O rizikách nákupu neoverených liekov z internetu, ľudových liečiteľoch, ale aj o tom, koľko rokov sa vlastne dožili čínski cisári, porozprával doc. MUDR. Ján Lietava, CSc., z II. Internej kliniky Univerzitnej nemocnice v Bratislave.
Človek dnes na internete nájde všetko. Kým pri recenziách na práčky či na dobrý recept na steak ľuďom hrozí maximálne tak zlá kúpa či pokazený obed, horšie je to pri radách typu tento liek vám určite pomôže...
Je to tak. Niekedy je to desivé. Informácie na internete môžeme rozdeliť na dva typy. Jedny, ktoré píšu odborné organizácie a ľudia so skúsenosťami. Tie sú v zásade veľmi prospešné a určite, ak už nenahradia časť práce lekára, tak mu výrazne pomáhajú pri práci.
Pacientovi totiž dajú veľmi dobrý obraz o jeho chorobe, o tom, čo ho čaká a akým spôsobom sa bude vyvíjať ďalšia liečba. Na druhej strane však máme informácie, ktoré sú vyslovene účelové, smerujúce k zvyšovaniu predaja nejakého voľnopredajného lieku alebo potravinového doplnku. Najčastejšie to býva práve inzercia na potravinové doplnky a je v podstate nepostihnuteľná.
Kým pri lieku predsa len platia nejaké pravidlá, pri potravinových doplnkoch sú minimálne. V zásade potravinové doplnky sú takmer vždy plne hradené, to znamená, že pacient si ich platí sám a sumy sú zvyčajne adekvátne cene reklamy, nie biologickému účinku prípravku.
Môže byť ukazovateľom toho, že výrobok má liečebný účinok, a nie je len ťahač peňazí, to, že je registrovaný Štátnym ústavom pre kontrolu liečiv a má kód? Aj samotní lekári upozorňujú, že len vitamíny či minerály kúpené v lekárni s kódom ŠÚKL majú deklarovanú dávku liečiva
Nejde ani tak o potrebnú dávku, ale hlavne o kvalitu. Samozrejme, značka ŠÚKL znamená, že takýto preparát či potravinový doplnok má svoju kvalitu a pokiaľ je jeho užívanie podľa príbalovej informácie, tak nehrozia riziká.
No aj pri mnohých voľnopredajných liekoch dochádza k častým vážnym komplikáciám. A to vtedy, ak sa pacient domnieva, že keď je liek alebo doplnok voľnopredajný, tak neškodí a môže si zobrať celú tubu naraz. A vtedy je to aj problém dávky.
Teda hovoríme aj o voľnopredajných liekoch a prípravkoch, ktoré sa predávajú i v lekárňach?
Áno, môžu to byť aj lieky, ktoré sa predávajú v lekárňach. Len pozor, je veľký rozdiel, či ich má pacient predpísané lekárom na recept. Za receptom stojí celý inštitucionalizovaný systém od vzdelávania predpisujúceho lekára cez výrobu lieku až po výdaj liečiva v lekárni.
Alebo je to voľnopredajný prípravok, ktorý má nižšie až minimálne overovacie podmienky, pri ktorom si každý môže tvrdiť, čo chce. Ak zbadáme preparáty, ktoré sa inzerujú na internete a ktoré liečia 90 chorôb, pravdepodobne niečo nebude v poriadku.
V posledných rokoch sme na internete zavalení rôznymi zázračnými prípravkami, ktoré liečia od nádchy cez zápal pľúc až po HIV, sú tam rôzne zázračné čínske masti, gély, tablety. Internet je plný prípravkov s názvami typu Vietor východného Slnka a podobne
Názov nie je rozhodujúci. Čínska medicína sa vyvíjala tisíce rokov a ich spôsob myslenia a spôsob liečby odráža tradície, ktoré sa odvíjajú od mytológie. Takže názov lieku môže byť prosto očarujúci.
V zásade by však nemal určovať to, čo ten liek má spraviť. To by malo určovať chemické zloženie. Vieme, že čínska medicína obohatila medicínu mnohými účinnými prípravkami. Rád by som však pripomenul, že pokiaľ sa čínska medicína nezačala europeizovať, tak priemerný vek čínskych občanov bol ďaleko za Európou.
Koľko rokov sa priemerne dožívali?
Veľmi často sa hovorí, že drahé účinné lieky si v Číne nemohol dovoliť každý. Čínski cisári určite áno a liečili ich najlepší lekári v krajine. A priemerný vek zhruba štyristo čínskych cisárov bol 42 rokov.
V podstate len štyria sa dožili viac ako 80, a to boli tí, ktorí sa striedmo stravovali a striedmo žili. To znamená, že ani takzvané zázračné lieky u najpreferovanejšej skupiny Číňanov nemali efekt, ktorý deklarujú letáky.
Alebo máme skupinu dalajlámov. U nich sa priemerný vek pohyboval okolo 56 rokov. Ak to teda porovnáme so 75 až 78 rokov u slovenských mužov a žien, tak je to hlboko pod ním.
Čínski liečitelia sa zrejme správali zodpovednejšie, pretože ich priemerný vek 75 rokov je na európskej úrovni, ale napríklad tibetskí mnísi, u ktorých sa predpokladá dlhovekosť, sa v priemere dožívali 62 rokov. Vyšla o tom elegantná štúdia, ktorá porovnávala dĺžku života s predpokladanou lekárskou starostlivosťou.
Takže čínske preparáty nemali až takú úspešnosť...
Ak by sme sledovali účinky liečby v závislosti od veku, tak chemické európske lieky, resp. lieky západnej medicíny vysoko prevyšujú efekt, ktorý sme pozorovali pri čínskej medicíne.
A zdá sa, že skok v dĺžke života u súčasnej čínskej populácie, ktorá už začína prekračovať 72 rokov, bol spôsobený skôr tým, že sa tam začali používať preparáty západnej medicíny. V každom prípade by sme sa nemali zamerať len na niekoľko veľmi vyšpecifikovaných jedincov, mali by sme sledovať celú populáciu.
To, čo by sme si mali určite zobrať za vzor z čínskej medicíny, je striedmosť, a nie používanie nejakých byliniek, ktoré „jednoznačne predlžujú život“.
Takže takéto prípravky nám nielenže vyťahujú z vrecák peniaze, ale môžu nám aj poškodiť zdravie? Majú nejaké interakcie, teda pôsobia negatívne s niektorými liekmi?
Je to možné. Čínska medicína obsahuje veľmi veľa účinných látok, ktoré sú dosť agresívne. Napríklad rastliny typu efedra, ktoré zlepšujú dýchanie, harmonizujú krvný tlak. To je pravda.
No na druhej strane efedrín je aj psychostimulant a halucinogénna droga. Takéto prípravky môžu mať množstvo reakcií. Nevieme úplne presne, čo je v tzv. čínskych rastlinných liekoch konkrétne deklarované, aké majú proporcionálne zloženie a akú majú účinnosť. Celkovo rastlinné zmesi majú dosť variabilný účinok závislý od času zberu, klimatických podmienok a pod.
Čo je však dôležitejšie, niekedy aj vážne chorí pacienti nahrádzajú štandardné lieky prípravkami z internetu a vtedy dochádza k vážnym problémom, keďže často vynechajú účinné lieky predpísané lekármi. A potom máme takých tých internetových prorokov, podávajúcich úžasné správy, ktoré sú totálne klamlivé.
Napríklad?
Napríklad americký vedec na internete vyhlasuje, ako sme sa všetci mýlili a desaťročia sme všetko liečili zle, pretože on videl stovky pacientov a tí sa správali inak. Veda v súčasnosti znamená, že desaťtisíce a státisíce ľudí sú zaraďovaní do štúdií, ktoré sú zväčša observačné, kde sa pozorujú efekty, kde sa efekty aj vedľajšie účinky veľmi detailne rozoberajú a na základe toho sa na príbalových letákoch objavia upozornenia, že liek môže pôsobiť nielen pozitívne, ale aj negatívne.
Mnohých ľudí pohľad na príbalový leták vydesí, povedia si, že liek má toľko vedľajších účinkov, že to nemôže brať. Pritom v zásade to znamená len toľko, že liek je dobre známy, že vieme, aké má vedľajšie účinky a vieme sa proti tomu brániť.
A že ho nedávame pacientom, ktorí sú naňho citliví. No pri preparátoch z internetových reklám zväčša nepoznáme tieto vlastnosti, nie sú deklarované vedľajšie účinky, nevieme, aká má byť dĺžka užívania a aké má byť dávkovanie. Opakovane sme zažili veľmi fatálne prípady, keď pacienti brali neznáme látky a nedopadlo to dobre.
Môžete byť konkrétny?
Prepáčte, ale som viazaný lekárskym tajomstvom.
S čím sa ešte stretávame na internete?
Ďalšia vec, s ktorou sa často stretávame, sú totálne skreslené informácie. Napríklad jedna spoločnosť inzerovala úžasné účinky ženšeňu. Vieme, že ženšeň má pozitívne účinky na zdravie, i keď neexistujú relevantné štúdie, ktoré by potvrdili predĺženie života pri liečbe ním. Nie je preto chyba poukázať na pozitívny efekt koreňa, tisícročné skúsenosti naozaj existujú.
Firma však uviedla, že známa americká vládna organizácia Food and drug administration (FDA), ktorá v USA schvaľuje používanie všetkých liekov, ich preparátu udelila najvyšší certifikát účinnosti.
Také niečo presvedčí kohokoľvek vrátane mňa, že preparát je skutočne účinný. Keď som však začal pátrať v licenciách FDA, zistil som, že licencia nebola udelená na liečbu ženšeňom, ale na spôsob podávania tohto lieku, novou, veľmi inovatívnou metódou, ktorá je skutočne vynikajúca. A to je príklad menej vážneho zavádzania.
Sú aj horšie prípady?
Na internete nachádzame úplne sfalšované články, kde sú informácie úplne klamné, pri ktorých si musí dať pozor ešte aj odborník, pretože obsahujú aj citácie z vážených odborných mienkotvorných časopisov.
A potom zistíme, že ide o skreslené alebo sfalšované materiály, prípadne vety sú povytrhávané z kontextu a je to tak namixované, že to vyzerá veľmi seriózne. A pokiaľ nie ste odborníkom v danom odbore, nemáte šancu takéto podvody nájsť.
Máte na mysli klamstvá a povytrhávané vety z kontextu o doplnkoch alebo naopak, zatracovanie klasických liekov a liečby sfalšovanými štúdiami?
Osobne sa ma veľmi bytostne dotýka agenda, ktorú viedla jedna firma proti statínom. Ich stránky boli sfalšované, domnievam sa dokonca, že je to žalovateľné. Predsa nemôže tzv. doktor zverejniť klamlivé vety, ktoré citujú neexistujúce štúdie, citujú lekárov, ktorí v živote o problematike nepísali.
Ak aj niekto povedal na nejakom kongrese svoju domnienku, to ešte nie je berná minca. Znamená to len návrh na ďalšiu liečbu, ďalší výskum. No keď tridsať prác ukáže, že nejaký preparát nie je účinný, tak je neúčinný. A nemôže prevýšiť názor nejakého lekára.
Hovoríte o niečom konkrétnom?
Úplne konkrétny prípad - profesor Pauling ako dvojnásobný nositeľ Nobelovej ceny je citovaný ako človek, ktorý objavil, že vitamín C je schopný redukovať aterosklerózu a výskyt rakoviny.
Profesor Pauling pritom získal jednu Nobelovu cenu za mier a druhú za chémiu. Ani jedna z cien nie je za medicínu. Jeho názory boli veľmi seriózne preskúmané v štúdiách na desaťtisíc pacientoch.
A neboli potvrdené. Ani jedna zo štúdií nedokázala pozitívny efekt megadávok vitamínuC. No názor profesora Paulinga aj naďalej prevyšuje všetky štúdie na desiatkach tisíc pacientov realizované špičkovými odborníkmi, ktorí nemajú také známe meno.
A tak sa naďalej stretávame s tvrdením o zázračnom účinku vitamínu C, i keď relevantní vedci na relevantných štúdiách dokázali, že to nie je pravda.
A stále to koluje medzi ľuďmi a vždy sa nájde niekto, kto to vytiahne...
Presne tak. Pritom známa škandinávska štúdia dokázala, že terapia vitamínmi A, B, C zvyšovala výskyt onkologických ochorení. Jednoducho nie je dôvod dávať vitamíny preventívne. Evidentne to nefunguje.
Na našom pracovisku som sa zúčastnil na štúdii HOPE-TOO, ktorá bola jedna z najväčších na svete s vitamínmi skupiny B s folátom. Nedokázal sa taký priaznivý efekt, ako sme si predstavovali. V niektorých smeroch sa dokonca efekt skôr prikláňal na stranu nepriaznivých účinkov.
Takže naozaj nemusíme vitamíny brať preventívne?
Ide o to, preventívne proti čomu. My sme sledovali kardiovaskulárne ochorenia, čiže vieme, že pri nich to nefunguje a pri rakovine je to viac ako dubiózne, teda neisté. Dokonca pri niektorých typoch rakoviny vitamínová liečba podporuje rakovinový rast.
Čiže ak niekto napíše na internete, jedzte tento vitamín alebo takýto multivitamínový prípravok a zlepší to vaše šance, tak ide nielenže o klamstvo, ale je to kriminálne. Podobne to platí aj pri enzýmoch.
Reklama nás nabáda, aby sme ich užívali, pritom 99 percent všetkých enzýmov sa v žalúdku denaturuje, teda znehodnocuje kyselinou chlorovodíkovou. To znamená, že je to jednoducho neúčinná liečba.
To ma prekvapuje, ľudia pritom nielen enzýmy, ale aj vitamíny jedia ako na páse...
Pokiaľ je to v enterosolventných tabletách, teda takých, ktoré sa rozpúšťajú až v tráviacom trakte, v tom prípade sa enzýmy dostanú do organizmu. No skôr nie. A enterosolventné obaly nie sú lacné a ich výroba je veľmi sofistikovaná.
Medzi najnebezpečnejšie rozhodne patrí používanie MMS kvapiek, ide vlastne o chloritan sodný, ktorý sa používa na čistenie bazénov, ale bežne ho užívajú nielen dospelí, a čo je horšie, dávajú to aj svojim deťom. Varovný by pritom mal byť už len obšírny zoznam ochorení, na ktoré má pôsobiť...
Tie kvapky veľmi nepoznám. Už pri zbežnom nahliadnutí na stránky, ktoré o nich píšu, pri výrazoch ako aktivátor, čistenie organizmu, musím krútiť hlavou. To sú neuveriteľné slová.
Čo to znamená čistenie organizmu od toxických látok? Ktoré sú tie toxické látky, ktoré sa hromadia v organizme? Je úplne desivé, ak sa dočítate, že v cievach máte vápenné nánosy ako v nejakej jaskyni, ktoré sa prostredníctvom nejakého lieku, napríklad MMS kvapiek, odlupujú. To je katastrofálne. Ide jednoznačne o podvod.
Tieto kvapky užívajú aj onkologickí pacienti, ktorí vysadia liečbu a spoliehajú sa len na tento prípravok, pretože sa na internete dočítali, že nejakému chlapcovi zmizol po ich užívaní nádor na mozgu. A to je už naozaj nebezpečné
Áno, súhlasím. Napríklad austrálska vláda preto vytvorila komisiu, ktorá reaguje na podobné názory a koriguje ich. No články o účinkoch MMS kvapiek sú naozaj desivé.
Čínske masti sú oproti tomu veľmi sofistikované prípravky...
Čínsku medicínu nemožno zatracovať alebo bagatelizovať, je to systém, ktorý sa vyvíjal dlhé roky. Existujú školy, kde sa to ľudia učia, musia podstúpiť skúšky, preparáty, ktoré sa predávajú, sú v Číne podľa mojich informácií kontrolované.
A nie je to len samodiagnostikovací proces, že si to len kúpim a začnem užívať. Aj v čínskej medicíne človek, ktorý ju vyštuduje, a nejde o krátke vzdelávanie, až na základe rozboru pacienta určí, ktorý liek je pre neho optimálny.
To je skrátka systém medicíny. A je jedno, či je to západná alebo čínska, systém je rovnaký. Človek sa pripravuje, vzdeláva, vyšetrí pacienta, určí liečbu. No pri MMS kvapkách ten systém funguje tak, že mám zázračný liek, ty si to kúp a bude to fungovať.
Čiže ak hovoríme o čínskej medicíne alebo o čínskych liekoch, musíme veľmi striktne rozlišovať tieto dve zložky. Aj u nás na Slovensku máme ľudí, ktorí sú vyslovene šarlatáni, ktorí sa len tvária, že rozumejú čínskej medicíne.
Máme však aj centrá, kde kolegovia skutočne študovali čínsku medicínu a v zásade sa správajú zodpovedne. Časť liečia a časť nie, pretože vedia, čo je možné liečiť čínskou medicínou a čo nie.
Ako vlastne môže pacient rozlíšiť odborníka od šarlatána, komu má veriť a komu nie, čo si môže kúpiť a čo nie?
Samoliečba pacienta je nebezpečný fenomén. Problémom je, že sa tu navodzuje myšlienka, že takzvaná oficiálna medicína má za úlohu podporovať zisky farmaceutických firiem. Som dlhoročný učiteľ a nikdy som študentov neučil, že majú podporovať farmaceutický priemysel.
Ak pacientovi poviem, že má schudnúť 30 kíl, tak mi povie, že kvôli tomu ku mne nemusel chodiť. No keď si zaplatí u čínskeho liečiteľa 3 000 eur za tú istú radu, tak je šťastný. A ak k tomu ešte dostane aj nejaký rozpis, že sa má živiť iba senom a z času na čas si má odhryznúť z kvetu púpavy...
Keby som mu to poradil ja, určite ma hneď udá na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak mu to poradí ľudový liečiteľ, tak je pre neho zázračný.
Pritom niekedy naozaj stačí schudnúť...
Akákoľvek redukcia kalórií aj u normálneho zdravého človeka rozhodne zlepší jeho zdravotný stav. Určite zdravie nezlepší to, keď bude zháňať nejakého červíka z úbočia Nepálu, ktorý sa zahryzol do korienka a ktorý predstavuje tú najlepšiu medicínu úplne na všetko.
Každá veľká civilizácia vytvorila svoj systém zdravotnej starostlivosti. Bola to egyptská alebo indická medicína, ktorá má tiež veľmi dobré výsledky. No zase sa treba pozrieť, ako žije indická spoločnosť, v akom zdravotnom stave.
Je nutné si uvedomiť že súčasná medicína je založená na vedeckých dôkazoch (evidence base medicine) získaných z experimentov na zvieratách a pozorovaniach na ľuďoch. Staré medicíny ako čínska, indická a egyptská sú založené na pozorovaniach, často náhodných a takmer vôbec neexperimentovala.
Ľudský život sa začal v Európe predlžovať až po zavedení experimentov na zvieratách v 19. storočí. Spomínam si na jeden nádherný plagát, ktorý mal na dverách profesor Osmo Hanninen vo Fínsku, ako prezident Svetovej patofyziologickej spoločnosti a prezident sekcie pre ochranu laboratórnych zvierat.
Na plagáte boli vášniví odporcovia experimentov na zvieratách protestujúci pred nejakým laboratóriom a pod tým bol nápis: „Vďaka pokusom na zvieratách môžu títo ľudia v tomto storočí protestovať o 17 rokov dlhšie.“
V zásade teda treba nájsť určitý model, aby sme neškodili prírode a ani nepoškodzovali dôstojnosť zvierat pri získavaní nových liekov. Aby sme dali priestor aj alternatívnym spôsobom medicíny. To však ešte neznamená, že budeme podporovať šarlatánstvo a vrátime sa do stredoveku.
Pacienti by teda mali konzultovať so svojím lekárom, kým siahnu po voľnopredajných prípravkoch?
Určite konzultovať s lekárom alebo s lekárnikom. Veď aj na výučbe farmakológie v rámci štúdia medicíny a farmácie sa preberala fytoterapia a časť pacientov, ktorí sa silou-mocou chcú liečiť fytoterapiou, majú v lekárni bohatý výber rastlinných liekov.
Musia si však uvedomiť, že aj fytoterapia ako ktorákoľvek terapia má svoje limity. A tiež ju nemôžu používať bezbreho, tak ako nemôžeme používať antibiotiká celé mesiace. S takými prípravkami máme len veľmi nepríjemné skúsenosti.
Napríklad?
Pamätám sa na jedného pacienta, ktorý sa domnieval, že si fytoterapiou môže znížiť krvný tlak. Skutočne sa mu to aj podarilo, len namiesto jedného odporúčaného pohára čaju ich vypil päť a potom strávil v ťažkej hypotenzii dva dni na jednotke intenzívnej starostlivosti.
Takže fytoterapia je tiež účinná, veď väčšina našich preparátov je odvodená z nej, ale takisto ich treba používať zodpovedne a nie od vidím do nevidím.
Priznajú sa vám niekedy pacienti s tým, že užívajú takéto prípravky? Konzultujú to s vami?
Áno, moji pacienti to so mnou konzultujú a zvyčajne nenamietam, pokiaľ viem, čo obsahujú, hlavne pri menej škodlivých, a pokiaľ sa dohodneme, že popri tom berú aj normálne preparáty.
Lebo považujem za absolútne nezodpovedné, aby sa pacientka zbavila všetkých antidiabetík a potom si škrabala nohu zázračným pazúrom z orla, ktorý jej mal znížiť cukor. Spôsobilo to akurát len to, že mala celú nohu rozhnisanú. Toto je konkrétny prípad.
Čomu všetkému dnes ľudia uveria...
Áno, preto hovorím, že v časti prípadov sa vraciame do stredoveku. Pokiaľ nebude existovať právna zodpovednosť za to, čo človek napíše na internet, tak budeme mať problémy.
Ak si pacient nájde niečo na internete a nevie, či má informácii veriť, mal by si to overiť na stránke www.pubmed.com. Je to oficiálna americká stránka vládneho Inštitútu národného zdravia.
Tam sú zverejnené vedecké štúdie, niekoľko miliónov publikácií a človek si tak môže overiť, či napríklad štúdia, o ktorú sa informácie nájdené na internete opierajú, skutočne existuje alebo nie. Je tam 2.5 milióna medicínskych článkov, ktoré sú kontrolované a prešli prísnou recenziou, takže je istota, že články skontroloval odborník.
Čitateľ však musí hovoriť anglicky a musí rozumieť vedeckému jazyku.
