Veľa takýchto rastlín dnes zaraďujeme medzi burinu, niektoré sú využívané ako liečivé rastliny, ale kedysi boli súčasťou jedál našich predkov. Mnohé divorastúce trávy, dreviny a kroviny, ktoré rastú na území celého Slovenska, majú nielen zaujímavé chuťové a koreniace vlastnosti, ale väčšina z nich obsahuje aj celý súbor biologicky aktívnych látok, nevyhnutných pre životne dôležité procesy v organizme, predovšetkým ľahko stráviteľné polysacharidy, vitamíny, minerálne soli a organické kyseliny. Dokonca ich obsahujú oveľa viac než kultúrne rastliny pestované na našich poliach a v záhradkách.
Z najznámejších rastlín, ktorých mladé lístky môžeme pridávať do pokrmov ako korenie, pripravovať z nich šaláty, ale aj hlavné jedlá, sú fialka, bedrovník, jahoda, mrlík, skorocel, valeriánka poľná, pŕhľava, lopúch, rasca, púpava, rebríček a veľa iných. Chuťovo zaujímavé sú kvety bazy čiernej, hluchavky, ale aj fialky. Môžeme využiť aj korene púpavy, chrenu, lopúcha či zvončeka repkového. Tieto rastliny sa bežne vyskytovali na jedálnom lístku vo funkcii zeleniny, varili sa z nich jarné bylinkové polievky, dávali sa do veľkonočných plniek a boli tiež súčasťou slávnostnejších jedál.
Ak sa rozhodnete vyskúšať niektoré jedlá z voľne rastúcich bylín, treba mať na pamäti, aby sa rastliny zachovali aj pre ďalšie generácie. Ak sa zbierajú mladé listy, nepoškodzujte koreň. V prípade využitia koreňa aspoň časť z neho má ostať v zemi, aby rastlina mohla prežiť i v nasledujúcom roku. Vhodné je nechať časť rastliny kvitnúť, aby dozreli semená. Rastliny sa nemajú zbierať pri cestách, železničných tratiach, uprostred miest, blízko priemyselných oblastí, ale tam, kde nie sú znečistené exhalátmi, výfukovými plynmi alebo iným spôsobom.
Skorocel kopijovitý
Skorocel je veľmi známa liečivá rastlina. Nájdeme ho na trávnatých miestach, stráňach či lesoch až do nadmorskej výšky 1 800 metrov. Existuje niekoľko druhov, napr. skorocel väčší, pravý, vždyzelený, prímorský, ale najviac je známy a aj používaný skorocel kopijovitý. Obsahuje veľa enzýmov, pektínových látok, saponíny, horčiny, flavonoidy, fytoncídy, ale i vitamín C a veľa dôležitých minerálnych látok, ako je kyselina kremičitá, soli vápnika a draslíka. Dobre pôsobí na trávenie, upravuje stolicu a uvoľňuje hlieny.
Od klasického staroveku je zaužívané prikladanie lístkov skorocelu na zapálené sliznice, zle sa hojace kožné poranenia či očné kúpele. Aj dnešná fytoterapia využíva skorocel hlavne pre jeho veľmi významné antibakteriálne vlastnosti, napríklad pri pomocnej liečbe vredovej choroby žalúdka a dvanástnika, podpore chuti do jedla i zápaloch horných dýchacích ciest.
Na zber mladých lístkov skorocelu je najvhodnejšie obdobie jún až august. Sušené sa bežne pridávajú do rôznych čajových zmesí. Môžeme ich však posypať cukrom a vzniknutý sirup pridávať do čaju pri chronickom zápale priedušiek. Mladé lístky skorocelu môžeme pridávať do bylinkovej polievky, rôznych šalátov, omáčok, pridať ich posekané do slaných palaciniek alebo ich vysmažiť na sladko v cestíčku.
Domáci odhlieňovací nápoj
Pripravíme odvar z 30 – 60 g čerstvých skorocelových listov (na 1 liter vody). Podľa chuti osladíme medom. Pijeme ho predovšetkým ráno, možno ho však užívať aj počas dňa.
Skorocelová omáčka
Hrsť listov skorocelu umyjeme, usušíme a stiahneme vlákna zo spodnej časti listov. Potom ich nasekáme nadrobno. Polovicu nasekaných listov podusíme na oleji alebo masle s malou nadrobno nakrájanou cibuľou. Za stáleho miešania pridáme 2 lyžice hladkej múky a zalejeme 1/4 l vývaru a 1/4 l mlieka. Omáčku ešte niekoľko minút povaríme, osolíme, okoreníme, pridáme citrónovú šťavu a vmiešame surový žĺtok. Nakoniec vmiešame druhú polovicu surových jemne posekaných listov. Omáčka sa môže podávať s varenými zemiakmi ako príloha k hlavnému jedlu alebo s natvrdo uvarenými vajcami.
Žerušnica lúčna a žerušnica horká
Žerušnica (lúčna aj horká) je bylina dosahujúca výšku 15 až 50 cm, ktorá rastie na vlhkejších lúkach v našom zemepisnom pásme v celej Európe. Vytvára prízemnú ružicu listov, ktoré sú silnejšie ako na stonke. Kvitne belavo alebo slabofialovo v apríli až júni. Konzumujú sa spodné lístky, ktoré majú príjemnú korenistú, slabo pálivú chuť. Podporujú trávenie, pôsobia žlčopudne a močopudne a obsahujú aj veľa vitamínov a minerálnych látok.
Čo s ňou:
Nasekané lístky sú vhodné do zeleninových a zemiakových šalátov, tvarohových nátierok alebo ako uvádza jeden starý a dobrý trampský recept, jednoducho nimi posypeme namastený chlieb.
Potočnica lekárska, potočnica drobnolistá
Potočnica je vytrvalá bylina, ktorá podobne ako žerušnica rastie okolo vody voľne v prírode takmer v celej Európe až po Dánsko. Už starí Egypťania ju pokladali za najzdravšiu zeleninu nielen pre jej pálivú chuť, ale aj pre vysoký obsah vitamínu C, čo vtedy ešte nevedeli, ale poznali jej ozdravujúce účinky. Kedysi bola významným liekom proti skorbutu a námorníci ju brali na plavby naloženú v soli. Donedávna bola v Európe bežne pestovanou plodinou, vo Francúzsku a v Nemecku aj na veľkých plochách.
Listy potočnice obsahujú horčiny, glykozidy, karotén, vitamín C a E. Je chutnejšia než žerušnica, ale, bohužiaľ, u nás jej už máme v prírode veľmi málo. Sú vyšľachtené i záhradné formy potočnice, ktoré sa dajú pestovať. Drobnolistá odroda znesie aj silnejší mráz pod mínus 15 °C, potočnica lekárska by utrpela značné poškodenie listov. Má príjemnú štipľavú chuť. Pôsobí dobre na zažívanie, osobitne pri chorobách žlčníka a pečene, a zlepšuje dýchanie. Komplex látok v potočnici je veľmi vhodný na podporu organizmu a čistenie krvi po celý rok. Používa sa tiež ako prírodný prostriedok pri nedostatku jódu a poruchách štítnej žľazy. Pri jarných kúrach pôsobí proti jarnej únave.
Potočnica je obľúbená najmä v severských štátoch, kde je často zložkou štipľavých šalátov. Používajú sa mladé výhonky s listami, prípadne len samotné listy, ktoré sa upravujú ako šalát, alebo nasekané nadrobno ako pažítka do rôznych pokrmov, na zemiaky, ryžu, cestoviny, do vaječných jedál, bylinkového masla aj priamo na natretý chlieb. Je veľmi zdravá, ale v nadmernom množstve môže dráždiť obličky. V tehotenstve sa neodporúča konzumovať ju ako hlavné jedlo, ale len ako koreninu. Rovnaké aromatické účinky dosiahneme i použitím sušenej rastliny.
Potočnicový (žerušnicový) šalát s jogurtom
Asi 40 dkg umytých potočnicových alebo žerušnicových listov natrháme na kúsky a zalejeme zmesou z 3 až 5 lyžíc bieleho jogurtu, 2 lyžíc smotany, jemne nasekaných cibuliek, osolíme, okoreníme a dochutíme citrónovou šťavou. Podávame chladené k novým zemiakom.
Mária Kleňová
