Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) upozornila na riziká, vyplývajúce z návrhu, rozpočtu, o ktorom parlament začal o rokovať 18. novembra. Chýba jej jasný popis toho, ako bude vláda šetriť verejné výdavky. Podľa predsedu rady Ing. Ivana Šramka popri pozitívnych rizikách prevažujú negatívne.
Konkretizovať úspory
Rada hodnotila aj zdravotníctvo, kde vláda ráta s tým, že usporí na výdavkoch, pritom však v návrhu rozpočtu neopisuje konkrétny spôsob, ktorým chce ušetriť. „Pritom práve míňanie nemocníc bolo jedným z najväčších problémov rozpočtov v minulých rokoch,“ konštatovala rada.
Podľa odborníkov RRZ medzi významné hrozby patria nové dlhy zdravotníctva – tie rada odhaduje na 150 mil. eur.
„V návrhu sú deklarované úspory. Ide o nižší nárast výdavkov v zdravotníctve, ktoré nie sú dostatočne zargumentované. Hovoríme o riziku, lebo úspory ktoré by sa mali dosiahnuť nie sú podoprené konkrétnymi opatreniami a mali by sa konkretizovať,“ povedal I. Šramko.
Úspory majú plynúť aj zo znižovania nadmernej preskripcie liekov. Zmena v systéme preskripcie nebola doteraz ani odprezentovaná, je to nové opatrenie, ku ktorému vládu RRZ vyzýva, aby sa znížili riziká rozpočtu.
Ako predseda rozpočtovej rady dodal, „hodnotili sme, aká bola história posledných troch rokov, kde bol rast výdavkov v zdravotníctve 3,5 percenta HDP, ale reálne sa zdravotníctvu pridáva o 2 percentá menej“.
Rada tiež konštatovala, že „v posledných troch rokoch, kedy upozorňovala na riziká vo výdavkoch v zdravotníctve, došlo vždy k prekročeniu rozpočtovaných hodnôt, pričom prekročenie v rokoch 2014 a 2015 dosahuje 0,3 percenta HDP ročne“.
Z toho, ako povedal I. Šramko, „vyvodzujeme riziko, keďže neboli predstavené opatrenia, ktoré by mali reálne znížiť rast výdavkov. Urobili sme záver, že výdavky pre zdravotníctvo sú podhodnotené zhruba o 140 mil. eur“.
Riziko zvýšenia výdavkov
Podľa I. Šramka sú tri zásadné zdroje konsolidácie – nižšie výdavky investičného charakteru, medzispotreba, teda toho, čo štát používa na svoju prevádzku a výdavky na zdravotníctvo.
V zdravotníctve je riziko zvýšenia výdavkov nad rámec odhadu MF SR, ktoré očakáva mierne nižšie tempo rastu výdavkov na zdravotnú starostlivosť v porovnaní priemerným rastom výdavkov v rokoch 2009 až 2014 (3,5 percenta ročne).
Zachovanie aktuálne odhadovanej úrovne výdavkov by sa vzhľadom na doterajšie skúsenosti pravdepodobne negatívne premietlo do vyššieho rastu dlhu zdravotníckych zariadení v porovnaní s odhadom MF SR. Všetky výdavky rozpočtu by sa mali podľa I. Šramka „zastropovať“.
Ako správa rady konštatuje „rozpočet dostatočne nevysvetľuje úspory, preto existuje riziko, že výdavky sú podhodnotené, alebo bude musieť byť ich pokles kompenzovaný zvýšením v nasledujúcich rokoch. Podobne ako v rozpočtoch na roky 2013, 2014 a 2015 aj pre rok 2016 sa očakávajú úsporné opatrenia v zdravotníctve (0,2 percenta HDP), pričom nie sú dostatočne vysvetlené“.
Výdavky poisťovní na zdravotnú starostlivosť mali v roku 2016 medziročne rásť o 1,1 percenta pri nezmenenom hospodárení nemocníc. Rozpočtované výdavky zodpovedajú očakávanému tempu rastu príjmov, ale sú pod dlhodobým priemerom rastu výdavkov v sektore.
Bez prijatia razantných a jasne identifikovateľných opatrení predstavuje takýto scenár podľa RRZ riziko na úrovni 120 mil. eur oproti návrhu rozpočtu v roku 2016, pričom v ďalších rokoch sa ešte zvyšuje.
„Negatívne vplyvy sa môžu prejaviť vyššími výdavkami poisťovní, alebo v prípade dodržania ich rozpočtovaných výdavkov v horšom hospodárení nemocníc,“ konštatovala rada.
Nejednoznačne rada hodnotí výsledky zavedenia odvodovej odpočítateľnej položky na zdravotné poistenie, kde sa očakával negatívny vplyv na zdravotné odvody vo výške 180 mil. eur, pričom 166 mil. eur z toho sa malo prejaviť v roku 2015 formou zníženia preddavkov a zvyšok v ročnom zúčtovaní v nasledujúcom roku. Podľa údajov MF SR si odvodovú položku v prvom polroku fungovania uplatnilo iba 25 percent dotknutých zamestnancov.
Z fiškálneho pohľadu to znamená, že väčšina negatívneho vplyvu sa prejaví budúci rok, keďže väčšina si ju uplatní až v ročnom zúčtovaní. V tomto roku to naopak znamená medziročne viac zdrojov v zdravotníctve. Dôvodom je zvýšenie poistného, plateného štátom, ktorým sa mal plne kompenzovať pôvodne predpokladaný výpadok príjmov.
Popri rizikách, spojených s dosiahnutím rozpočtových cieľov je z pohľadu vývoja dlhu významným negatívnym rizikom vysoký dlh v sektore zdravotníctva. Záväzky po lehote splatnosti zariadení v pôsobnosti ministerstva zdravotníctva dosiahli na konci roku 2014 výšku 334 mil. eur (0,4 percenta HDP), pričom v posledných troch rokoch rástli priemerným tempom približne 90 mil. eur ročne (0,1 percenta HDP).
Rada upozornila, že „návrh rozpočtu uvažuje s pokračovaním nepriaznivého hospodárenia zdravotníckych zariadení v rokoch 2015 a 2016, pričom neboli prezentované žiadne konkrétne opatrenia na zvrátenie tohto vývoja. Výrazne sa tým zvyšuje riziko ich oddlžovania v strednodobom horizonte“.
Minister nepochybuje
Minister financií Peter Kažimír za návrhom rozpočtu stojí. „Nemáme dôvod pochybovať o jeho úspechu, návrh je realistický“, konštatoval. Podľa ministerstva rozpočtová rada predstavila najhoršiu možnú, ale len hypotézu. I. Šramko pripustil, že je to len hypotéza, lebo ani rada nevie, ako sa budú riziká materializovať.
Podľa riaditeľa Inštitútu finančnej politiky Ing. Martina Filka, MSc., rozpočtová rada konštatovala, že „plán úspor v medzispotrebe, investíciách a v zdravotníctve je relatívne ambiciózny a nenapísali sme úplne presne, akými spôsobmi zníženie výdavkov dosiahneme“.
Ako dodal, okrem boja proti daňovým únikom a racionalizácie medzispotreby je „treťou oblasťou práve zdravotníctvo, kde bohužiaľ sa aj v minulosti dialo, aj v tomto roku sa stane, že sa minie viac peňazí ako bolo naplánované a nie vždy spôsobom, ktorý prináša viac zdravia.
Myslíme si, že ako sa urobil v roku 2012 poriadok v penziách, ako sa robí postupne vo výbere DPH, tak zdravotníctvo je vo výdavkoch oblasťou, ktorá je dostatočne veľká a kde zaostávame za susedmi a kde je možné zásadný spôsobom ušetriť peniaze a zároveň priniesť lepšie služby“.
Podľa M. Filka bolo treba „sanovať výdavky v zdravotníctve, kde nám každoročne výdavkové ciele unikli. Urobili sme poriadok v penziách, teraz je na rade zdravotníctvo“. Ako dodal, „mojou najvyššou prioritou z pohľadu dlhodobej udržateľnosti verejných financií je zdravotníctvo“.
Viacerí analytici konštatovali, že nová vláda po voľbách bude musieť viac šetriť a pripomenuli, že práve v zdravotníctve sa míňa viac peňazí ako by sa malo, pričom by sa tieto prostriedky aj podľa rozpočtovej rady dali použiť na zníženie deficitu, alebo dlhu.
