Všetky tieto zmeny obsahuje novela zákona o zdravotnej starostlivosti, ktorú tento týždeň schválili poslanci.
Doplnkové ordinačné hodiny
Lekári budú môcť od mája v ambulanciách zaviesť doplnkové ordinačné hodiny. „Pre pacientov, ktorí sa nechcú ošetriť v rámci doplnkových ordinačných hodín, sa nič nemení. Rozsah zdravotnej starostlivosti hradenej z verejného zdravotného poistenia zostáva zachovaný,“ vysvetlil minister zdravotníctva Tomáš Drucker.
Stanovenie doplnkových ordinačných hodín zo strany lekárov bude dobrovoľné. Realizovať ich budú môcť po 13.00 h.
„Doplnkové ordinačné hodiny majú tvoriť maximálne 30 percent z trvania ordinačných hodín. Lekári budú musieť pacienta prijať do 20 dní od objednania,“ povedal šéf rezortu zdravotníctva. Podmienkou je, že lekár, ktorý má zriadené doplnkové ordinačné hodiny, musí odpracovať aspoň 30 hodín týždenne bezplatne a musí byť schopný zabezpečiť aj pre neplatiacich pacientov, ktorí idú na prvovyšetrenie do 20 dní poskytnutie zdravotnej starostlivosti.
Pacient sa bude môcť u lekára objednať v rámci doplnkových ordinačných hodín na konkrétnu hodinu, za jednotlivé výkony si zaplatí. Ochranný limit je stanovený na maximálne 30 eur.
Sieť urgentných príjmov
Urgentné príjmy by sa mali zmodernizovať a mala by sa dobudovať sieť. „Súčasný rozsah poskytovanej urgentnej zdravotnej starostlivosti zostane zachovaný, túto zdravotnú starostlivosť chceme ešte skvalitniť vybudovaním urgentných príjmov typu 1 a urgentných príjmov typu 2, na ktoré môžu nadväzovať tzv. traumacentrá,“ povedal minister zdravotníctva.
Na základe analýzy MZSR určilo, v ktorých mestách a aké druhy urgentov budú na tom ktorom mieste. Rezort tvrdí, že vychádzal z geografickej dostupnosti, dostupnosti z hľadiska cestnej infraštruktúry, počtu návštev centrálnych príjmov, resp. ústavnej pohotovostnej služby, obložnosti, počtu hospitalizácií, významnosti na úrovni kraja či primárnych a sekundárnych akútnych prívozov a sekundárnych odvozov. Podľa ministra si akákoľvek nemocnica môže vybudovať kapacity na úrovni urgentného príjmu typu 1 aj 2, nebude však platený paušálne ale za zdravotné výkony tak, ako je tomu doteraz.
Zmeny pre sestry v zariadeniach sociálnych služieb
Po novom nebudú určené výkony, ktoré sa preplácajú, ošetrovateľská starostlivosť sa bude hradiť paušálne. Rezort očakáva, že vďaka zmenám v schválenej novele získajú domovy sociálnych služieb ročne približne 12 miliónov eur na ošetrovateľskú starostlivosť, čo je 93-násobne viac ako v roku 2016. „Takisto posilňujeme kompetencie sestier. Tzv. sestry s pokročilou praxou budú môcť od budúceho roka predpisovať lieky na utíšenie bolesti či zníženie teploty, takisto aj niektoré zdravotnícke pomôcky, zoznam bude presne definovaný, pôjde napríklad o podložky, plienky či náplasti,“ opisuje šéf rezortu zdravotníctva Tomáš Drucker.
Od júla budúceho roka budú zároveň sestry s najmenej 5-ročnou praxou, vyšším vzdelaním a kompetenciami dostávať vyššie mzdy. Týkať sa to bude sestier s druhým stupňom vzdelania v odbore ošetrovateľstvo. Pôjde najmenej o 1,OO-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v slovenskom hospodárstve spred dvoch rokov.
