Fialka voňavá (fialka roľná, fialka trojfarebná)
Je všeobecne známa ako jedna z prvých voňavých jarných kvietkov. Rastie na okrajoch lesov, ale aj v záhradách pod stromami, najradšej v tieni. Existuje viacero druhov, napr. fialka voňavá, poľná, trojfarebná, psia a iné. V minulosti bola liečebne veľmi využívaná. Je na nej liečivé všetko – list, podzemok aj príjemne voňajúce kvety. Obsahuje veľa saponínov a flavonoidov, betakarotén, veľké množstvo rutínu a mnoho iných účinných látok. Má močopudné účinky, pomáha pri reumatizme, saponíny pomáhajú uvoľňovať hlieny pri kašli. Rutín má blahodarné účinky na cievy, uľahčuje zužitkovanie vápnika v kostiach a mierne zvyšuje jeho koncentráciu v krvi, zlepšuje využitie vitamínu C v organizme.
Lístky fialky môžeme zbierať podľa počasia už v marci a apríli. Ich zmes s podbeľom a pľúcnikom lekárskym sa užíva proti kašľu a chrapotu. Kvety fialky majú dobré využitie pri ošetrení pleti vo forme vlhkých obkladov a masiek, na hnisavé rany a vyrážky.
Čerstvé lístky sa môžu pridávať do jarnej bylinkovej polievky. Kvety sa kedysi pridávali do octu alebo kandizovali v cukre. Do polievky postačuje jedna lyžica nakrájaných lístkov, pretože pri neprimeranom množstve môže dôjsť k nežiaducim účinkom (vracanie) vplyvom alkaloidu violinu.
Fialkový med
5 lyžičiek čerstvých fialkových kvetov bez stopiek dáme do menšej nádobky a zalejeme 250 ml vody. Po 24 hodinách vodu zlejeme a zohrejeme na bod varu. Vychladnutým výluhom znovu zalejeme takú istú dávku kvetov a po 24 hodinách opäť zlejeme a precedíme. Pridáme rovnaké množstvo včelieho medu. Uložíme do menších fľaštičiek, skladujeme v chlade. Užívame po lyžičkách pri kašli, najmä u detí a starších ľudí.
Sedmokráska obyčajná
Drobnú kvetinku s prízemnou listovou ružicou a bielym kvietkom so žltým slniečkom uprostred pozná vari každé dieťa. Rastie a kvitne počas celého roku. Kedysi sa sedmokráska spájala s vojnou, kvitla na trávnatých bojiskách a používala sa na zastavenie krvácania z rán.
Na jar sa zbierajú celé ružice listov aj s púčikmi. Pre vysoký obsah vitamínu C, príjemnú chuť a vôňu sú vhodné (spolu s púpavou, ďatelinou, pŕhľavou) do jarných prečisťujúcich a osviežujúcich šalátov a polievok.
Z týchto rastlín sa tiež pripravuje tzv. zelený nápoj. Okrem vitamínov obsahuje sedmokráska látky s protizápalovými účinkami a látky uľahčujúce odkašliavanie. Flavonoidy zlepšujú pružnosť ciev a chránia pred artériosklerózou. Čaj z kvetov alebo listov má čistiaci a močopudný účinok, podporuje potenie, preto je vhodný pri dne, artritíde, akné, ale aj na zlepšenie činnosti žlčníka a povzbudenie chuti do jedla.
Zvonka sa používa vo forme kúpeľov a obkladov pri vyrážkach, na hnisavé a zle sa hojace rany, tiež pri reumatizme. Záhradné veľkokveté sedmokrásky sú ako korenie či liek nevhodné.
Púpava lekárska
Málo botanických rodov má toľko druhov ako púpava – podľa botanického názvoslovia M. Červenku až 71. Rastie prakticky všade, na suchých miestach, pasienkoch, trávnikoch, záhradkách aj pri cestách. Má obrovskú regeneračnú schopnosť, z centimetrového odrezku vytvorí novú rastlinu a za rok vytvorí až 3 000 semien. Záhradkári ju pokladajú za nežiaducu veľmi vytrvalú burinu.
Púpava má dietetické aj liečivé účinky. Využívajú sa všetky časti rastliny – listy, kvety aj koreň. Púpava obsahuje horčiny, triesloviny, silice, vitamín C a E, karotén, kyselinu kremičitú, fosforečné soli, minerály a iné účinné látky, ako napr. inulín, pre ktorý je púpava výhodná ako pomocný liek pre diabetikov. Čerstvé mladé lístky podporujú látkovú výmenu, znižujú krvný tlak, zlepšujú trávenie a podporujú tvorbu žalúdočných štiav, preto sa využívajú pri nechutenstve, zápaloch pečene, tvorbe žlčových kameňov a celom rade ochorení. Koreň má žlčopudné a močopudné účinky a podporuje trávenie.
Mladé lístky sa používajú na jar ako šalát, ale rast púpavových lístkov môžeme urýchliť aj v zime. Pestujeme ich v tme, aby boli vybielené, čím sa stávajú jemnejšie a menej horké. Konzumujú sa celé listové srdiečka, ale aj vhodne pripravené púpavové korene. Púpavový šalát sa odporúča pri avitaminóze C, liečebná kúra trvá 4 - 8 týždňov. Vo Francúzsku je veľmi obľúbený šalát z mladých čerstvých púpavových lístkov, mierne horkastej chuti, s kyslým nálevom a čiernym korením. V malom množstve sa posekané listy púpavy pridávajú do polievok a omáčok. Môžeme si ich uložiť v mikroténových vreckách aj do mrazničky.
Staršie listy sa môžu pripravovať ako špenát. Na zníženie horkosti sa namočia na 20 – 30 minút do osolenej vody. Upražené korene slúžia ako náhrada kávy.
Púpavový med
Zo žltých kvetov púpavy sa pripravuje „púpavový med“. Môže sa pripraviť aj vo forme sirupu. Približne 240 kvetov púpavy dáme do 1 l vody (môže byť aj trochu viac) a necháme prevariť. Potom v zakrytej nádobe dáme do chladnejšej miestnosti odstáť na 24 hodín. Na druhý deň precedíme, pridáme 750 – 1 000 g cukru a na miernom ohni povaríme asi 1 hodinu. Pred ukončením varenia pridáme šťavu z jedného pomaranča a dvoch citrónov. Nevaríme celkom dohusta, lebo pri chladnutí ešte zhustne. Uložíme ho do pohárov z detskej výživy, prípadne držíme v chladničke. V zime sa sirup môže dávať do čaju alebo do vody. Používa sa hlavne pri prechladnutí.
Púpavový šalát I.
100 g listov, 50 g zelenej cibuľky, 25 g petržlenovej vňate, 15 g rastlinného oleja, soľ, citrónová šťava, mleté čierne korenie, podľa chuti kôpor, 1 vajce.
Listy púpavy necháme postáť 30 minút v slanej vode. Potom ich posekáme, premiešame s ostatnými posekanými vňatkami, dochutíme a na mise ozdobíme pokrájaným vajcom uvareným natvrdo.
Púpavový šalát II.
Miska mladých púpavových listov, 3 väčšie paradajky, 2 menšie červené cibule, niekoľko bazalkových lístkov, petržlenová vňať, 2 lyžice vínneho octu, 3 lyžice oleja, soľ, mleté čierne korenie.
Očistené a umyté púpavové lístky necháme uschnúť a natrháme ich na kúsky. Paradajky nakrájame na kocky, olúpanú cibuľu na tenké kolieska. Bazalku a petržlenovú vňať tiež nasekáme nadrobno a všetko spolu dobre premiešame. Prelejeme nálevom z octu, zo soli, z oleja a korenia.
