Ako ste sa dostali k záchrankám?
Do záchrannej zdravotnej služby ZaMED som prišiel pred siedmimi rokmi, v roku 2010, ako krízový manažér. Na jednej strane som našiel organizáciu, ktorej chýbalo jasné smerovanie a zavedené profesionálne manažérske postupy.
Na druhej strane som našiel organizáciu, v ktorej bolo, a dodnes je, veľké množstvo vzdelaných, skúsených a motivovaných profesionálov, zapálených ľudí, ktorí majú chuť pomáhať ľudom v núdzi. Spoločne s našimi lekármi a záchranármi sme postupne prehodnocovali všetky zaužívané postupy, používané sanitné vozidlá, zdravotnícke prístroje a liekové vybavenie.
Snažili sme sa budovať záchranku, ktorá bude porovnateľná s ktoroukoľvek záchrankou vo vyspelom svete. Postupne sme si naším úsilím a výsledkami získali uznanie aj ďalších organizácií v zdravotníctve, ktoré sa potom k nám pridali a nadviazali sme úspešnú spoluprácu.
Napríklad?
Už takmer tri roky máme unikátnu spoluprácu s nemocnicou v Komárne pri manažmente pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou. Vďaka redizajnovaniu celého procesu prednemocničnej zdravotnej starostlivosti má dnes Nemocnica Komárno najlepšie výsledky na Slovensku pri liečbe pacientov s náhlou CMP.
Nemocnica bola ocenená aj platinovou medailou the European Stroke Organisation.
Nadviazali sme tiež spoluprácu s Kardiocentrom v Nitre, keď sme pred tromi rokmi ako prvá záchranka na Slovensku začali riešiť telemetrický prenos EKG záznamu do kardiocentra z každej našej sanitky.
V praxi to znamená, že keď máme v teréne pacienta s podozrením na infarkt, pri ktorom zvažujeme, že s ním pôjdeme priamo do kardiocentra, a nie do najbližšej nemocnice, tak zašleme EKG záznam pacienta do kardiocentra, kde lekári najprv vyhodnotia, či daný pacient naozaj patrí na ich operačný stôl, a následne sa lekári môžu pripravovať na invazívny zákrok, kým my ešte len pacienta vezieme.
Ako vyzerá záchranná zdravotná služba na Slovensku?
Na Slovensku funguje Operačné stredisko ZZS, je to štátna organizácia, prijíma hovory na linku 155 a následne vysiela k pacientom jednotlivé posádky. Na Slovensku máme 280 posádok, z toho 7 je vrtuľníkových, zvyšné sú rozdelené medzi posádky RLP a RZP. RLP sú tzv. lekárske, kde sú traja členovia – vodič, záchranár a lekár, a RZP sú posádky, kde je vodič a záchranár alebo dvaja záchranári.
Záchranárskych je zhruba dvakrát toľko ako lekárskych. Spomínaných 280 bodov záchraniek je presne definovaných v zákone, kde sa nachádzajú, kde je aký typ záchranky. Každých 6 rokov sa realizuje výberové konanie, do ktorého sa môže prihlásiť ktorýkoľvek poskytovateľ, so záujmom v danom bode podľa presných vymedzených kritérií a presne stanovených zákonných predpokladov poskytovať 6 rokov záchrannú zdravotnú službu.
Na základe výberového konania sa 280 bodov rozdelí medzi poskytovateľov. V súčasnosti máme 12 poskytovateľov, z čoho 5 je väčších, čo znamená, že prevádzkujú viac ako 10 bodov. Sú štátni aj súkromní, čo celkom dobre funguje. Lebo súkromní možno prinášajú do systému o niečo viac inovácie a efektivity, a štátni sú tí, vďaka ktorým má štát spätnú väzbu o tom, čo funguje a čo nefunguje v systéme.
Operačné stredisko ZZS občas uvádza, že sú potrebné zmeny. Naozaj sú?
OS za posledné roky prešlo dosť veľkými zmenami, historicky malo veľký problém s informačnými technológiami. Ešte pred dvoma rokmi fungovalo tak, že nevidelo v reálnom čase, kde sa jednotlivé ambulancie ZZS nachádzajú.
Avšak za posledné dva roky urobili veľký pokrok. Dnes sú už všetky ambulancie záchraniek online pripojené do OS, čiže OS vie lepšie manažovať záchranky. OS sa snaží zlepšovať aj svoje vnútorné postupy, aby boli záchranky vysielané naozaj k tým výzvam, kde to je opodstatnené.
Na prvý pohľad je stále vysoké percento výjazdov neopodstatnených, avšak keď sa porovnávame aj s inými krajinami sveta, tak u nás to percento nie je vyššie.
Je náš záchranný zdravotný systém porovnateľný so zahraničím?
V každej krajine záchranný systém funguje úplne inak. Najzákladnejšie porovnanie je profesionálny verzus dobrovoľnícky záchranný systém. Napríklad v Rakúsku poskytujú ZZS rôzne dobrovoľnícke zbory.
U nás, v Česku, Maďarsku a ďalších krajinách je to plne profesionalizovaná služba. Podľa môjho osobného názoru je lepšie, keď je ZZS plne profesionalizovaná služba.
Na Slovensku sú všetky záchranky plne profesionálne už zhruba 10 – 11 rokov a prinášajú za relatívne malé peniaze naozaj významný efekt. Ďalej je možné porovnávať, či je systém lekársky alebo paramedický, teda či pôsobia v záchranke aj lekári, alebo sú v nej len paramedici (t. j. profesionálni záchranári).
Napríklad v USA alebo v Spojenom kráľovstve je väčšina záchranných systémov paramedická. U nás boli ľudia historicky naučení, že keď si zavolajú záchranku, príde k nim lekár. Postupne sa aj u nás prichádza na to, že drvivú väčšinu zásahov vybavia profesionálni záchranári alebo paramedici. To je smer, ktorým sa treba uberať, ak sa chceme porovnávať s Českom, Maďarskom alebo Rakúskom.
Dokonca v Rakúsku je len desať percent posádok s lekárom a deväťdesiat percent sú čisto záchranárske posádky. V Českej republike je veľká väčšina posádok tiež paramedická.
Lekári dnes chýbajú v celej Európe, preto ak chceme záchranku poskytovať naďalej v nezmenenom objeme, musíme myslieť a klásť dôraz na vyškolených paramedikov. Čo sa týka materiálno-technického vybavenia, sme porovnateľní, dokonca si myslím, že sme možno ešte ďalej ako Rakúsko.
Čo sa zmenilo pre pacienta v ZZS v priebehu posledných 10 rokov?
V priebehu uplynulých 10 rokov si obrovské množstvo zdravotníckych záchranárov dokončilo vysokoškolské vzdelanie a získali oveľa väčšie skúsenosti. Sprofesionalizovali sa viaceré postupy v záchrannej zdravotnej službe, na mnohé diagnózy sú vypracované štandardné odporúčané postupy (tzv. odborné usmernenia alebo odporúčania odborných spoločností).
Rozšírilo sa liekové spektrum, ktoré môžu záchranári podávať, a teda dokážu efektívne riešiť všetky zvládnuteľné stavy a diagnózy. Zlepšilo sa riadenie posádok vďaka GPS lokalizácii a navigácii. Negatívom je odlev kvalitných lekárov zo záchraniek do nemocníc.
V nemocniciach získajú lekári zákonom garantované minimálne mzdy, ktoré sú veľmi solídne. Lekárom v záchrankách takéto minimálne mzdy nikto negarantoval ani na ne nevyčlenil financie.
A čo Slováci a poskytovanie prvej pomoci?
Slováci sú neaktívni v poskytovaní prvej pomoci. Neviem, či je to obava, neochota pomôcť alebo nevedomosť, ale spôsobuje to, že ľudia umierajú úplne zbytočne. Ak s pacientom, ktorému sa zastaví srdce, 10 minút do príjazdu záchranky nikto nebude nič robiť, tak šanca, že ho zresuscituje záchranka, je hlboko pod 10 percent.
V našich interných štatistikách vychádza Slovensko v resuscitáciách katastrofálne, pretože v realite často chodíme resuscitovať mŕtvoly. Chodíme resuscitovať ľudí, ktorí mohli žiť, ak by im niekto poskytol prvú pomoc. Osveta o tom, že stačí naozaj málo na to, aby ste človeku v núdzi pomohli, je nedostatočná. Dookola sa ľuďom vštepujú čísla, koľkokrát za minútu treba stlačiť hrudník, ako hlboko ho treba stlačiť, po koľkých stlačeniach dýchať a koľko vdychov.
Avšak ak som nepracoval v tomto odbore, zrejme by som tiež nebol znalý všetkých týchto čísel. Pritom na 90 percent urobíte to isté, ak budete človeku, ktorý odpadol, robiť len masáž hrudníka a nebudete do neho dýchať. Pochopím, ak nebudete dýchať do cudzieho na ulici z úst do úst, lebo nechcete riskovať vlastné zdravie. No keď mu len zakloníte hlavu, spriechodníte dýchacie cesty a budete mu stláčať hrudník, tak urobíte 90 percent toho, akoby ste do neho aj dýchali.
Zároveň majú ľudia ochotní pomôcť možnosť zavolať na linku 155, kde operátori poskytujú telefonicky asistovanú resuscitáciu. To znamená, že operátor volajúcemu presne krok za krokom hovorí, čo má robiť.
Ako záchranka robíme osvetu na základných školách, chodíme ukazovať deťom, ako sa robí resuscitácia, spolu s ukážkami sanitky a práce záchranárov. Každý rok navštívime odhadom 15 škôl v našom zásahovom území.
Máte dostatok zamestnancov?
Na Slovensku nie je segment zdravotníctva, ktorý by mohol dnes povedať, že má dostatok zamestnancov. Nedostatok zamestnancov už delím na akútny a menej akútny. Lekári patria do tej prvej skupiny. Už dnes avizujú všetci poskytovatelia záchraniek, že súčasný počet RLP posádok nie je udržateľný. Časť z RLP posádok sa bude musieť na základe dôkladnej analýzy typov zásahov zmeniť na posádky typu RZP.
V Rakúsku je len 10 percent lekárskych posádok, u nás 30 percent. Londýn má v službe na záchranke vždy jedného lekára, všetko ostatné riešia paramedici. Nedostatok záchranárov je dnes možno menej akútny.
Avšak v horizonte niekoľkých rokov existuje aj tu vážne riziko nedostatku personálu, keďže spomedzi absolventov vysokoškolského štúdia v odbore urgentná zdravotná starostlivosť nastupuje do terénu na záchranku zhruba len tretina. Zvyšné dve tretiny idú pracovať do zahraničia alebo odchádzajú do profesií, ktoré so záchrankou nesúvisia.
Je práca záchranára dostatočne ohodnotená, čo sa týka zodpovednosti, stresu či pracovných zmien?
Za uplynulé dva roky sa platy záchranárov zvýšili. Ich minimálne platové nároky začali byť garantované zákonom. No stále nie sú na úrovni, ktorú by som si pre svojich zamestnancov predstavoval. Výšku platby, ktorú dostávame za poskytovanie ZZS, určuje vyhláška ministerstva.
Tento rok od 1. 1. sa opäť zvýšili minimálne mzdy záchranárov, ale MZ SR do dnešného dňa nepridalo záchrankám vôbec nič. Zvýšením platov záchranárov vystavili nekrytý šek. Napriek tomu, že už pol roka sa všetci poskytovatelia dožadujú úpravy paušálov, ministerstvo s tým dodnes nič neurobilo.
Paradoxom celej situácie je fakt, že cena mesačnej platby, ktorú platí štát záchrankám od roku 2006, sa pri lekárskych RLP posádkach zvýšila o 2 percentá a pri záchranárskych RZP posádkach sa znížila o 2 percentá. Priemerné mzdy v zdravotníctve za ten čas vzrástli o 58 percent.
Požiadavka, ktorej dosiaľ ministerstvo nevyhovelo, bola na zvýšenie platby zhruba o 5 percent. Platy v zdravotníctve za posledných 10 rokov v priemere vzrástli o 58 percent, žiadame paušál zvýšiť o 5 – 7 percent a pol roka nedostávame žiadnu odpoveď.
Ako sú na tom štatistiky ZZS – čas dojazdov, práca s pacientom a následne odvoz do zdravotníckeho zariadenia?
Tieto štatistiky pravidelne zverejňuje OS. Dojazd závisí to od toho, z akého miesta, z akej obce voláte, či ste ďaleko od stanice záchranky alebo ste blízko a nakoľko sú v danej chvíli vyťažené záchranky vo vašom okolí. Môže to varírovať od 5 minút do 25 minút, je tam veľký rozptyl hodnôt.
Systém je čoraz zaťaženejší výjazdmi a dojazdový čas aj v priemernom vyjadrení, aj v mediánovom vyjadrení sa každý rok predlžuje. Dôvodom je, že počet záchraniek zostáva rovnaký už posledných 10 rokov, zatiaľ čo populácia starne, redukujú sa služby lekárskych pohotovostí, je čoraz menej všeobecných lekárov. Dôsledkom toho každý rok narastá počet zásahov ambulancií záchrannej zdravotnej služby.
Problémom sú aj sekundárne prevozy pacientov medzi nemocnicami, keď má byť pacient preložený z jednej nemocnice do druhej. Často ide o pacienta, ktorý je chodiaci a potrebuje len prevoz sanitkou dopravnej zdravotnej služby, ale dopravné zdravotné služby dnes nemajú zákonnú povinnosť takéhoto pacienta prevážať.
Čiže ak ich nemocnica osloví, či zrealizujú takýto prevoz, DZS povie, že nie, lebo majú akurát všetky sanitky už rozplánované na iné prevozy, a tak musí nemocnica volať cestou OS záchrannú zdravotnú službu. V podstate špičková sanitka a profesionálna posádka preváža pacienta, ktorý počas prevozu nepotrebuje žiadnu zdravotnú starostlivosť.
Takto blokovaná posádka nemôže vtedy zasahovať na primárnych zásahoch.
Máme indikátory kvality v rámci ZZS?
Na Slovensku nie sú zákonom definované žiadne indikátory. Stretol som sa s rôznymi názormi rôznych odborníkov na to, ako by indikátory mali vyzerať. Myslím si, že každý z tých odborníkov sa snaží presadzovať indikátory, ktoré jeho záchranku vykreslia v najlepšom svetle. Nikto nechce definovať indikátor, v ktorom vyjde zle.
Pre mňa je podstatná jedná vec, aby moje posádky postupovali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti správne. Jediný orgán, ktorý má právo na Slovensku povedať, či som postupoval správne alebo nesprávne, je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Mňa ako osobu, ktorá je ultimátne zodpovedná za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, zaujíma, v koľkých prípadoch moje posádky postupovali nesprávne. Preto sa prikláňam k zavedeniu tohto indikátora, ktorý je jediný nestranný a objektívny. Hovorí o tom, v akom percente poskytnutí zdravotnej starostlivosti som pochybil alebo v akom percente som postupoval správne. Je to indikátor, ktorý je ľahko zistiteľný, pretože ÚDZS má už dnes všetky tieto údaje.
Dojazdový čas môžeme sledovať vtedy, keď ako riaditeľ budem mať právo povedať, na základe údajov o štruktúre zásahov, že chcem mať stanicu tu a tu, lebo mi to vychádza najlepšie podľa štruktúry zásahov. A zároveň keď budem mať možnosť rozhodnúť, ktorú posádku tam pošlem.
Lebo keď mi OS, tak ako to dnes často robí, pošle do tretieho domu vedľa stanice RLP v nemenovanom meste RZP posádku z 15 kilometrov vzdialenej dediny, lebo podľa ich vyhodnotenia ten stav nie je taký, aby tam išla RLP, napriek tomu, že to má pešo 30 sekúnd, potom nie som zodpovedný za to, aký bol dojazdový čas k danému pacientovi.
Mohlo by byť indikátorom kvality percento úspešných resuscitácií? Keď nás posielajú resuscitovať pacientov, ktorí sú nezresuscitovateľní, lebo v podstate pomaly každá mŕtvola je vydaná ako bezvedomie a resuscitácia. Z OS nás posielajú nie k exitu, posielajú nás k resuscitácii. Mám na základe týchto zásahov hodnotiť percento úspešných resuscitácií?
Môžeme hovoriť aj o indikátoroch kvality napríklad posádok. Ak môžu mať záchranári buď vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie, lebo zákon pripúšťa aj takých, aj takých, tak hovorme o tom, ktorý poskytovateľ má koľko percent záchranárov vysokoškolsky vzdelaných, a ktorému poskytovateľovi aké percento lekárov slúžia áristi, urgentisti a kto posiela slúžiť urológov a iné špecializácie, ktoré nemajú k urgentnej medicíne blízko.
Nejaký čas vaši záchranári fungujú na tabletoch – môžete to priblížiť?
Naši záchranári fungujú na tabletoch už takmer dva roky. Najskôr sme tablety využívali na komunikáciu medzi záchranármi a lekármi v rámci našej záchranky. Napríklad, keď bola na miesto zásahu vyslaná posádka bez lekára a záchranár sa chcel poradiť o liečbe s naším lekárom, mohol stav pacienta konzultovať s lekárom cez tablet.
Následne sme funkčnosť tabletov rozšírili o službu Bezpečné lieky 112, tú sme vypracovali v spolupráci s najväčšou súkromnou zdravotnou poisťovňou. Cez túto službu si vedia naši záchranári v tablete preveriť lieky, ktoré pacient užíva, choroby, na ktoré sa dlhodobo lieči, špecialistov, lekárov, ktorých navštevuje, prípadne aké má pacient alergie.
Vďaka tomu dokážu záchranári získať potrebné údaje, ktoré pacienti často nie sú schopní záchranárom presne zreferovať. Najnovšie sme funkcionalitu tabletov rozšírili o elektronický záznam zo zásahu. Ako prvá záchranka na Slovensku sme všetky naše sanitky vybavili tlačiarňou a vyvinuli sme softvér do tabletu, kde sa záznam o zhodnotení zdravotného stavu pacienta alebo správa zo zásahu vypisuje elektronicky a následne sa v sanitke vytlačí.
Zákon vyžaduje aj tlačenú formu, a táto tlačená správa sa odovzdáva v nemocnici spolu s pacientom. Tlačený záznam je prehľadnejší ako rukou písaný a údaje z neho je možné analyticky ďalej spracúvať.
V septembri 2016 ste sa stali novým prezidentom Asociácie záchrannej zdravotnej služby. Čo je cieľom, resp. čo robí Asociácia ZZS?
AZZS je organizácia, ktorá združuje všetkých významnejších poskytovateľov ZZS. Je to odborná organizácia, ktorá je partnerom pre MZ SR v rokovaniach o legislatívnych zmenách, ktorá je partnerom pre odborné spoločnosti pri definovaní odborných usmernení.
Snažíme sa robiť osvetu o práci záchranárov a tiež sa snažíme byť platformou, kde si jednotlivé záchranky dokážu medzi sebou vymieňať skúsenosti a v dobrom sa „hecovať“ ešte k lepším výkonom.
Vybudovanie urgentných príjmov záchranky určite vítajú. Ako to vyzerá s nemocnicami, kam chodievajú vaše záchranky?
Väčšinu pacientov vozíme do nemocníc, ktoré urgentné príjmy nemajú. Máme nemocnice, ktoré nemajú ani centrálne príjmy a vozíme pacienta po pavilónoch, oddeleniach, podľa toho, kam si myslíme, že by pacient mal patriť. Neraz si lekár na oddelení myslí, že pacient patrí na iné oddelenie (hociktoré, len nie to jeho), takže potom záchranárov s pacientom posiela preč.
Určite by urgentné príjmy boli v tomto smere prínosom, lebo by sme neblúdili a neposielali nás s pacientom od dverí k dverám, čím by sa skrátil čas odovzdávania pacientov nemocnici.
Dnes je odovzdávanie pacienta najmä o tom, aký lekár na oddelení práve slúži. Lebo sú oddelenia a lekári, ktoré pacienta zoberú aj vtedy, keď je jeho stav na rozhraní medzi dvomi oddeleniami a zavolajú si k sebe na konzílium to druhé oddelenie, ale sú aj oddelenia, ktoré vám nezoberú ani pacienta, ktorý celkom evidentne patrí k nim.
Dobudovanie urgentných príjmov preto rozhodne vítam.
Do záchrannej zdravotnej služby ZaMED som prišiel pred siedmimi rokmi, v roku 2010, ako krízový manažér. Na jednej strane som našiel organizáciu, ktorej chýbalo jasné smerovanie a zavedené profesionálne manažérske postupy.
Na druhej strane som našiel organizáciu, v ktorej bolo, a dodnes je, veľké množstvo vzdelaných, skúsených a motivovaných profesionálov, zapálených ľudí, ktorí majú chuť pomáhať ľudom v núdzi. Spoločne s našimi lekármi a záchranármi sme postupne prehodnocovali všetky zaužívané postupy, používané sanitné vozidlá, zdravotnícke prístroje a liekové vybavenie.
Snažili sme sa budovať záchranku, ktorá bude porovnateľná s ktoroukoľvek záchrankou vo vyspelom svete. Postupne sme si naším úsilím a výsledkami získali uznanie aj ďalších organizácií v zdravotníctve, ktoré sa potom k nám pridali a nadviazali sme úspešnú spoluprácu.
Napríklad?
Už takmer tri roky máme unikátnu spoluprácu s nemocnicou v Komárne pri manažmente pacientov s náhlou cievnou mozgovou príhodou. Vďaka redizajnovaniu celého procesu prednemocničnej zdravotnej starostlivosti má dnes Nemocnica Komárno najlepšie výsledky na Slovensku pri liečbe pacientov s náhlou CMP.
Nemocnica bola ocenená aj platinovou medailou the European Stroke Organisation.
Nadviazali sme tiež spoluprácu s Kardiocentrom v Nitre, keď sme pred tromi rokmi ako prvá záchranka na Slovensku začali riešiť telemetrický prenos EKG záznamu do kardiocentra z každej našej sanitky.
V praxi to znamená, že keď máme v teréne pacienta s podozrením na infarkt, pri ktorom zvažujeme, že s ním pôjdeme priamo do kardiocentra, a nie do najbližšej nemocnice, tak zašleme EKG záznam pacienta do kardiocentra, kde lekári najprv vyhodnotia, či daný pacient naozaj patrí na ich operačný stôl, a následne sa lekári môžu pripravovať na invazívny zákrok, kým my ešte len pacienta vezieme.
Ako vyzerá záchranná zdravotná služba na Slovensku?
Na Slovensku funguje Operačné stredisko ZZS, je to štátna organizácia, prijíma hovory na linku 155 a následne vysiela k pacientom jednotlivé posádky. Na Slovensku máme 280 posádok, z toho 7 je vrtuľníkových, zvyšné sú rozdelené medzi posádky RLP a RZP. RLP sú tzv. lekárske, kde sú traja členovia – vodič, záchranár a lekár, a RZP sú posádky, kde je vodič a záchranár alebo dvaja záchranári.
Záchranárskych je zhruba dvakrát toľko ako lekárskych. Spomínaných 280 bodov záchraniek je presne definovaných v zákone, kde sa nachádzajú, kde je aký typ záchranky. Každých 6 rokov sa realizuje výberové konanie, do ktorého sa môže prihlásiť ktorýkoľvek poskytovateľ, so záujmom v danom bode podľa presných vymedzených kritérií a presne stanovených zákonných predpokladov poskytovať 6 rokov záchrannú zdravotnú službu.
Na základe výberového konania sa 280 bodov rozdelí medzi poskytovateľov. V súčasnosti máme 12 poskytovateľov, z čoho 5 je väčších, čo znamená, že prevádzkujú viac ako 10 bodov. Sú štátni aj súkromní, čo celkom dobre funguje. Lebo súkromní možno prinášajú do systému o niečo viac inovácie a efektivity, a štátni sú tí, vďaka ktorým má štát spätnú väzbu o tom, čo funguje a čo nefunguje v systéme.
Operačné stredisko ZZS občas uvádza, že sú potrebné zmeny. Naozaj sú?
OS za posledné roky prešlo dosť veľkými zmenami, historicky malo veľký problém s informačnými technológiami. Ešte pred dvoma rokmi fungovalo tak, že nevidelo v reálnom čase, kde sa jednotlivé ambulancie ZZS nachádzajú.
Avšak za posledné dva roky urobili veľký pokrok. Dnes sú už všetky ambulancie záchraniek online pripojené do OS, čiže OS vie lepšie manažovať záchranky. OS sa snaží zlepšovať aj svoje vnútorné postupy, aby boli záchranky vysielané naozaj k tým výzvam, kde to je opodstatnené.
Na prvý pohľad je stále vysoké percento výjazdov neopodstatnených, avšak keď sa porovnávame aj s inými krajinami sveta, tak u nás to percento nie je vyššie.
Je náš záchranný zdravotný systém porovnateľný so zahraničím?
V každej krajine záchranný systém funguje úplne inak. Najzákladnejšie porovnanie je profesionálny verzus dobrovoľnícky záchranný systém. Napríklad v Rakúsku poskytujú ZZS rôzne dobrovoľnícke zbory.
U nás, v Česku, Maďarsku a ďalších krajinách je to plne profesionalizovaná služba. Podľa môjho osobného názoru je lepšie, keď je ZZS plne profesionalizovaná služba.
Na Slovensku sú všetky záchranky plne profesionálne už zhruba 10 – 11 rokov a prinášajú za relatívne malé peniaze naozaj významný efekt. Ďalej je možné porovnávať, či je systém lekársky alebo paramedický, teda či pôsobia v záchranke aj lekári, alebo sú v nej len paramedici (t. j. profesionálni záchranári).
Napríklad v USA alebo v Spojenom kráľovstve je väčšina záchranných systémov paramedická. U nás boli ľudia historicky naučení, že keď si zavolajú záchranku, príde k nim lekár. Postupne sa aj u nás prichádza na to, že drvivú väčšinu zásahov vybavia profesionálni záchranári alebo paramedici. To je smer, ktorým sa treba uberať, ak sa chceme porovnávať s Českom, Maďarskom alebo Rakúskom.
Dokonca v Rakúsku je len desať percent posádok s lekárom a deväťdesiat percent sú čisto záchranárske posádky. V Českej republike je veľká väčšina posádok tiež paramedická.
Lekári dnes chýbajú v celej Európe, preto ak chceme záchranku poskytovať naďalej v nezmenenom objeme, musíme myslieť a klásť dôraz na vyškolených paramedikov. Čo sa týka materiálno-technického vybavenia, sme porovnateľní, dokonca si myslím, že sme možno ešte ďalej ako Rakúsko.
Čo sa zmenilo pre pacienta v ZZS v priebehu posledných 10 rokov?
V priebehu uplynulých 10 rokov si obrovské množstvo zdravotníckych záchranárov dokončilo vysokoškolské vzdelanie a získali oveľa väčšie skúsenosti. Sprofesionalizovali sa viaceré postupy v záchrannej zdravotnej službe, na mnohé diagnózy sú vypracované štandardné odporúčané postupy (tzv. odborné usmernenia alebo odporúčania odborných spoločností).
Rozšírilo sa liekové spektrum, ktoré môžu záchranári podávať, a teda dokážu efektívne riešiť všetky zvládnuteľné stavy a diagnózy. Zlepšilo sa riadenie posádok vďaka GPS lokalizácii a navigácii. Negatívom je odlev kvalitných lekárov zo záchraniek do nemocníc.
V nemocniciach získajú lekári zákonom garantované minimálne mzdy, ktoré sú veľmi solídne. Lekárom v záchrankách takéto minimálne mzdy nikto negarantoval ani na ne nevyčlenil financie.
A čo Slováci a poskytovanie prvej pomoci?
Slováci sú neaktívni v poskytovaní prvej pomoci. Neviem, či je to obava, neochota pomôcť alebo nevedomosť, ale spôsobuje to, že ľudia umierajú úplne zbytočne. Ak s pacientom, ktorému sa zastaví srdce, 10 minút do príjazdu záchranky nikto nebude nič robiť, tak šanca, že ho zresuscituje záchranka, je hlboko pod 10 percent.
V našich interných štatistikách vychádza Slovensko v resuscitáciách katastrofálne, pretože v realite často chodíme resuscitovať mŕtvoly. Chodíme resuscitovať ľudí, ktorí mohli žiť, ak by im niekto poskytol prvú pomoc. Osveta o tom, že stačí naozaj málo na to, aby ste človeku v núdzi pomohli, je nedostatočná. Dookola sa ľuďom vštepujú čísla, koľkokrát za minútu treba stlačiť hrudník, ako hlboko ho treba stlačiť, po koľkých stlačeniach dýchať a koľko vdychov.
Avšak ak som nepracoval v tomto odbore, zrejme by som tiež nebol znalý všetkých týchto čísel. Pritom na 90 percent urobíte to isté, ak budete človeku, ktorý odpadol, robiť len masáž hrudníka a nebudete do neho dýchať. Pochopím, ak nebudete dýchať do cudzieho na ulici z úst do úst, lebo nechcete riskovať vlastné zdravie. No keď mu len zakloníte hlavu, spriechodníte dýchacie cesty a budete mu stláčať hrudník, tak urobíte 90 percent toho, akoby ste do neho aj dýchali.
Zároveň majú ľudia ochotní pomôcť možnosť zavolať na linku 155, kde operátori poskytujú telefonicky asistovanú resuscitáciu. To znamená, že operátor volajúcemu presne krok za krokom hovorí, čo má robiť.
Ako záchranka robíme osvetu na základných školách, chodíme ukazovať deťom, ako sa robí resuscitácia, spolu s ukážkami sanitky a práce záchranárov. Každý rok navštívime odhadom 15 škôl v našom zásahovom území.
Máte dostatok zamestnancov?
Na Slovensku nie je segment zdravotníctva, ktorý by mohol dnes povedať, že má dostatok zamestnancov. Nedostatok zamestnancov už delím na akútny a menej akútny. Lekári patria do tej prvej skupiny. Už dnes avizujú všetci poskytovatelia záchraniek, že súčasný počet RLP posádok nie je udržateľný. Časť z RLP posádok sa bude musieť na základe dôkladnej analýzy typov zásahov zmeniť na posádky typu RZP.
V Rakúsku je len 10 percent lekárskych posádok, u nás 30 percent. Londýn má v službe na záchranke vždy jedného lekára, všetko ostatné riešia paramedici. Nedostatok záchranárov je dnes možno menej akútny.
Avšak v horizonte niekoľkých rokov existuje aj tu vážne riziko nedostatku personálu, keďže spomedzi absolventov vysokoškolského štúdia v odbore urgentná zdravotná starostlivosť nastupuje do terénu na záchranku zhruba len tretina. Zvyšné dve tretiny idú pracovať do zahraničia alebo odchádzajú do profesií, ktoré so záchrankou nesúvisia.
Je práca záchranára dostatočne ohodnotená, čo sa týka zodpovednosti, stresu či pracovných zmien?
Za uplynulé dva roky sa platy záchranárov zvýšili. Ich minimálne platové nároky začali byť garantované zákonom. No stále nie sú na úrovni, ktorú by som si pre svojich zamestnancov predstavoval. Výšku platby, ktorú dostávame za poskytovanie ZZS, určuje vyhláška ministerstva.
Tento rok od 1. 1. sa opäť zvýšili minimálne mzdy záchranárov, ale MZ SR do dnešného dňa nepridalo záchrankám vôbec nič. Zvýšením platov záchranárov vystavili nekrytý šek. Napriek tomu, že už pol roka sa všetci poskytovatelia dožadujú úpravy paušálov, ministerstvo s tým dodnes nič neurobilo.
Paradoxom celej situácie je fakt, že cena mesačnej platby, ktorú platí štát záchrankám od roku 2006, sa pri lekárskych RLP posádkach zvýšila o 2 percentá a pri záchranárskych RZP posádkach sa znížila o 2 percentá. Priemerné mzdy v zdravotníctve za ten čas vzrástli o 58 percent.
Požiadavka, ktorej dosiaľ ministerstvo nevyhovelo, bola na zvýšenie platby zhruba o 5 percent. Platy v zdravotníctve za posledných 10 rokov v priemere vzrástli o 58 percent, žiadame paušál zvýšiť o 5 – 7 percent a pol roka nedostávame žiadnu odpoveď.
Ako sú na tom štatistiky ZZS – čas dojazdov, práca s pacientom a následne odvoz do zdravotníckeho zariadenia?
Tieto štatistiky pravidelne zverejňuje OS. Dojazd závisí to od toho, z akého miesta, z akej obce voláte, či ste ďaleko od stanice záchranky alebo ste blízko a nakoľko sú v danej chvíli vyťažené záchranky vo vašom okolí. Môže to varírovať od 5 minút do 25 minút, je tam veľký rozptyl hodnôt.
Systém je čoraz zaťaženejší výjazdmi a dojazdový čas aj v priemernom vyjadrení, aj v mediánovom vyjadrení sa každý rok predlžuje. Dôvodom je, že počet záchraniek zostáva rovnaký už posledných 10 rokov, zatiaľ čo populácia starne, redukujú sa služby lekárskych pohotovostí, je čoraz menej všeobecných lekárov. Dôsledkom toho každý rok narastá počet zásahov ambulancií záchrannej zdravotnej služby.
Problémom sú aj sekundárne prevozy pacientov medzi nemocnicami, keď má byť pacient preložený z jednej nemocnice do druhej. Často ide o pacienta, ktorý je chodiaci a potrebuje len prevoz sanitkou dopravnej zdravotnej služby, ale dopravné zdravotné služby dnes nemajú zákonnú povinnosť takéhoto pacienta prevážať.
Čiže ak ich nemocnica osloví, či zrealizujú takýto prevoz, DZS povie, že nie, lebo majú akurát všetky sanitky už rozplánované na iné prevozy, a tak musí nemocnica volať cestou OS záchrannú zdravotnú službu. V podstate špičková sanitka a profesionálna posádka preváža pacienta, ktorý počas prevozu nepotrebuje žiadnu zdravotnú starostlivosť.
Takto blokovaná posádka nemôže vtedy zasahovať na primárnych zásahoch.
Máme indikátory kvality v rámci ZZS?
Na Slovensku nie sú zákonom definované žiadne indikátory. Stretol som sa s rôznymi názormi rôznych odborníkov na to, ako by indikátory mali vyzerať. Myslím si, že každý z tých odborníkov sa snaží presadzovať indikátory, ktoré jeho záchranku vykreslia v najlepšom svetle. Nikto nechce definovať indikátor, v ktorom vyjde zle.
Pre mňa je podstatná jedná vec, aby moje posádky postupovali pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti správne. Jediný orgán, ktorý má právo na Slovensku povedať, či som postupoval správne alebo nesprávne, je Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Mňa ako osobu, ktorá je ultimátne zodpovedná za poskytovanú zdravotnú starostlivosť, zaujíma, v koľkých prípadoch moje posádky postupovali nesprávne. Preto sa prikláňam k zavedeniu tohto indikátora, ktorý je jediný nestranný a objektívny. Hovorí o tom, v akom percente poskytnutí zdravotnej starostlivosti som pochybil alebo v akom percente som postupoval správne. Je to indikátor, ktorý je ľahko zistiteľný, pretože ÚDZS má už dnes všetky tieto údaje.
Dojazdový čas môžeme sledovať vtedy, keď ako riaditeľ budem mať právo povedať, na základe údajov o štruktúre zásahov, že chcem mať stanicu tu a tu, lebo mi to vychádza najlepšie podľa štruktúry zásahov. A zároveň keď budem mať možnosť rozhodnúť, ktorú posádku tam pošlem.
Lebo keď mi OS, tak ako to dnes často robí, pošle do tretieho domu vedľa stanice RLP v nemenovanom meste RZP posádku z 15 kilometrov vzdialenej dediny, lebo podľa ich vyhodnotenia ten stav nie je taký, aby tam išla RLP, napriek tomu, že to má pešo 30 sekúnd, potom nie som zodpovedný za to, aký bol dojazdový čas k danému pacientovi.
Mohlo by byť indikátorom kvality percento úspešných resuscitácií? Keď nás posielajú resuscitovať pacientov, ktorí sú nezresuscitovateľní, lebo v podstate pomaly každá mŕtvola je vydaná ako bezvedomie a resuscitácia. Z OS nás posielajú nie k exitu, posielajú nás k resuscitácii. Mám na základe týchto zásahov hodnotiť percento úspešných resuscitácií?
Môžeme hovoriť aj o indikátoroch kvality napríklad posádok. Ak môžu mať záchranári buď vysokoškolské alebo stredoškolské vzdelanie, lebo zákon pripúšťa aj takých, aj takých, tak hovorme o tom, ktorý poskytovateľ má koľko percent záchranárov vysokoškolsky vzdelaných, a ktorému poskytovateľovi aké percento lekárov slúžia áristi, urgentisti a kto posiela slúžiť urológov a iné špecializácie, ktoré nemajú k urgentnej medicíne blízko.
Nejaký čas vaši záchranári fungujú na tabletoch – môžete to priblížiť?
Naši záchranári fungujú na tabletoch už takmer dva roky. Najskôr sme tablety využívali na komunikáciu medzi záchranármi a lekármi v rámci našej záchranky. Napríklad, keď bola na miesto zásahu vyslaná posádka bez lekára a záchranár sa chcel poradiť o liečbe s naším lekárom, mohol stav pacienta konzultovať s lekárom cez tablet.
Následne sme funkčnosť tabletov rozšírili o službu Bezpečné lieky 112, tú sme vypracovali v spolupráci s najväčšou súkromnou zdravotnou poisťovňou. Cez túto službu si vedia naši záchranári v tablete preveriť lieky, ktoré pacient užíva, choroby, na ktoré sa dlhodobo lieči, špecialistov, lekárov, ktorých navštevuje, prípadne aké má pacient alergie.
Vďaka tomu dokážu záchranári získať potrebné údaje, ktoré pacienti často nie sú schopní záchranárom presne zreferovať. Najnovšie sme funkcionalitu tabletov rozšírili o elektronický záznam zo zásahu. Ako prvá záchranka na Slovensku sme všetky naše sanitky vybavili tlačiarňou a vyvinuli sme softvér do tabletu, kde sa záznam o zhodnotení zdravotného stavu pacienta alebo správa zo zásahu vypisuje elektronicky a následne sa v sanitke vytlačí.
Zákon vyžaduje aj tlačenú formu, a táto tlačená správa sa odovzdáva v nemocnici spolu s pacientom. Tlačený záznam je prehľadnejší ako rukou písaný a údaje z neho je možné analyticky ďalej spracúvať.
V septembri 2016 ste sa stali novým prezidentom Asociácie záchrannej zdravotnej služby. Čo je cieľom, resp. čo robí Asociácia ZZS?
AZZS je organizácia, ktorá združuje všetkých významnejších poskytovateľov ZZS. Je to odborná organizácia, ktorá je partnerom pre MZ SR v rokovaniach o legislatívnych zmenách, ktorá je partnerom pre odborné spoločnosti pri definovaní odborných usmernení.
Snažíme sa robiť osvetu o práci záchranárov a tiež sa snažíme byť platformou, kde si jednotlivé záchranky dokážu medzi sebou vymieňať skúsenosti a v dobrom sa „hecovať“ ešte k lepším výkonom.
Vybudovanie urgentných príjmov záchranky určite vítajú. Ako to vyzerá s nemocnicami, kam chodievajú vaše záchranky?
Väčšinu pacientov vozíme do nemocníc, ktoré urgentné príjmy nemajú. Máme nemocnice, ktoré nemajú ani centrálne príjmy a vozíme pacienta po pavilónoch, oddeleniach, podľa toho, kam si myslíme, že by pacient mal patriť. Neraz si lekár na oddelení myslí, že pacient patrí na iné oddelenie (hociktoré, len nie to jeho), takže potom záchranárov s pacientom posiela preč.
Určite by urgentné príjmy boli v tomto smere prínosom, lebo by sme neblúdili a neposielali nás s pacientom od dverí k dverám, čím by sa skrátil čas odovzdávania pacientov nemocnici.
Dnes je odovzdávanie pacienta najmä o tom, aký lekár na oddelení práve slúži. Lebo sú oddelenia a lekári, ktoré pacienta zoberú aj vtedy, keď je jeho stav na rozhraní medzi dvomi oddeleniami a zavolajú si k sebe na konzílium to druhé oddelenie, ale sú aj oddelenia, ktoré vám nezoberú ani pacienta, ktorý celkom evidentne patrí k nim.
Dobudovanie urgentných príjmov preto rozhodne vítam.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Jana Andelová, Zdravotnícke noviny