Ak máte pochybnosti, stačí raz zažiť a už si viete vytvoriť či pozmeniť názor.
Komunikácia zdravotníkov, ktorú ste mali možnosť pocítiť na sebe, môže vo vás vyvolávať myšlienky, že sa im začnete vyhýbať, ako a kedy sa len bude dať. Spomínam si na uja, ktorý odmietal chodiť k lekárom s tým, že to, čo si vypočuje tam, môže počúvať aj doma od ženy. Na to si človek spomenie, keď odchádza z jednej z ambulancií. Stena má viac farby ako on, prepletá nohu cez nohu, ale prevrátené oči vyšetrujúcej v ňom ostávajú, akoby bola chyba, že existuje.
O pár dní zažije slovné tornádo od inej vyšetrujúcej a bez schopnosti sa brániť, reagovať, počúva a na chvíľu sa zamyslí, či títo ľudia vôbec vedia komunikovať s pacientom. Neviem, či pacient je akýsi poddruh, pri ktorom si nastavia inú úroveň prístupu. Nevedno, ale dotyčné osoby asi ešte nikdy neboli v úlohe pacienta.
Možno by stačilo zobrať si príklad zo záchranárov, ktorí sa dokážu správať k pacientovi dôstojne. Možno by si mohli zobrať príklad od personálu z nemocnice z Turca, kde vedia, ako komunikovať s pacientom. Tam vedia, že keď je niekto v bezvládnom, prípadne aj polonahom stave, nie je vhodné po ňom „bliakať“ a dávať mu najavo, že svojou prítomnosťou obťažuje.
Áno, tieto skupinky sú schopné dať pocítiť, že je človek stále žijúca bytosť. Kiežby takých bolo viac...
Komunikácia zdravotníkov, ktorú ste mali možnosť pocítiť na sebe, môže vo vás vyvolávať myšlienky, že sa im začnete vyhýbať, ako a kedy sa len bude dať. Spomínam si na uja, ktorý odmietal chodiť k lekárom s tým, že to, čo si vypočuje tam, môže počúvať aj doma od ženy. Na to si človek spomenie, keď odchádza z jednej z ambulancií. Stena má viac farby ako on, prepletá nohu cez nohu, ale prevrátené oči vyšetrujúcej v ňom ostávajú, akoby bola chyba, že existuje.
O pár dní zažije slovné tornádo od inej vyšetrujúcej a bez schopnosti sa brániť, reagovať, počúva a na chvíľu sa zamyslí, či títo ľudia vôbec vedia komunikovať s pacientom. Neviem, či pacient je akýsi poddruh, pri ktorom si nastavia inú úroveň prístupu. Nevedno, ale dotyčné osoby asi ešte nikdy neboli v úlohe pacienta.
Možno by stačilo zobrať si príklad zo záchranárov, ktorí sa dokážu správať k pacientovi dôstojne. Možno by si mohli zobrať príklad od personálu z nemocnice z Turca, kde vedia, ako komunikovať s pacientom. Tam vedia, že keď je niekto v bezvládnom, prípadne aj polonahom stave, nie je vhodné po ňom „bliakať“ a dávať mu najavo, že svojou prítomnosťou obťažuje.
Áno, tieto skupinky sú schopné dať pocítiť, že je človek stále žijúca bytosť. Kiežby takých bolo viac...
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, ZdN

Jana Andelová