„Umriete!“

Jeden drží bobríka mlčanlivosti a nič vám nepovie, ďalší pošle za vami sestru, ktorá by vám mala všetko vysvetliť. Nájdu sa však aj takí, ktorí vám vysvetlia, empaticky povedia, opíšu váš stav tak, že si hneď potom nemáte chuť vybrať všetky úspory.

A nájdu sa aj takí, ktorých suchá priamosť sa do vás zahryzne a nepustí. Niečo na štýl vtipnej postavičky z jedného seriálu, ktorá si myslí, že treba ľuďom o nadchádzajúcom nebezpečenstve povedať rovno na rovinu, ako to je: „Milí občania, umriete!“

Potom si prežijete situácie, že čakáte na výsledky a zistíte: „Máte nádor na pečeni.“ Stojíte, dotyčná lekárka sa na vás ani nepozrie, v tom momente je pre ňu dôležitejšie písanie na počítači. Pri vašich otázkach vás zastaví, že to nie je odbor a idete preč. Zažívate a počúvate vety, ktoré pre niekoho predstavujú rutinu, ďalší prípad, a pre niekoho vety – máte nádor, slepnete, odrežeme vám nohu, toto je už zbytočné, asi to je rakovina – znamenajú všetko.

Možno sme to len nepochopili. Možno len od nás chcú, aby sme začali žiť naplno a začali si naozaj uvedomovať, za čo a koho môžeme byť vďační. Na čo vynakladať energiu a čo odignorovať. Majme preto krásne, veselé dni a buďme vďační za každý deň, keď sa nám podarí otvoriť oči.