Každý rok si tisíce ľudí siahnu na svoj život a tisíce dostávajú zdravotnú starostlivosť v dôsledku sebapoškodzovania.
„Každých 40 sekúnd niekto, niekde vo svete, vykoná samovraždu. Druhou najčastejšou príčinou smrti vo vekovej kategórii 15 – 29 rokov je samovražda. Každý rok zomrie takmer 800-tisíc ľudí v dôsledku samovraždy,“ informovala WHO počas Svetového dňa prevencie samovrážd. Cieľom svetového dňa je zvýšiť povedomie o prevencii samovrážd.
Napriek závažnej téme a faktu, že môže ísť o preventabilné prípady, možno by niekedy postačili dostatočné informácie, sa Slovensko tento rok v súvislosti so samovraždami odmlčalo. Hoci máme počet prípadov samovrážd s mierne klesajúcim trendom, odborníci varujú pred rastom počtu prípadov vo vyššej vekovej kategórii.
Samovražda je závažným problémom verejného zdravia, ktorý postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. WHO uvádza, že tri najčastejšie spôsoby samovrážd sú vykonávané pomocou použitia zbrane, udusením a otravou.
A hoci sa samovražda v konečnom dôsledku týka hlavne jednotlivca, opatrenia musia smerovať nielen k pôsobeniu na individuálnej úrovni, ale mimoriadne dôležité sú na úrovni komunity a celej spoločnosti. Jednoducho každá krajina musí vytvárať podmienky na ochranu a podporu duševného zdravia, mať mechanizmy na včasné odhaľovanie prvých príznakov vedúcich k samovražde. Na politickej úrovni je to prijatie národných stratégií prevencie, na miestnej úrovni je to konkretizácia týchto programov. Slovensko však nemá národný program so zameraním na prevenciu samovrážd.
Napriek tomu naše ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že „vo všeobecnosti možno považovať prevenciu samovrážd na Slovensku za primeranú“.
Výskyt na Slovensku
K potvrdeniu vykonania samovraždy nastupuje lekár a, samozrejme, polícia. „Pri podozrení zo samovraždy polícia najskôr skúma prípadné cudzie zavinenie. To môže vylúčiť obhliadajúci lekár alebo patológ pitvou. V niektorých prípadoch totiž môže ísť o prirodzenú smrť, napríklad z dôvodu staroby alebo choroby,“ vysvetlil hovorca Prezídia Policajného zboru mjr. Michal Slivka a doplnil, že „kým nie je vykonaná súdna pitva, vyšetrovateľ začne trestné stíhanie vo veci usmrtenia. Ak sa pitvou cudzie zavinenie vylúči a nie je zrejmé ani z výsledkov vyšetrovania, vyšetrovateľ vec podľa Trestného poriadku zastaví. Štatisticky teda nejde o usmrtenie ani o iný trestný čin.“
Ako sa uvádza vyššie, celkový trend výskytu prípadov samovrážd na Slovensku je mierne klesajúci a podľa ministerstva zdravotníctva je výskyt samovrážd podobný krajinám západnej a strednej Európy. „Každá krajina má vo výskyte samovrážd svoje špecifiká, ktoré vyplývajú z kultúrnych, náboženských špecifík, z aktuálnej ekonomickej a spoločenskej situácie v krajine,“ dodala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
„Samovražednosť v Slovenskej republike je 10 na 100 000, čo je na úrovni priemeru krajín OECD aj EÚ. V čom sa odlišujeme od Európy, je pomer mužov k ženám v samovražednosti. Celosvetovo je tento pomer 2:1, v Európe je to 4:1, na Slovensku až 6:1, na šesť dokonaných samovrážd mužov pripadá jedna ženská samovražda. Vo vekovej skupine 25- až 34-ročných je to až 9:1. Očividne sú mladí muži v tomto veku, keď si po skončení štúdia a v začiatku pracovného života zakladajú rodiny, citliví na životnú záťaž a často si s ňou nevedia poradiť. Pri samovražedných pokusoch je situácia trochu iná, stále je však vyššia miera u mužov, a to 1,4-krát,“ priblížila situáciu s výskytom prípadov epidemiologička z Ústavu epidemiológie LF Univerzity Komenského v Bratislave doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH.
Ako ďalej komentuje, miera samovražednosti stúpa s vekom, najvyššia je u mužov na 75 rokov. Trend štandardizovanej miery samovražednosti je za posledných 20 rokov na Slovensku mierne klesajúci.
„Nie je to však dôvod na spokojnosť, miera dokonaných samovrážd v najstaršej vekovej skupine za posledné roky mierne stúpa, určite je potrebné tomuto venovať pozornosť – okrem spomínaných mladých mužov je aj populácia v dôchodkovom veku (najmä muži) veľmi náchylná na samovraždy. Odchod do dôchodku, strata zmyslu života, finančná neistota, to všetko prispieva k prejavom duševnej krízy,“ povedala odborníčka A. Bražinová.
Pre správne závery štatistík prípadov samovrážd sú v prvom rade dôležité správne hlásenia prehliadajúcich lekárov. Ako pripúšťajú viacerí, niekedy môže ísť o chybné hlásenie.
„Povinnosť hlásiť samovraždu vyplýva pre lekára z platných predpisov a zákonov. Epidemiologicko-štatistický vplyv príbuzných na zatajenie v niektorých prípadoch nie je možné vylúčiť, ale v zásade vychádzame z predpokladu, že je to zanedbateľné číslo,“ uviedla Z. Eliášová.
„Nedostatky určite sú. Vo svojom výskume som sledovala percentuálne zastúpenie ,udalostí s neurčeným úmyslom‘ spomedzi všetkých úmrtí na Slovensku, čiže úmrtí, pri ktorých obhliadajúci lekár či patológ nevedia presne určiť príčinu smrti. Kým v roku 1995 boli štyri percentá takýchto neobjasnených úmrtí zo všetkých úmrtí s vonkajšími príčinami (sem patria nehody, pády, napadnutia, samovraždy), v roku 2015 to bolo už takmer 25 percent. Z medzinárodného výskumu vieme, že v takýchto neobjasnených úmrtiach sa často „schovávajú“ práve samovraždy, pri ktorých z rôznych dôvodov lekár stanovujúci príčinu smrti samovraždu neuvedie. Niekedy je dôvodom to, že okolnosti úmrtia nie sú jasné a lekár nemá k dispozícii dostatok dôkazov. Niekedy zase príbuzní zosnulého presvedčia lekára, aby samovraždu ako dôvod smrti neuvádzal. Podľa zákona 581/2004 má byť pri všetkých náhlych a neočakávaných úmrtiach vykonaná pitva, vieme však, že nie vždy sa to deje,“ vysvetlila A. Bražinová.
„Zber a spracovanie údajov o samovraždách a samovražedných pokusoch spracúva Národné centrum zdravotníckych informácií z hlásení príčin a okolností úmyselného sebapoškodenia. Samovražedné pokusy NCZI posielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a hlásenia samovrážd pracoviská Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ vyjadrila sa k zasielaniu údajov hovorkyňa NCZI Soňa Valášiková.
Rok 2000 a rok 2016
Počet prípadov samovrážd má klesajúci trend, čo potvrdzujú aj údaje z NCZI. Za rok 2010 bol počet samovrážd na Slovensku 612, z toho 534 prípadov u mužov. V roku 2016 to 545 prípadov, z toho 457 u mužov.
„Výskyt samovrážd v SR sa v rokoch 2000 – 2016 pohybuje na úrovni 500 – 700 ročne,“ povedala Z. Eliášová.
„Trend samovražednosti na Slovensku mierne klesá, znepokojujúco však stúpa miera samovrážd u starších mužov, najmä vo veku nad 75 rokov. Skreslené je to už spomínaným rastúcim počtom nevysvetlených úmrtí,“ tvrdí A. Bražinová.
Varovným signálom z pohľadu odborníkov je „vždy ťažká depresia. Do našej nemocnice sa najčastejšie dostávajú samovražedné pokusy v opitosti – u mužov aj žien,“ povedala MUDr. Anežka Imrišková z Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie.
Rozhodne však neplatí zaužívaný mýtus, že ten, kto hovorí o pláne vykonať samovraždu, to určite neuskutoční. „Práve naopak – hovorenie o samovražde je závažný varovný príznak, že dotyčný naozaj o samovražde uvažuje, netreba to brať na ľahkú váhu. Možno s výnimkou určitej hysterickej osobnosti, keď človek používa vyhrážanie sa samovraždou pri vzťahových problémoch,“ pripúšťa A. Bražinová a pokračuje: „Medzi základné varovné signály patrí strata schopnosti tešiť sa, emocionálna otupenosť, nadhodnocovanie negatívnych zážitkov, pocit bezmocnosti, sociálne stiahnutie sa až izolácia, predstava vlastnej smrti.“
Správna reakcia?
Ak existuje podozrenie, že niekto má v pláne vykonať samovraždu, ako by sa malo postupovať? Ako s ním komunikovať? Čo nie je vhodné používať?
„Každé podozrenie na samovražedný úmysel by malo byť riešené odborníkom – psychológom, psychiatrom. Prístup je vysoko individuálny,“ odporučila A. Imrišková.
„MŠVVaŠ SR v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom a Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie a odbornými zamestnancami centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zrealizovalo viacero pracovných stretnutí a školení pre odborných zamestnancov školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie s cieľom podpory a ochrany práv detí a prevencie pred nežiaducimi javmi. Odporúčaný postup v rámci psychologickej krízovej intervencie je uverejnený na www.bezpre.sk,“ odporúča Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Prevencia
WHO pripomína, že celosvetovo nie je venovaná primeraná pozornosť prevencii samovrážd vrátane nedostatočného povedomia o samovraždách a tabuizovaní tejto témy v mnohých spoločnostiach. Je Slovensko výnimkou? Máme prevencia pokrytú v školách či na pracoviskách?
„O prevencii suicidality v školách nemám žiadne vedomosti. Z rodinných zdrojov – na katolíckej škole žiadna, na základnej škole žiadna, ale ak by požiadali centrum psychologicko-právnej pomoci, určite by im prednášku urobili,“ zhodnotila A. Imrišková.
„Najlepšou prevenciou samovrážd je zaistiť občanom primerané ekonomické zabezpečenie, dostupnosť zdravotníckej starostlivosti, školstva, ich bezpečnosť,“ vyjadrila sa Z. Eliášová.
Ministerstvo školstva uvádza, že „v rezorte školstva existuje sieť školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie, v ktorých sa vykonáva najmä psychologická a špeciálnopedagogická činnosť s cieľom optimalizácie psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí. Podľa údajov z Centra vedecko-technických informácií SR sa v školskom roku 2015/2016 medzi dôvodmi príchodu klientov (detí a žiakov) do centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie uvádzajú osobnostné a psychické problémy v 6 139 prípadoch, čo predstavuje 4,97 percenta z celkového počtu prípadov v klientele hore uvedených zariadení.“
„Na Slovensku nemáme národný program na prevenciu samovrážd ani žiadnu inú aktivitu na národnej či regionálnej úrovni. Z dlhodobého hľadiska je najlepšou prevenciou ,psychická imunizácia‘, čiže posilnenie duševného zdravia v zmysle schopnosti zvládať záťažové situácie ešte u detí. Takýchto programov je vo svete veľa, sú založené na budovaní emocionálnej inteligencie, konkrétne tzv. sociálnych zručností, tiež nazývaných životné zručnosti (zručnosti pre život). Ide najmä o schopnosť rozpoznať a spracovať svoje pocity, efektívne komunikovať, nadväzovať a udržiavať medziľudské – priateľské vzťahy, riešiť konflikty a záťažové situácie, posilňovať empatiu. Toto všetko bez ujmy na psychike, najmä na dlhodobom duševnom zdraví. V niektorých vyspelých krajinách majú výučbu a nácvik týchto zručností zavedené ako povinný predmet,“ komentuje odborníčka A. Bražinová.
Ako ďalej uvádza „na Slovensku s Ligou za duševné zdravie robíme už piaty školský rok v školách, ktoré prejavia záujem, program Zippyho kamaráti vo vekovej skupine 5 – 7 rokov. Už je pripravené aj pokračovanie tohto programu pre deti vo veku 8 – 10 rokov. Našou snahou je dostať tento program do všetkých škôl, aby tu čoskoro bola zdravšia, lepšia, empatickejšia populácia.“
Pravdepodobne je zrejmé, že prevencia samovrážd vyžaduje zásah aj mimo oblasti zdravotníctva, vyzýva na inovatívny, komplexný prístup vrátane zdravotnej a nezdravotnej oblasti, či napríklad vzdelania, práce, polície, súdnictva, náboženstva, práva, politiky, médií. Dôležité je tiež odtabuizovanie témy, pretože škodlivé sú aj pretrvávajúce mýty o prípadoch samovrážd.
„Najviac škodlivá je medializácia suicídií mladých ľudí v bulvárnych médiách. Nedá sa vylúčiť možnosť imitačného správania mladých ľudí,“ priblížila A. Imrišková.
„Je mýtus, že ak sa človeka so sklonom k suicidálnemu správaniu opýtame na samovraždu, môžeme tým samovražedné správanie vyprovokovať. V skutočnosti odborníci potvrdzujú, že po takejto otázke sa ľuďom so suicidálnymi myšlienkami často uľaví a privítajú možnosť niekomu sa zveriť,“ uzavrela A. Bražinová.
Komentár
MUDr. Zdenka Trokanová, primárka II. oddelenia, Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie: Zostáva množstvo neliečených ľudí
Trend výskytu
Podľa údajov z NCZI bol od roku 2000 trend výskytu samovrážd na Slovensku celkovo veľmi mierne stúpajúci. Avšak bol zaznamenaný rozdiel medzi pohlaviami – zatiaľ čo počty dokonaných samovrážd u žien zostávajú stabilné, mierne narástol počet samovrážd u mužov. Celosvetovo viac dokonaných samovrážd páchajú muži než ženy, v Európe je tento pomer približne 4:1. Na Slovensku je rozdiel medzi pohlaviami ešte oveľa výraznejší, až 6:1. Čo sa týka samovražedných pokusov, je pomer medzi pohlaviami vyrovnaný. V období rokov 2000 až 2016 bolo najviac dokonaných samovrážd v roku 2008 (631). Naopak, v roku 2016 to bolo „iba“ 545, z toho najviac vo vekovej kategórii 50 – 59 rokov. S približne 10 samovraždami na 100 000 obyvateľov sa radíme k európskemu priemeru. Ukázalo sa, že významným faktorom ovplyvňujúcim samovražednosť je klíma. Nízku mieru samovrážd majú krajiny ako Grécko, Cyprus, Taliansko, Španielsko, ale aj Veľká Británia. Naopak, najvyšší je výskyt samovrážd v niektorých pobaltských krajinách (Litva, Lotyšsko), vo Fínsku a v niektorých stredoeurópskych krajinách (Maďarsko, Chorvátsko).
Varovné signály
Niekto môže spáchať samovraždu či samovražedný pokus pod vplyvom náhleho impulzu, popudu, napríklad v reakcii na pre neho nepríjemnú udalosť; častejšie však k rozhodnutiu vziať si život dospeje až po dlhšom trýznivom období zaoberania sa samovražednými úvahami. Pre najbližšie okolie môže byť nápadná zmena jeho svojho správania, uťahuje sa do seba, menej komunikuje, nevenuje sa aktivitám, ktoré ho predtým tešili, nedokáže prežívať radosť. Môže o samovražde dokonca hovoriť, alebo si vyčítať, že je pre rodinu záťažou, a lepšie by pre všetkých bolo, keby tu už nebol.
Správny postup
Je chybou podobné výroky zľahčovať či ignorovať. Napríklad nabádať ho, aby uvažoval rozumne, vzmužil sa a podobne. Riešením je vyhľadať odbornú pomoc a umožniť tak diagnostikovať a liečiť duševnú poruchu. Napriek nespornému pokroku v liečbe duševných porúch stále zostáva veľké množstvo ľudí neliečených, lebo nevyhľadajú odbornú pomoc. Obávajú sa výsmechu okolia, nálepky duševne chorého človeka. Potreba destigmatizácie je veľkou témou psychiatrie v posledných rokoch.
Rozdiel medzi zdravými a chorými
Existujú aj samovraždy duševne zdravých jedincov, napríklad v súvislosti s diagnostikovaným ťažkým neliečiteľným telesným ochorením, keď jedinec chce samovraždou uniknúť pred utrpením a bolesťou alebo len nechce byť záťažou pre príbuzných, podobne ak sa dostane do zdanlivo neriešiteľných existenčných problémov – dlhy, strata zamestnania a podobne. Ale 90 percent samovrážd súvisí s duševnou poruchou. K najčastejším patria poruchy nálady (depresia), úzkostné poruchy, psychózy (schizofrénia) a závislosti od psychoaktívnych látok. Alkohol hrá významnú úlohu, zhoršuje úsudok, uľahčuje rozhodovanie, potláča zvažovanie konzekvencií. Jedinci závislí od alkoholu páchajú samovraždy a samovražedné pokusy častejšie než bežná populácia.
Najčastejšie mýty
Téza, že ten, kto o samovražde hovorí, ju v skutočnosti nespácha, patrí k najrozšírenejším mýtom o samovraždách. Ďalším mýtom, s ktorým sa stretávame nielen u laikov, ale aj u lekárov – nepsychiatrov, je názor, že je lepšie sa depresívneho človeka na samovražedné myšlienky nepýtať, lebo by to v ňom mohlo podnietiť samovražedné konanie. Prax ukazuje opak, mať možnosť v akceptujúcej a empatickej atmosfére hovoriť o myšlienkach na smrť s odborníkom, zdôveriť sa s trápením, ktoré nedokáže zdieľať ani s najbližšími, samo osebe prináša úľavu. Čo sa týka výskytu samovrážd, je rozšírený mýtus, že najrizikovejším obdobím pre páchanie samovrážd sú Vianoce, keď na ľudí obzvlášť dolieha osamelosť. Podľa štatistických údajov je výskyt samovrážd najvyšší na jar a na jeseň. Napríklad v minulom roku došlo k najvyššiemu počtu samovrážd v novembri.
Traduje sa, že ženy páchajú pokusy, muži dokonané samovraždy. Skutočne muži spáchajú niekoľkonásobne viac dokonaných samovrážd, ale počet samovražedných pokusov je v posledných rokoch medzi mužmi a ženami vyrovnaný.
„Každých 40 sekúnd niekto, niekde vo svete, vykoná samovraždu. Druhou najčastejšou príčinou smrti vo vekovej kategórii 15 – 29 rokov je samovražda. Každý rok zomrie takmer 800-tisíc ľudí v dôsledku samovraždy,“ informovala WHO počas Svetového dňa prevencie samovrážd. Cieľom svetového dňa je zvýšiť povedomie o prevencii samovrážd.
Napriek závažnej téme a faktu, že môže ísť o preventabilné prípady, možno by niekedy postačili dostatočné informácie, sa Slovensko tento rok v súvislosti so samovraždami odmlčalo. Hoci máme počet prípadov samovrážd s mierne klesajúcim trendom, odborníci varujú pred rastom počtu prípadov vo vyššej vekovej kategórii.
Samovražda je závažným problémom verejného zdravia, ktorý postihuje ľudí všetkých vekových kategórií. WHO uvádza, že tri najčastejšie spôsoby samovrážd sú vykonávané pomocou použitia zbrane, udusením a otravou.
A hoci sa samovražda v konečnom dôsledku týka hlavne jednotlivca, opatrenia musia smerovať nielen k pôsobeniu na individuálnej úrovni, ale mimoriadne dôležité sú na úrovni komunity a celej spoločnosti. Jednoducho každá krajina musí vytvárať podmienky na ochranu a podporu duševného zdravia, mať mechanizmy na včasné odhaľovanie prvých príznakov vedúcich k samovražde. Na politickej úrovni je to prijatie národných stratégií prevencie, na miestnej úrovni je to konkretizácia týchto programov. Slovensko však nemá národný program so zameraním na prevenciu samovrážd.
Napriek tomu naše ministerstvo zdravotníctva tvrdí, že „vo všeobecnosti možno považovať prevenciu samovrážd na Slovensku za primeranú“.
Výskyt na Slovensku
K potvrdeniu vykonania samovraždy nastupuje lekár a, samozrejme, polícia. „Pri podozrení zo samovraždy polícia najskôr skúma prípadné cudzie zavinenie. To môže vylúčiť obhliadajúci lekár alebo patológ pitvou. V niektorých prípadoch totiž môže ísť o prirodzenú smrť, napríklad z dôvodu staroby alebo choroby,“ vysvetlil hovorca Prezídia Policajného zboru mjr. Michal Slivka a doplnil, že „kým nie je vykonaná súdna pitva, vyšetrovateľ začne trestné stíhanie vo veci usmrtenia. Ak sa pitvou cudzie zavinenie vylúči a nie je zrejmé ani z výsledkov vyšetrovania, vyšetrovateľ vec podľa Trestného poriadku zastaví. Štatisticky teda nejde o usmrtenie ani o iný trestný čin.“
Ako sa uvádza vyššie, celkový trend výskytu prípadov samovrážd na Slovensku je mierne klesajúci a podľa ministerstva zdravotníctva je výskyt samovrážd podobný krajinám západnej a strednej Európy. „Každá krajina má vo výskyte samovrážd svoje špecifiká, ktoré vyplývajú z kultúrnych, náboženských špecifík, z aktuálnej ekonomickej a spoločenskej situácie v krajine,“ dodala hovorkyňa ministerstva zdravotníctva Zuzana Eliášová.
„Samovražednosť v Slovenskej republike je 10 na 100 000, čo je na úrovni priemeru krajín OECD aj EÚ. V čom sa odlišujeme od Európy, je pomer mužov k ženám v samovražednosti. Celosvetovo je tento pomer 2:1, v Európe je to 4:1, na Slovensku až 6:1, na šesť dokonaných samovrážd mužov pripadá jedna ženská samovražda. Vo vekovej skupine 25- až 34-ročných je to až 9:1. Očividne sú mladí muži v tomto veku, keď si po skončení štúdia a v začiatku pracovného života zakladajú rodiny, citliví na životnú záťaž a často si s ňou nevedia poradiť. Pri samovražedných pokusoch je situácia trochu iná, stále je však vyššia miera u mužov, a to 1,4-krát,“ priblížila situáciu s výskytom prípadov epidemiologička z Ústavu epidemiológie LF Univerzity Komenského v Bratislave doc. MUDr. Alexandra Bražinová, PhD., MPH.
Ako ďalej komentuje, miera samovražednosti stúpa s vekom, najvyššia je u mužov na 75 rokov. Trend štandardizovanej miery samovražednosti je za posledných 20 rokov na Slovensku mierne klesajúci.
„Nie je to však dôvod na spokojnosť, miera dokonaných samovrážd v najstaršej vekovej skupine za posledné roky mierne stúpa, určite je potrebné tomuto venovať pozornosť – okrem spomínaných mladých mužov je aj populácia v dôchodkovom veku (najmä muži) veľmi náchylná na samovraždy. Odchod do dôchodku, strata zmyslu života, finančná neistota, to všetko prispieva k prejavom duševnej krízy,“ povedala odborníčka A. Bražinová.
Pre správne závery štatistík prípadov samovrážd sú v prvom rade dôležité správne hlásenia prehliadajúcich lekárov. Ako pripúšťajú viacerí, niekedy môže ísť o chybné hlásenie.
„Povinnosť hlásiť samovraždu vyplýva pre lekára z platných predpisov a zákonov. Epidemiologicko-štatistický vplyv príbuzných na zatajenie v niektorých prípadoch nie je možné vylúčiť, ale v zásade vychádzame z predpokladu, že je to zanedbateľné číslo,“ uviedla Z. Eliášová.
„Nedostatky určite sú. Vo svojom výskume som sledovala percentuálne zastúpenie ,udalostí s neurčeným úmyslom‘ spomedzi všetkých úmrtí na Slovensku, čiže úmrtí, pri ktorých obhliadajúci lekár či patológ nevedia presne určiť príčinu smrti. Kým v roku 1995 boli štyri percentá takýchto neobjasnených úmrtí zo všetkých úmrtí s vonkajšími príčinami (sem patria nehody, pády, napadnutia, samovraždy), v roku 2015 to bolo už takmer 25 percent. Z medzinárodného výskumu vieme, že v takýchto neobjasnených úmrtiach sa často „schovávajú“ práve samovraždy, pri ktorých z rôznych dôvodov lekár stanovujúci príčinu smrti samovraždu neuvedie. Niekedy je dôvodom to, že okolnosti úmrtia nie sú jasné a lekár nemá k dispozícii dostatok dôkazov. Niekedy zase príbuzní zosnulého presvedčia lekára, aby samovraždu ako dôvod smrti neuvádzal. Podľa zákona 581/2004 má byť pri všetkých náhlych a neočakávaných úmrtiach vykonaná pitva, vieme však, že nie vždy sa to deje,“ vysvetlila A. Bražinová.
„Zber a spracovanie údajov o samovraždách a samovražedných pokusoch spracúva Národné centrum zdravotníckych informácií z hlásení príčin a okolností úmyselného sebapoškodenia. Samovražedné pokusy NCZI posielajú poskytovatelia zdravotnej starostlivosti a hlásenia samovrážd pracoviská Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou,“ vyjadrila sa k zasielaniu údajov hovorkyňa NCZI Soňa Valášiková.
Rok 2000 a rok 2016
Počet prípadov samovrážd má klesajúci trend, čo potvrdzujú aj údaje z NCZI. Za rok 2010 bol počet samovrážd na Slovensku 612, z toho 534 prípadov u mužov. V roku 2016 to 545 prípadov, z toho 457 u mužov.
„Výskyt samovrážd v SR sa v rokoch 2000 – 2016 pohybuje na úrovni 500 – 700 ročne,“ povedala Z. Eliášová.
„Trend samovražednosti na Slovensku mierne klesá, znepokojujúco však stúpa miera samovrážd u starších mužov, najmä vo veku nad 75 rokov. Skreslené je to už spomínaným rastúcim počtom nevysvetlených úmrtí,“ tvrdí A. Bražinová.
Varovným signálom z pohľadu odborníkov je „vždy ťažká depresia. Do našej nemocnice sa najčastejšie dostávajú samovražedné pokusy v opitosti – u mužov aj žien,“ povedala MUDr. Anežka Imrišková z Psychiatrickej nemocnice Veľké Zálužie.
Rozhodne však neplatí zaužívaný mýtus, že ten, kto hovorí o pláne vykonať samovraždu, to určite neuskutoční. „Práve naopak – hovorenie o samovražde je závažný varovný príznak, že dotyčný naozaj o samovražde uvažuje, netreba to brať na ľahkú váhu. Možno s výnimkou určitej hysterickej osobnosti, keď človek používa vyhrážanie sa samovraždou pri vzťahových problémoch,“ pripúšťa A. Bražinová a pokračuje: „Medzi základné varovné signály patrí strata schopnosti tešiť sa, emocionálna otupenosť, nadhodnocovanie negatívnych zážitkov, pocit bezmocnosti, sociálne stiahnutie sa až izolácia, predstava vlastnej smrti.“
Správna reakcia?
Ak existuje podozrenie, že niekto má v pláne vykonať samovraždu, ako by sa malo postupovať? Ako s ním komunikovať? Čo nie je vhodné používať?
„Každé podozrenie na samovražedný úmysel by malo byť riešené odborníkom – psychológom, psychiatrom. Prístup je vysoko individuálny,“ odporučila A. Imrišková.
„MŠVVaŠ SR v spolupráci s Metodicko-pedagogickým centrom a Výskumným ústavom detskej psychológie a patopsychológie a odbornými zamestnancami centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie zrealizovalo viacero pracovných stretnutí a školení pre odborných zamestnancov školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie s cieľom podpory a ochrany práv detí a prevencie pred nežiaducimi javmi. Odporúčaný postup v rámci psychologickej krízovej intervencie je uverejnený na www.bezpre.sk,“ odporúča Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR.
Prevencia
WHO pripomína, že celosvetovo nie je venovaná primeraná pozornosť prevencii samovrážd vrátane nedostatočného povedomia o samovraždách a tabuizovaní tejto témy v mnohých spoločnostiach. Je Slovensko výnimkou? Máme prevencia pokrytú v školách či na pracoviskách?
„O prevencii suicidality v školách nemám žiadne vedomosti. Z rodinných zdrojov – na katolíckej škole žiadna, na základnej škole žiadna, ale ak by požiadali centrum psychologicko-právnej pomoci, určite by im prednášku urobili,“ zhodnotila A. Imrišková.
„Najlepšou prevenciou samovrážd je zaistiť občanom primerané ekonomické zabezpečenie, dostupnosť zdravotníckej starostlivosti, školstva, ich bezpečnosť,“ vyjadrila sa Z. Eliášová.
Ministerstvo školstva uvádza, že „v rezorte školstva existuje sieť školských zariadení výchovného poradenstva a prevencie, v ktorých sa vykonáva najmä psychologická a špeciálnopedagogická činnosť s cieľom optimalizácie psychického, sociálneho a kariérového vývinu detí. Podľa údajov z Centra vedecko-technických informácií SR sa v školskom roku 2015/2016 medzi dôvodmi príchodu klientov (detí a žiakov) do centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie uvádzajú osobnostné a psychické problémy v 6 139 prípadoch, čo predstavuje 4,97 percenta z celkového počtu prípadov v klientele hore uvedených zariadení.“
„Na Slovensku nemáme národný program na prevenciu samovrážd ani žiadnu inú aktivitu na národnej či regionálnej úrovni. Z dlhodobého hľadiska je najlepšou prevenciou ,psychická imunizácia‘, čiže posilnenie duševného zdravia v zmysle schopnosti zvládať záťažové situácie ešte u detí. Takýchto programov je vo svete veľa, sú založené na budovaní emocionálnej inteligencie, konkrétne tzv. sociálnych zručností, tiež nazývaných životné zručnosti (zručnosti pre život). Ide najmä o schopnosť rozpoznať a spracovať svoje pocity, efektívne komunikovať, nadväzovať a udržiavať medziľudské – priateľské vzťahy, riešiť konflikty a záťažové situácie, posilňovať empatiu. Toto všetko bez ujmy na psychike, najmä na dlhodobom duševnom zdraví. V niektorých vyspelých krajinách majú výučbu a nácvik týchto zručností zavedené ako povinný predmet,“ komentuje odborníčka A. Bražinová.
Ako ďalej uvádza „na Slovensku s Ligou za duševné zdravie robíme už piaty školský rok v školách, ktoré prejavia záujem, program Zippyho kamaráti vo vekovej skupine 5 – 7 rokov. Už je pripravené aj pokračovanie tohto programu pre deti vo veku 8 – 10 rokov. Našou snahou je dostať tento program do všetkých škôl, aby tu čoskoro bola zdravšia, lepšia, empatickejšia populácia.“
Pravdepodobne je zrejmé, že prevencia samovrážd vyžaduje zásah aj mimo oblasti zdravotníctva, vyzýva na inovatívny, komplexný prístup vrátane zdravotnej a nezdravotnej oblasti, či napríklad vzdelania, práce, polície, súdnictva, náboženstva, práva, politiky, médií. Dôležité je tiež odtabuizovanie témy, pretože škodlivé sú aj pretrvávajúce mýty o prípadoch samovrážd.
„Najviac škodlivá je medializácia suicídií mladých ľudí v bulvárnych médiách. Nedá sa vylúčiť možnosť imitačného správania mladých ľudí,“ priblížila A. Imrišková.
„Je mýtus, že ak sa človeka so sklonom k suicidálnemu správaniu opýtame na samovraždu, môžeme tým samovražedné správanie vyprovokovať. V skutočnosti odborníci potvrdzujú, že po takejto otázke sa ľuďom so suicidálnymi myšlienkami často uľaví a privítajú možnosť niekomu sa zveriť,“ uzavrela A. Bražinová.
Komentár
MUDr. Zdenka Trokanová, primárka II. oddelenia, Psychiatrická nemocnica Veľké Zálužie: Zostáva množstvo neliečených ľudí
Trend výskytu
Podľa údajov z NCZI bol od roku 2000 trend výskytu samovrážd na Slovensku celkovo veľmi mierne stúpajúci. Avšak bol zaznamenaný rozdiel medzi pohlaviami – zatiaľ čo počty dokonaných samovrážd u žien zostávajú stabilné, mierne narástol počet samovrážd u mužov. Celosvetovo viac dokonaných samovrážd páchajú muži než ženy, v Európe je tento pomer približne 4:1. Na Slovensku je rozdiel medzi pohlaviami ešte oveľa výraznejší, až 6:1. Čo sa týka samovražedných pokusov, je pomer medzi pohlaviami vyrovnaný. V období rokov 2000 až 2016 bolo najviac dokonaných samovrážd v roku 2008 (631). Naopak, v roku 2016 to bolo „iba“ 545, z toho najviac vo vekovej kategórii 50 – 59 rokov. S približne 10 samovraždami na 100 000 obyvateľov sa radíme k európskemu priemeru. Ukázalo sa, že významným faktorom ovplyvňujúcim samovražednosť je klíma. Nízku mieru samovrážd majú krajiny ako Grécko, Cyprus, Taliansko, Španielsko, ale aj Veľká Británia. Naopak, najvyšší je výskyt samovrážd v niektorých pobaltských krajinách (Litva, Lotyšsko), vo Fínsku a v niektorých stredoeurópskych krajinách (Maďarsko, Chorvátsko).
Varovné signály
Niekto môže spáchať samovraždu či samovražedný pokus pod vplyvom náhleho impulzu, popudu, napríklad v reakcii na pre neho nepríjemnú udalosť; častejšie však k rozhodnutiu vziať si život dospeje až po dlhšom trýznivom období zaoberania sa samovražednými úvahami. Pre najbližšie okolie môže byť nápadná zmena jeho svojho správania, uťahuje sa do seba, menej komunikuje, nevenuje sa aktivitám, ktoré ho predtým tešili, nedokáže prežívať radosť. Môže o samovražde dokonca hovoriť, alebo si vyčítať, že je pre rodinu záťažou, a lepšie by pre všetkých bolo, keby tu už nebol.
Správny postup
Je chybou podobné výroky zľahčovať či ignorovať. Napríklad nabádať ho, aby uvažoval rozumne, vzmužil sa a podobne. Riešením je vyhľadať odbornú pomoc a umožniť tak diagnostikovať a liečiť duševnú poruchu. Napriek nespornému pokroku v liečbe duševných porúch stále zostáva veľké množstvo ľudí neliečených, lebo nevyhľadajú odbornú pomoc. Obávajú sa výsmechu okolia, nálepky duševne chorého človeka. Potreba destigmatizácie je veľkou témou psychiatrie v posledných rokoch.
Rozdiel medzi zdravými a chorými
Existujú aj samovraždy duševne zdravých jedincov, napríklad v súvislosti s diagnostikovaným ťažkým neliečiteľným telesným ochorením, keď jedinec chce samovraždou uniknúť pred utrpením a bolesťou alebo len nechce byť záťažou pre príbuzných, podobne ak sa dostane do zdanlivo neriešiteľných existenčných problémov – dlhy, strata zamestnania a podobne. Ale 90 percent samovrážd súvisí s duševnou poruchou. K najčastejším patria poruchy nálady (depresia), úzkostné poruchy, psychózy (schizofrénia) a závislosti od psychoaktívnych látok. Alkohol hrá významnú úlohu, zhoršuje úsudok, uľahčuje rozhodovanie, potláča zvažovanie konzekvencií. Jedinci závislí od alkoholu páchajú samovraždy a samovražedné pokusy častejšie než bežná populácia.
Najčastejšie mýty
Téza, že ten, kto o samovražde hovorí, ju v skutočnosti nespácha, patrí k najrozšírenejším mýtom o samovraždách. Ďalším mýtom, s ktorým sa stretávame nielen u laikov, ale aj u lekárov – nepsychiatrov, je názor, že je lepšie sa depresívneho človeka na samovražedné myšlienky nepýtať, lebo by to v ňom mohlo podnietiť samovražedné konanie. Prax ukazuje opak, mať možnosť v akceptujúcej a empatickej atmosfére hovoriť o myšlienkach na smrť s odborníkom, zdôveriť sa s trápením, ktoré nedokáže zdieľať ani s najbližšími, samo osebe prináša úľavu. Čo sa týka výskytu samovrážd, je rozšírený mýtus, že najrizikovejším obdobím pre páchanie samovrážd sú Vianoce, keď na ľudí obzvlášť dolieha osamelosť. Podľa štatistických údajov je výskyt samovrážd najvyšší na jar a na jeseň. Napríklad v minulom roku došlo k najvyššiemu počtu samovrážd v novembri.
Traduje sa, že ženy páchajú pokusy, muži dokonané samovraždy. Skutočne muži spáchajú niekoľkonásobne viac dokonaných samovrážd, ale počet samovražedných pokusov je v posledných rokoch medzi mužmi a ženami vyrovnaný.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN
Jana Andelová