Oddlženie sa blíži

Ministerstvo zdravotníctva predložilo koncepciu oddlženia zdravotníckych zariadení. Dlhy v sledovaných nemocniciach merané prostredníctvom záväzkov po lehote ich splatnosti dosiahli k 31. 12. 2016 úroveň 647 miliónov eur.

Najvyššie dlhy majú príspevkové organizácie v pôsobnosti MZ (547 miliónov eur); nasledujú zariadenia delimitované na obce a VÚC (75 miliónov eur) a zariadenia v pôsobnosti MO SR a MV SR (25 miliónov eur).

Zdravotnícke noviny preto oslovili nemocnice s otázkou, aké plánované kroky nemocnice plánujú, aby sa situácia s dlhmi už neopakovala. Väčšina nemocníc oddĺženie privítala s tým, že na ozdravných plánoch už pracujú.
 

Podľa predkladaného dokumentu z celkového počtu 114 nemocníc vykazuje záväzky po lehote splatnosti 43 nemocníc, 23 nemocníc nevykazuje záväzky po lehote splatnosti a pri 48 nemocniciach nie sú dostupné údaje. Ide o súkromné nemocnice, pričom v tomto prípade sa odhaduje výška záväzkov po lehote splatnosti na úrovni 10 – 20 miliónov eur.

Zo spomínaných 43 nemocníc, ktoré vykazujú záväzky po lehote splatnosti, 13 z nich vykázalo v minulom roku zápornú hodnotu ukazovateľa EBITDA. Jedenásť z nich má formu príspevkovej organizácie zriadenej MZ, ide o univerzitné a fakultné nemocnice a dve majú formu neziskovej organizácie, ktorej spoluzakladateľom je MZ.

V koncepcii oddlženia nemocníc uvádza rezort aj najvýznamnejšie dôvody zadlžovania. Jedným z dôvodov je systém koncovej siete, kde poskytovateľ zaradený v tejto sieti musí poskytnúť konečnú zdravotnú starostlivosť a podiel medicínsky a ekonomicky najnáročnejších výkonov sa presúva do týchto zariadení.

Potom ide o systém financovania nemocníc na báze ukončenej hospitalizácie, ďalej sú to vysoké mzdové náklady až na úrovni 85 percent celkových výnosov. Alebo ide o vyšší počet akútnych lôžok, potom exekučná imunita čiastočne chrániaca niektoré nemocnice, znižujúca motiváciu zvyšovať efektivitu prevádzky nemocníc.

A posledným z uvedených dôvodov sú predchádzajúce oddlžovania, ktoré vytvorili precedens opakovaného zadlžovania a znížili mieru zodpovednosti a snahy realizovať náročné reštriktívne opatrenia.

V súčasnosti 13 nemocníc z celkového počtu 110 hospodári tak, že má predpoklady na vytváranie nových záväzkov po lehote splatnosti (záporná hodnota EBITDA).

Ďalším dôvodom rozhodnutia pristúpiť k oddlženiu je, že EK začína proti Slovensku konanie kvôli nedostatkom v aplikácii smernice EP a Rady 2011/7/EÚ proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách v prípade úhrad faktúr od zdravotníckych zariadení v prospech dodávateľov.

Taktiež chce znížiť náklady na obstaranie tovarov a služieb vo výške cca 10-15 percent a posledným uvedeným dôvodom je umožnenie prístupu k možnosti čerpania finančných zdrojov z integrovaného regionálnemu operačnému programu.
 

„Koncept oddlžovania je založený na princípoch rovnakého prístupu a zaobchádzania pre všetkých, bude sa týkať štátnych aj neštátnych nemocníc. Cieľom MZ SR je do roku 2020 dostať nemocnice zo stratového hospodárenia. Ďalšie zadlžovanie zdravotníckych zariadení môže zastaviť niekoľko mechanizmov - dôležité je správne vnútorno-procesné nastavenie nemocníc a tiež investície, ktoré ušetria zdroje v prevádzkovej činnosti. Ďalším nástrojom je napríklad zmena financovania – prechod na DRG,“ zhrnula hovorkyňa MZ Zuzana Eliášová a dodala, že „na oddlženie sa uvoľnia peniaze zo štátnych finančných aktív, spolu 585 miliónov eur. Peniaze sa môžu použiť na dlhy, ktoré vznikli do konca minulého roka. Oddlžovanie nebude jednorazové, bude vo viacerých etapách. Najprv sa budú vyplácať staršie dlhy a to dvoma formami - takzvanou dohodou o fixnom diskonte a elektronickou aukciou. V rámci oddlženia budú nemocnice pristupovať k zmluve, tá im zadefinuje povinnosti.“

Pohľadávky veriteľov, ktoré možno uplatniť v rámci tohto finančného mechanizmu sú pohľadávky voči nemocniciam, ktoré boli po lehote ich splatnosti k dátumu 31.12.2016 a neboli v celej výške uhradené ku dňu, ku ktorému bude možné prihlasovať pohľadávky do procesu oddlžovania.
 

Predpokladom zapojenia nemocníc je aj splnenie nasledujúcich podmienok zo strany konkrétnej nemocnice:

Ozdravný plán je dokument, ktorý má vypracovať nemocnica. V tomto dokumente budú informácie o opatreniach, v dôsledku ktorých bude nemocnica výhľadovo dosahovať hospodárenie na úrovni kladného ukazovateľa EBITDA po sebe nasledujúce roky a nebude generovať záväzky po lehote splatnosti.

Ako ministerstvo uvádza súčasťou ozdravného plánu je projekcia hospodárenia na úrovni nákladov a výnosov na najbližších päť rokov.

Za nedodržiavanie ozdravných plánov hrozí nemocniciam pokuta, napríklad zmrazenie zvyšovania miezd nad úroveň zákonom ustanoveného minima, nemožnosť čerpania ďalších finančných prostriedkov na oddlžovanie, iniciácia zmeny štatutárneho orgánu, a na záver je to pokuta za porušenie zmluvných povinností.
 

„Plnenie ozdravných plánov na obdobie piatich rokov bude kontrolovať ministerstvo zdravotníctva. Ak by manažment vlastným pochybením nedodržiaval ozdravené plány, tak takéto vedenie nemocnice môže byť vymenené bez ohľadu na to, či ide o subjekt, ktorý je štátny alebo súkromný,“ doplnila Z. Eliášová.

Rezort zdravotníctva navrhuje dve formy oddlžovania, ide o elektronickú aukciu a fixný diskont.

V koncepcii oddlžovania sa uvádza, že predpokladom zapojenia veriteľa do procesu oddlžovania bude vzdanie sa všetkého príslušenstva k pohľadávkam, najmä úrokov z omeškania, rôznych zmluvných pokút, sankcií či poplatkov, ktoré ako dôsledok omeškania so splatením istiny pohľadávky vznikli a diskont z istiny vo výške podľa zvolenej formy oddlžovania.

Veritelia budú mať možnosť rozhodnúť sa, ktorú formu si zvolia, pričom ako prvá forma sa ponúkne oddlženie na základe dohody o fixnom diskonte a tí veritelia, ktorí nepristúpia k takejto dohode, ale rozhodnú sa uplatniť si pohľadávky formou elektronickej aukcie sa budú oddlžovať až následne.

Oddlženia budú rozdelené do viacerých kôl a to podľa veku pohľadávok. Pohľadávky, ktorých lehota splatnosti bola v perióde:

Dlžníci, ktorým ozdravný plán MZ SR neschváli, môžu vstúpiť iba do oddlženia 3. a 4. periódy.

Ministerstvo identifikovalo potrebu zdrojov na oddlžovanie do výšky 600 miliónov eur. Jednotlivé etapy oddlžovania sú rozdelené nasledovne:

V prvej etape (realizácia v roku 2017) budú oddlžované všetky pohľadávky veriteľov po splatnosti k 31. 12. 2016 nad 2 roky (3. a 4 perióda).

V etape druhej (realizácia v roku 2017/2018) budú oddlžované pohľadávky po lehote splatnosti k 31. 12. 2016 od nula do dvoch rokov, pričom budú do oddlžovania zaradené nemocnice ktorým MZ SR odsúhlasilo ich ozdravné plány.

V tretej etape (realizácia v roku 2018/2019) budú oddlžované pohľadávky veriteľom vzniknuté po 1. 1. 2017; ale len voči tým nemocniciam, ktoré budú dodržiavať podmienky definované ozdravným plánom.

Reakcie nemocníc
 

Najskôr je dôležité spomenúť aj fakt, že nemocnice evidujú k 31. 12. 2016 aj záväzky v lehote splatnosti, a to vo výške 277 miliónov eur. Vzhľadom na blížiace sa oddlžovanie, zisťovali sme, aké plánované kroky nemocnice plánujú, aby sa situácia s dlhmi už neopakovala.

„Vedenie Univerzitnej nemocnice Bratislava víta krok ministerstva zdravotníctva, ktoré pristúpilo k oddlženiu nemocníc. V plnej miere akceptujeme podmienky a pravidlá procesu, ktoré pri oddlžení zriaďovateľ nastavil. UN Bratislava v spolupráci s MZ pripravuje ozdravný plán, ktorý bude viesť k dlhodobému vyrovnanému rozpočtu. Konkrétne kroky ozdravného plánu budú obsiahnuté v materiáli, ktorý pripravujeme,“ komentovala hovorkyňa UNB Eva Kliská.
 

„Rozhodnutie MZ SR oddlžiť nemocnice vnímame pozitívne a máme oň záujem. Objem záväzkov UNLP Košice voči dodávateľom po lehote splatnosti je cca 78 mil. eur, niektoré dlhy majú už niekoľko rokov,“ reagovala hovorkyňa UNLP Košice Ivana Stašková.

„V prvom rade je potrebné brať do úvahy fakt, že FNsP F. D. Roosevelta je koncovou nemocnicou pre Banskobystrický kraj a poskytuje špecializovanú zdravotnú starostlivosť tým najťažšie chorým pacientom. Nemocnica zaviedla v posledných rokoch množstvo účinných opatrení zameraných na optimalizáciu hospodárenia. Podarilo sa nám pri zachovaní kvality poskytovanej zdravotnej starostlivosti znížiť tempo zadlžovania, zvýšiť výkonnosť a racionalizovať mnoho procesov. Prostredníctvom dostupných systémov verejného obstarávania sa nám podarilo znížiť ceny nakupovaných liekov a špeciálneho zdravotníckeho materiálu. Dôsledne sledujeme ich spotrebu, dbáme a kontrolujeme vykazovanie výkonov. Znížili sme ceny energií. Otvorili sme verejnú lekáreň, ktorou sa snažíme získať dodatočné zdroje do nášho rozpočtu. Máme ešte pripravené opatrenia na zefektívnenie spotreby liekov a ŠZM, to je oblasť, kde ešte vidíme priestor ušetriť. Považujeme však za dôležité otvorene hovoriť o nedostatočnom financovaní zo strany zdravotných poisťovní, je našou povinnosťou apelovať na zdravotné poisťovne, aby rešpektovali ekonomicky oprávnené náklady poskytovateľov. To je veľmi dôležitý predpoklad na dosiahnutie vyrovnaného hospodárenia,“ priblížila hovorkyňa FNsP F. D. Roosevelta Ružena Maťašeje.

„Pripravujeme rôzne opatrenia smerujúce k zefektívneniu procesov v nemocnici, ako napríklad: zvýšenie výkonu; otvorenie nemocničnej lekárne; efektívne využívanie lôžok; efektívna lieková politika; kontrola ATB; a obnova prístrojovej techniky, t. z. zníženie nákladov na opravu a údržbu,“ vymenovala hovorkyňa Fakultnej nemocnice Trenčín Petra Nevláčilová.

„Stav záväzkov (istina bez transferov) k 31. 7. 2017 bol 27 238 000 eur, čo je oproti stavu k 1. 1. 2017 zvýšenie o 1 899 000 eur, avšak významne sa spomalil priemerný mesačný nárast záväzkov (k 31. 7. v r. 2015 o 505-tisíc eur, v roku 2016 o 415-tisíc eur, v roku 2017 o 271-tisíc eur). K zadlženosti dochádza hlavne v dôsledku: 1) nezaplatené výkony – nadlimity zo zdravotných poisťovní (sme koncová nemocnica s finančne náročnými pacientmi), 2) dlhoročne neprehodnotené ocenenia ceny bodu zo strany poisťovní, 3) zákonom stanovené zvyšovanie miezd nepokryté zvýšením platieb z poisťovní, 4) náklady súvisiace so zadlženosťou (penále, súdne a exekučné poplatky), 5) zvyšovanie cien v prípade dodávok materiálu, služieb i investícií – zvyšovanie cien z dôvodu dlhého úverovania. Spomalenie rastu zadlženosti bolo dosiahnuté najmä už prijatými opatreniami: 1) rokovania s dodávateľmi ohľadne pravidelných splátkových kalendárov – je pre nich prijateľnejšie, keď majú vopred dohodnuté pravidelné platby, vedia si naplánovať svoj cash flow, vzniká dôvera u dodávateľa, že je súčinný pri platbách = zníženie neproduktívnych nákladov (úroky, súdne poplatky...); 2) silný tlak na efektivitu verejných obstarávaní, hlavne pri špeciálnych materiáloch, ktoré tvoria najväčší objem nákladov na pacienta – úspora v niektorých prípadoch až v desiatkach percent,“ uvádza manažérka kvality, asistentka riaditeľa Fakultnej nemocnice Trnava Ing. Aneta Raciková.
 

„V Nemocnici s poliklinikou Ilava, n. o., bol koncom roku 2016 zavŕšený proces reprofilizácie nemocnice, ktorý sa začal už v roku 2013. V tom čase bola prijatá stratégia ďalšieho smerovania nemocnice, ktorá je orientovaná na poskytovanie následnej zdravotnej starostlivosti. Prioritou celého procesu bolo a je skvalitnenie poskytovania zdravotnej starostlivosti pre pacientov, geografická dostupnosť ústavných zdravotníckych zariadení v regióne poskytujúcich akútnu zdravotnú starostlivosť a ekonomické hospodárenie nemocnice. Uvedené skutočnosti sa prejavili aj v hospodárení nemocnice, Nemocnica s poliklinikou Ilava, n. o., za obdobie január – júl 2017 dosiahla kladné hodnoty EBITDA,“ povedal riaditeľ NsP Ilava Ing. Juraj Beďatš.

Názov                                                   Stav záväzkov po lehote splatnosti      HV po zdanení         EBITDA
zariadenia                                              (k 31. 12. 2016) (v tisícoch eur)         (v tisícoch eur       (v tisícoch eur)

Univerzitná nemocnica Bratislava*                   207 681                                    47 701                – 42 038

Univerzitná nemocnica L. Pasteura Košice         76 583                                 – 18 509                – 11 497

Fakultná NsP J. A. Reimana Prešov                    53 024                                 – 12 716                – 10 899

Fakultná NsP Banská Bystrica                            46 267                                    – 4 850                 – 2 376

Detská fakultná NsP Bratislava                           36 389                                    – 5 982                 – 4 524

Univerzitná nemocnica Martin                            35 249                                    – 7 999                 – 5 765

Fakultná NsP Žilina                                             25 288                                    – 5 522                 – 4 634

Fakultná nemocnica Trenčín                                19 417                                    – 4 881                 – 2 791

Fakultná nemocnica Trnava                                 18 675                                    – 2 125                 – 1 429

Fakultná NsP Nové Zámky                                   6 837                                        – 575                      – 38

NsP Ilava, n. o.                                                      4 448                                        – 343                    – 212

NsP Nové Mesto nad Váhom, n. o.                       2 683                                        – 483                      – 65

Detská fakultná nemocnica Košice                       1 153                                        – 452                    – 213

* UN Bratislava tvorená 5 nemocnicami: Nemocnica Kramáre akad. L. Dérera, Nemocnica Ružinov, Nemocnica Staré Mesto, Nemocnica Petržalka sv. Cyrila a Metoda, Špecializovaná geriatrická nemocnica Podunajské Biskupice

 

---

Komentuje

MUDr. Marek Krajčí – poslanec NR SR, člen Výboru NR SR pre zdravotníctvo, expert OĽaNO pre zdravotnú politiku

Vraj posledné oddlženie nemocníc? Určite nie
 

Všetci sme vedeli, že musí prísť. Každý z nás si však prial, aby toto štvrté bolo už posledné a do hospodárenia našich štátnych nemocníc prišiel už konečne poriadok. Žiaľ, nestane sa tak. Minister zdravotníctva Tomáš Drucker nám predstavil plán oddlženia našich zle hospodáriacich nemocníc a koaliční partneri mu na to dali zelenú.

Zo štátnych aktív sú na to pripravení dať 585 miliónov eur. Tí, ktorí si mysleli, že oddlženie príde v čase, keď bude hospodárenie nemocníc vyrovnané a nemocnice sa už nebudú ďalej zadlžovať, sa mýlili. Pravda je skôr na opačnej strane.
 

Oddlženie prichádza v čase rekordného zadlžovania sa, najmä našich štátnych koncových nemocníc. Len za minulý rok vykázali nové záväzky po lehote splatnosti v sume 100 mil. eur.

Paradoxom slovenského zdravotníctva však zostáva fakt, že niektorým firmám sa v zdravotníckom biznise neuveriteľne darí a ročne v percentách dosahujú dvojciferné zisky. A treba povedať, že je to s požehnaním ministerstva. To je totiž zo zákona zodpovedné za cenotvorbu tovarov a služieb v zdravotníckom systéme.

Ministerstvo zdravotníctva je ústredným orgánom štátnej správy pre cenovú politiku v oblasti cien výrobkov, služieb a výkonov v zdravotníctve. (Zákon č. 575/2001 o organizácii vlády a organizácii ústrednej št. správy.) Regulácia cien je určenie ceny alebo určenie záväzného spôsobu vytvorenia ceny tovaru a podmienok regulácie cien cenovými orgánmi. Cenovým orgánom je ministerstvo zdravotníctva (Zákon o cenách č. 18/1996).
 

Ak by všetko išlo tak, ako ministerstvo v súčasnosti plánuje, naše strategické koncové fakultné a univerzitné nemocnice v Košiciach, Prešove, Martine, Žiline a Banskej Bystrici by snáď mohli hospodáriť bez tvorby nových dlhov v rokoch 2020 až 2021. Úplne najhoršie je na tom UN v Bratislave. Tej už pomôže asi iba jej nová nemocnica, na ktorú všetci už 20 rokov čakáme. Je teda nespochybniteľné, že nás čaká určite ďalšie oddlžovanie, a to minimálne sumou 250 mil. eur. Či to bude naozaj iba toľko, to sa ukáže.

Nakoniec vyjadrenie exministra zdravotníctva Čisláka z 5. 3. 2015, keď naše nemocnice dosahovali dlh 350 mil. eur, je výpovedné: Viliam Čislák (nominant Smeru-SD) si myslí, že hospodárenie štátnych nemocníc ide správnym smerom. „Tempo zadlženia sa znížilo,“ povedal s tým, že počet nemocníc, ktoré netvoria nové dlhy, by mal stúpnuť. Šéf rezortu verí, že postup, ktorý sa zvolil pri stabilizácii nemocníc, je správny.

Súčasné vyhliadky sú priaznivejšie
 

Keď porovnávam činy ministrov, musím objektívne povedať, že vyhliadky súčasného ministra sú o niečo priaznivejšie, aby dodržal svoje slovo. Začal naše štátne nemocnice totiž spravovať centrálne, ako sieť. Týmto spôsobom by mal ušetriť pre nemocnice nemalé prostriedky. Stačiť to však určite nebude.

Ministerstvo zdravotníctva totiž fatálne zlyháva v oblasti regulácie nášho trhu. Posledná správa NKÚ konštatovala, že napriek netransparentným obstarávaniam a značnej neefektivite, ktoré našiel pri manažovaní našich štátnych nemocníc, je vážnym problémom aj nedofinancovanie služieb, ktoré naše štátne koncové nemocnice poskytujú svojim pacientom. Inými slovami povedané, naše zdravotné poisťovne nezaplatia nemocniciam toľko, koľko by za zrealizované výkony pre svojich poistencov mali. Za tento stav jednoznačne nesie zodpovednosť ministerstvo zdravotníctva.
 

Minister zdravotníctva má v podstate tri hlavné úlohy. Za prvé: Spravuje naše štátne nemocnice. Za druhé: Je najvyšším regulátorom celého zdravotného systému, stanovuje cenovú politiku.

Pri súčasných problémoch nemocníc je úplne evidentné, že poslední ministri zdravotníctva žalostne zlyhali vo svojich prvých dvoch kompetenciách.

Pozrime sa však ešte na tretiu dôležitú kompetenciu ministra zdravotníctva. Tou je manažovanie eurofondov určených pre zdravotníctvo. Minister má teraz k dispozícii 150 mil. eur z integrovaného regionálneho operačného programu. Našim kapitálovo podfinancovaným štátnym nemocniciam sa mohlo uľaviť.

Uplynulých 20 rokov boli ich kapitálové výdavky neudržateľne nízke a ich skrytý dlh sa vyšplhal až na 1,5 miliardy eur. Výzva na ich čerpanie je však nastavená tak, že naše kľúčové koncové univerzitné a fakultné nemocnice sa o tieto peniaze kvôli svojim vysokým dlhom uchádzať nemôžu. Ani v prvej výzve a ani v budúcoročnej druhej výzve. Tak toto by manažér v štandardnej firme asi neprežil. V politickej funkcii sa to však dá.
 

Oddlžovanie z tohto pohľadu prichádza už neskoro a minister Tomáš Drucker, ako posledný vinný z ministerskej garnitúry Smeru-SD predviedol vlastne podobný výkon ako exminister Plavčan. Tomu sa podarilo z eurofondovej výzvy diskvalifikovať štátne univerzity, Druckerovi zase naše kľúčové štátne nemocnice.

 

Názor

MUDr. Tomáš SZALAY, PhD., výkonný riaditeľ Health Policy Institute

Piate oddlženie
 

Tlačová agentúra píše, že prichádza štvrté oddlženie. To je milosrdná lož. Nemocnice oddlžujeme už po piaty raz. Je až frustrujúce počítať to. Čo nové sa dá k tejto téme ešte povedať?
 

Určitou inováciou je forma oddlženia. Elektronická aukcia je celkom iste transparentnejším riešením než doterajšie prístupy. Minister Drucker tým predíde podozrievaniu, ktorému čelil napríklad Zajacov Veriteľ. Ale inak je všetko rovnaký príbeh v rovnakých šatách. Oddlženie je účtom za minulosť. Peniaze sú už minuté, prejedené.

Korektné by ich preto bolo započítať do nákladov predchádzajúcich rokov. Tým sa len zvýrazní rozpor medzi tým, čo nás zdravotníctvo stojí a čo za to dostávame. Nemocnice sa zadlžujú, lebo sa môžu. Lebo vedia, že to za nich zaplatí niekto iný. Každé ďalšie oddlženie ich v tom len utvrdzuje. Žiadne nie je to naozaj posledné.

Dodávatelia nielenže nedostanú zaplatené úroky z omeškania, budú zrejme musieť pristúpiť na zľavu z istiny. Niektoré faktúry sú pritom po splatnosti aj viac než štyri roky. Dodávatelia hovoria o amorálnosti – a s tým sa dá len súhlasiť. Štát koná z pozície silnejšieho a vie, že si to môže dovoliť. Nie je to jediný morálny problém oddlženia. Druhým je signál smerom k dobre hospodáriacim zdravotníckym zariadeniam – vidíte? Ak by ste neboli zbytočne šetrili, mohol aj za vás štát zatiahnuť sekeru. Ten, čo hospodáril obozretne, bude zase raz za hlupáka.

Keby to aspoň bolo posledný raz, čert to ber. Ale s oddlžovaniami sme neskončili. Vyčlenené peniaze nestačia na pokrytie všetkých doterajších dlhov. Zadlžovanie bude navyše ďalej pokračovať, hoci chvíľu možno miernejším tempom. Tempo rastu dlhu bude závisieť predovšetkým od toho, ako dôsledné bude ministerstvo pri riadení svojich podriadených organizácií. Je to závislé od osadenstva ministerstva, teda od politiky. To nie je dobrý predpoklad dlhodobej udržateľnosti ozdravných plánov, ktoré majú nemocnice v rámci oddlžovania vypracovať.
 

Nespoliehal by som sa ani na to, že sa nájde odvaha na zrušenie centrálnej mzdovej regulácie u zdravotníckych pracovníkov, ako nám to odporúča OECD. Uvidíme, či sa pohne vpred stratifikácia nemocníc, ktorá je ďalším nevyhnutným, ale politicky veľmi nepopulárnym krokom. DRG veľkým nemocniciam tiež asi neprospeje. No a bez vyriešenia bratislavskej univerzitnej nemocnice môžeme o vyrovnanom hospodárení slovenských nemocníc len snívať.
 

Či už ma označíte za pesimistu alebo za realistu, tvrdím, že nás čaká šieste oddlžovanie. A to sa ešte nezačalo to piate. Bude to však problém budúcej vlády.

Piatym oddlžením si táto vláda zabezpečila pokoj až do volieb.