia zodpovedá vláda, ale som rád napríklad za to, že sa podujal upratať v oblasti financií. Za zdroje, ktoré v súčasnosti v zdravotníctve máme, nedostávame primeranú hodnotu.
Preto ma teší, že je tu niekto, kto hľadá a zatvára pomyselné kvapkajúce kohútiky. Samozrejme, okrem úspor sa musí sústrediť aj na kvalitu a dostupnosť zdravotníckych služieb. Z tohto hľadiska budem aktivitu ministerstva naďalej pozorne sledovať a otvorene o týchto témach hovoriť.
V marci 2015, pár mesiacov po odchode ministerky Zuzany Zvolenskej v súvislosti s kauzou CT, ste vystúpili v parlamente k aktuálnej situácii v zdravotníctve. Medzitým sa prevalila kauza maséra Kostku a tety Anky vo Všeobecnej zdravotnej poisťovni, ktorá dnes pre vysokú stratu plní ozdravný plán. Kto je podľa vás za tento stav zodpovedný?
Často hovorievam, a hovoril som o tom aj v spomínanom vystúpení, že zdravotníctvo je eldorádom súkromných záujmov. Pomenovať konkrétnych vinníkov a následne potrestať zodpovedných je úlohou príslušných kontrolných inštitúcií, potenciálne orgánov činných v trestnom konaní. Pre budúcnosť krajiny je však dôležité zamerať sa na to, aby sa podobné situácie neopakovali.
Pri obstarávaní techniky vidíme zmeny oproti predošlému obdobiu a podľa informácií z ministerstva transparentné nákupy už teraz prinášajú úspory nemocniciam aj štátu. Okrem toho potrebujeme tiež prehľadný, zrozumiteľný a spravodlivý systém uzatvárania zmlúv s ambulantnými lekármi. Aby sa nestávalo, že zmluvný objem lekára alebo jeho zaradenie do siete bude závisieť od kvality kontaktov, ktoré má v poisťovni.
Pacienti sa sťažujú na dlhé čakanie u lekárov, k niektorým špecialistom chodia čakať pred zatvorené dvere skoro ráno ešte za tmy, aby sa im ušlo jedno z poradových čísel. Zdá sa vám to dôstojné v 21. storočí?
Určite nie. Opakovane som túto situáciu kritizoval a pravidelne sa pýtam ministra na riešenia. Rozumiem však, že súčasná situácia je dôsledkom viacerých nedostatkov – zle nastavenej siete špecialistov, podmienok zazmluvňovania poisťovňami, vysokej administratívnej záťaže lekárov, ale aj určitých zlozvykov.
Rozuzliť toto klbko problémov nie je možné zo dňa na deň, a práve preto s tým potrebujeme začať čo najskôr.
Ambulantní lekári kritizujú nedostatočné platby od zdravotných poisťovní, zdravotníci v nemocniciach pracujú často v nevhodných podmienkach, sú preťažení, máme málo sestier. Čo vám hovoria pri stretnutiach?
Hovoria v zásade to, čo ste spomenuli – nízke platy, náročné pracovné podmienky, nedostatočné a zle predvídateľné financovanie a čoraz častejšie sa objavuje pocit spoločenskej nedocenenosti. Lekári, sestry a všetci zdravotníci robia nesmierne záslužnú prácu s veľkou zodpovednosťou a pod veľkým stresom. Za to im má patriť adekvátna odmena. Z mojej skúsenosti to však nie je len o peniazoch.
Len vyššie platy nepomôžu zdravotníkom zlepšiť pracovnú atmosféru, lepšie zvládať nápor pacientov alebo sa vyrovnať s tým, že nie každého pacienta zachránia. Vzhľadom na pracovné tempo, stres a zodpovednosť lekári či sestry veľmi ľahko vyhoria. Tejto téme by sa mala podľa mňa venovať oveľa väčšia pozornosť.
Pedagógovia z vysokých škôl otvorene hovoria, že mnohé absolventky – ošetrovateľky sa netaja zámerom odísť po skončení školy pracovať do zahraničia. Dnes máme sestier málo, tretina je vo veku nad 50 rokov. Dá sa tento nepriaznivý vývoj zastaviť?
Musí byť našou snahou sa o to pokúšať. Odchod sestier, ošetrovateliek a opatrovateliek nie je trendom len na Slovensku, deje sa vo všetkých krajinách EÚ, kde sú platy v porovnaní so susednými krajinami nižšie.
Mnohí ľudia by však radi zostali na Slovensku, nechcú odísť, pretože tu majú rodinu, zázemie, majú vzťah aj k svojej krajine. Pre nich musíme vytvárať podmienky, pracovné aj finančné, aby tu mohli vo svojich zamestnaniach žiť slušný život.
Dokument Medzi nami nedávno otvoril debatu o úrovni slovenského pôrodníctva. V lete ste sa stali päťnásobným otcom, synček Martinko sa narodil v Poprade? Aké máte skúsenosti s pôrodnicami?
Keď sa mala narodiť Veronika, zvažovali sme nemocnicu v Banskej Štiavnici. Boli sme sa tam aj pozrieť, ale už pri ceste do mesta sme pochopili, že v prípade komplikácií by to bol veľký problém dostať sa tam pomerne rýchlo z Popradu.
Všetky moje deti sa tak narodili v Poprade a moja vďaka patrí doktorovi Surgentovi a celému kolektívu nemocnice za vzornú starostlivosť. Manželka zažila aj komplikovaný pôrod, ale, našťastie, všetko dobre dopadlo. Dokument som nevidel, takže ho nemôžem hodnotiť.
Tohtoročné Vianoce budú pre vašu rodinu veselšie, okrem syna Martinka vám do rodiny pribudol druhý vnuk s rovnakým menom ako vy. Máte čas kúpiť svojim blízkym darčeky?
Ale áno, čas som si našiel. Hlavne dnes sa dajú darčeky kúpiť aj online, takže to zjednodušilo nákupy. Najťažšie sa mi nakupuje pre moju polovičku, ale tento rok som to zvládol v predstihu.
Ako budete tráviť tohtoročné sviatky?
S rodinou. Vyložene si užívať vianočnú atmosféru. Sladké ničnerobenie spojené s rodinnými návštevami a so sánkovačkami či s lyžovačkou.
Neobmedzuje vás operovaný bedrový kĺb pri športovaní?
Pri samotnom lyžovaní kĺb necítim. Niekedy ho cítim, ale je to skôr dôsledok dlhého vysedávania na poradách alebo v aute.
Aký darček pod stromčekom by vás najviac potešil?
Úsmev a radosť mojich najbližších. To je ten najkrajší darček.
Aké vianočné tradície dodržiavate?
Povedal by som, že takú slovenskú klasiku. Cesnak, oblátky s medom, kapustnica, kapor… Pred večerou však zahrám na gitare a zaspievame si spolu Tichú noc.
A čo jedálniček? Dávate si počas sviatkov pozor na zdravé stravovanie alebo rovnako ako väčšina Slovákov neodoláte zemiakovému šalátu, vyprážanému kaprovi a sladkostiam?
Na kapra mám svoj vlastný recept, udusím ho na zelenine s vínom. Ale inak veľká klasika. Manželka varí úžasnú kapustnicu a robí fantastický zemiakový šalát. Veru, na Vianoce nikdy neschudnem.
Rok 2017 sa nám blíži ku koncu. Čo prajete Slovensku do nasledujúceho roku?
V roku 2018 budeme oslavovať 25. výročie vzniku samostatnej Slovenskej republiky a zároveň aj sté výročie vzniku Československa. Myslím si, že budeme mať ešte veľa priestoru bilancovať a hodnotiť, čo sa nám podarilo dosiahnuť.
Želám nám však, aby sme sa ako spoločnosť ešte viac zomkli, aby sme sa k sebe správali ohľaduplne a s rešpektom. Aby sme sa pohli pri riešení tých najväčších výziev, ktorým čelíme. Aby sa nám tu všetkým žilo dobre, bezpečne a spokojne.
Vyjadrenia Andreja Kisku o situácii v zdravotníctve
Vystúpenie v parlamente, november 2014
Väčšina z nás pozná nejaký prípad, keď sa našom v zdravotníctve nakúpilo niečo drahšie, keď sa lukratívne lekárne a laboratóriá v nemocniciach dostali do nájmu, keď vyrástli súkromné diagnostické zariadenia financované štátnou zdravotnou poisťovňou na úkor kvality a financií nemocníc, keď sa nejaké rozhodnutie v zdravotníctve prijalo nepochopiteľne, a iste nie v prospech pacienta.
Správa o stave republiky, jún 2015
Stali sme sa európskymi rekordérmi v dĺžke zavádzania systému DRG, spravodlivej platby za diagnózu, ktorá by priniesla do systému elementárny poriadok, väčšiu transparentnosť aj viac objektívnych merateľných informácií z našich nemocníc. Je to skutočne akurát na Slovensku tak neprekonateľne technicky náročné? Nemožno sa čudovať, že to potom vyzerá, že DRG nedokážeme zaviesť len a len preto, že si to neželajú rôzne lobistické skupiny, ktorým zavedenie poriadku nevyhovuje.
Stretnutie s ministrom T. Druckerom, apríl 2016
Na Slovensku máme skutočne výborných špecialistov, či už sú to ľudia, ktorí sú priamo v zdravotníctve, alebo sú z pridružených oblastí. Treba ich zapojiť do toho, aby sme so zdravotníctvom pohli.
Prejav na kardiologickom kongrese, október 2016
Pred rokom či dvoma by sme si ani netrúfali povedať, že niekto bude ochotný pomenovávať problémy. Zdravotníctvo je teraz prioritou, veci sa hýbu. Ja viem, možno sa hýbu pomaly, ťažko. Ale preto chcem poprosiť aj vás, pomôžte v tomto tak dôležitom boji za lepšie zdravotníctvo v našej krajine.
Novoročný prejav, január 2017
Tento rok bude rokom pravdy, či súčasný minister zdravotníctva a vláda dokážu v čase mandátu, ktorý dostali, dobehnúť projekty, ktoré predchádzajúce vlády rokmi zanedbali. A aby sme tie všetky zmeny dokázali pomenovať jazykom, ktorý chcú ľudia počuť. A to: na akom mieste, v akom čase a v akom presne rozsahu má občan právo – kdekoľvek žije – na kvalitnú zdravotnú starostlivosť zo svojho poistenia.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Monika Toporcerová, ZdN