Obsah Memoranda sa dá s odstupom času čítať a chápať rôzne. Počnúc čítaním na pobavenie cez pragmaticko-idealistický prístup, kde čitateľ verí, že lekárom nešlo o peniaze, ale len o dobro pacienta, až po stav znechutenia, keďže text Memoranda naznačuje:
„Zneužívame politickú nestabilitu roku 2011, žiadame viac peňazí, neporiadok v zdravotníctve síce kritizujeme, ale de facto nám vyhovuje.“ Jedným z dôkazov je aj odmietnutie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti s odôvodnením rizika zmeny ich vlastníctva. Nezavážil ani fakt, že už aj v čase štrajku existovalo a aj doteraz stále existuje šesť štátnych nemocníc vo forme a. s.
Je pozoruhodné, že jedno Memorandum môže priniesť až tri rôzne interpretácie. Nehodlám nikomu vnucovať svoj názor, odporúčam si však zmienené Memorandum s odstupom času prečítať a skonfrontovať ho s dnešnou realitou. Verím, že pozorný čitateľ si svoj vlastný, správny názor utvorí aj sám.
Jedným z podstatných záverov zmieneného Memoranda je aj pravidelné zvyšovanie platov lekárov na ročnej báze, zavedením tzv. platového automatu. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že o odmeňovaní zamestnancov musí vždy rozhodovať ich priamy nadriadený, v podmienkach poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je to riaditeľ nemocnice.
Nikdy nie poslanci NR SR odsúhlasením zákona. Platový automat je zlý preto, lebo znamená platbu za status, spravidla vyhovuje podpriemerným či priemerným a diskriminuje nadpriemerných a snaživých. Inými slovami, zakotvuje rovnostárstvo. Navyše generuje napätie medzi lekármi a ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi (najmä sestrami) z dôvodu jeho internej nespravodlivosti.
Určite sa hlásim k názoru, že lekári na Slovensku by mali byť adekvátne, alebo inými slovami, nadštandardne, zaplatení oficiálnou formou. Ich požiadavka na adekvátnu plácu je legitímna, rovnako tak domáhanie sa poriadku v nemocniciach či vykorenenie korupcie zo vzťahu nemocnica – dodávatelia. Toto všetko je však podmienené predpokladom odmietnutia platby za status, ale len a výhradne platby na základe množstva, kvality vykonanej práce a spokojnosti pacientov. Preto súčasťou zmeny v zdravotníctve musí byť aj zmena v odmeňovaní lekárov, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov.
Žiada sa mi dodať, že slovenské zdravotníctvo nepotrebuje zmenu, ktorá znamená šetrenie na mzdách jednotlivcov, ale zmenu, ktorá vyvolá zdravú súťaživosť, zmenu, keď robiť viac, lepšie, mať viac spokojných pacientov sa jednoducho finančne vypláca.
Nie je to prvý raz a, žiaľ, asi ani posledný, keď sa prijal zákon, ktorý je evidentne dlhodobo neudržateľný. Aktuálnou otázkou je, kto nakoniec nájde odvahu na zrušenie platového automatu u lekárov, ktorého hlavná slabina nespočíva ani tak v neustálom tlaku na rast mzdových nákladov, ako skôr v skutočnosti, že je škodlivý pre nemocnice, nedôstojný lekárskemu stavu s pochybným efektom pre pacienta.
Paradoxne, je na vlastnú škodu lekárov, lebo sa do tejto situácie nechali vtiahnuť odborármi, ktorí, ako je všeobecne známe, nikdy nenesú zodpovednosť za to, čo presadzujú. Celkovú absurdnosť situácie už len dokresľuje skutočnosť, že to, čo prešlo v roku 2011 pri mzdách lekárom, bolo za aktívnej pomoci lekárov označené za protiústavné u sestier. Myslím, že uvedenú situáciu už ani netreba ďalej komentovať...
Ľuboš Lopatka, bývalý riaditeľ siete Svet zdravia
„Zneužívame politickú nestabilitu roku 2011, žiadame viac peňazí, neporiadok v zdravotníctve síce kritizujeme, ale de facto nám vyhovuje.“ Jedným z dôkazov je aj odmietnutie transformácie nemocníc na akciové spoločnosti s odôvodnením rizika zmeny ich vlastníctva. Nezavážil ani fakt, že už aj v čase štrajku existovalo a aj doteraz stále existuje šesť štátnych nemocníc vo forme a. s.
Je pozoruhodné, že jedno Memorandum môže priniesť až tri rôzne interpretácie. Nehodlám nikomu vnucovať svoj názor, odporúčam si však zmienené Memorandum s odstupom času prečítať a skonfrontovať ho s dnešnou realitou. Verím, že pozorný čitateľ si svoj vlastný, správny názor utvorí aj sám.
Jedným z podstatných záverov zmieneného Memoranda je aj pravidelné zvyšovanie platov lekárov na ročnej báze, zavedením tzv. platového automatu. Vo všeobecnosti sa dá konštatovať, že o odmeňovaní zamestnancov musí vždy rozhodovať ich priamy nadriadený, v podmienkach poskytovateľov zdravotnej starostlivosti je to riaditeľ nemocnice.
Nikdy nie poslanci NR SR odsúhlasením zákona. Platový automat je zlý preto, lebo znamená platbu za status, spravidla vyhovuje podpriemerným či priemerným a diskriminuje nadpriemerných a snaživých. Inými slovami, zakotvuje rovnostárstvo. Navyše generuje napätie medzi lekármi a ostatnými zdravotníckymi pracovníkmi (najmä sestrami) z dôvodu jeho internej nespravodlivosti.
Určite sa hlásim k názoru, že lekári na Slovensku by mali byť adekvátne, alebo inými slovami, nadštandardne, zaplatení oficiálnou formou. Ich požiadavka na adekvátnu plácu je legitímna, rovnako tak domáhanie sa poriadku v nemocniciach či vykorenenie korupcie zo vzťahu nemocnica – dodávatelia. Toto všetko je však podmienené predpokladom odmietnutia platby za status, ale len a výhradne platby na základe množstva, kvality vykonanej práce a spokojnosti pacientov. Preto súčasťou zmeny v zdravotníctve musí byť aj zmena v odmeňovaní lekárov, sestier a ostatných zdravotníckych pracovníkov.
Žiada sa mi dodať, že slovenské zdravotníctvo nepotrebuje zmenu, ktorá znamená šetrenie na mzdách jednotlivcov, ale zmenu, ktorá vyvolá zdravú súťaživosť, zmenu, keď robiť viac, lepšie, mať viac spokojných pacientov sa jednoducho finančne vypláca.
Nie je to prvý raz a, žiaľ, asi ani posledný, keď sa prijal zákon, ktorý je evidentne dlhodobo neudržateľný. Aktuálnou otázkou je, kto nakoniec nájde odvahu na zrušenie platového automatu u lekárov, ktorého hlavná slabina nespočíva ani tak v neustálom tlaku na rast mzdových nákladov, ako skôr v skutočnosti, že je škodlivý pre nemocnice, nedôstojný lekárskemu stavu s pochybným efektom pre pacienta.
Paradoxne, je na vlastnú škodu lekárov, lebo sa do tejto situácie nechali vtiahnuť odborármi, ktorí, ako je všeobecne známe, nikdy nenesú zodpovednosť za to, čo presadzujú. Celkovú absurdnosť situácie už len dokresľuje skutočnosť, že to, čo prešlo v roku 2011 pri mzdách lekárom, bolo za aktívnej pomoci lekárov označené za protiústavné u sestier. Myslím, že uvedenú situáciu už ani netreba ďalej komentovať...
Ľuboš Lopatka, bývalý riaditeľ siete Svet zdravia
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Ľuboš Lopatka
Ľuboš Lopatka, bývalý riaditeľ siete Svet zdravia