​Ani medzi expertmi neexistuje konsenzus, ako má vyzerať transparentnosť

Rebríček zostavili experti na základe dostupných údajov v šiestich kategóriách. Zo zistení vyplynulo, že v transparentnosti zdravotnej starostlivosti sú medzi jednotlivými krajinami veľké rozdiely. Skóre sa pohybovalo od 32 % (Čína) až do 74 % (Dánsko). Priemerné skóre zúčastnených krajín dosiahlo 55 %.

Líder rebríčka Dánsko je príkladom verejného poskytovania výkazov o kvalite starostlivosti vrátane informácií o skúsenostiach pacientov, čakacích lehotách a hodnotení nemocníc. Všetky dáta sú dostupné na oficiálnom portáli e-zdravotníctva Sundhed.dk a denne sa aktualizujú.

Rakúsko prekvapivo za Poľskom

Transparentnosť v kontexte tejto štúdie sa chápe výrazne širšie ako len transparentnosť obstarávania prístrojov, zdravotníckeho materiálu alebo služieb. Napríklad naši rakúski susedia skončili v rebríčku KPMG prekvapivo až za Poľskom. Za najväčšie pozitívum rakúskeho zdravotníctva bola vyhodnotená práca s osobnými zdravotnými záznamami, naopak, nízke skóre dosiahlo v kvalite zdravotnej starostlivosti, kde sa berú do úvahy faktory ako úmrtnosť, čakacie lehoty na urgentnom príjme alebo miera návratnosti pacientov do zdravotníckych zariadení na ďalšie lekárske ošetrenie.

Nároky pacientov a verejnosti na zdravotnícke zariadenia rastú, trend smerom k vyššej transparentnosti je teda neodkladný. Napriek tomu, že dnes si ľudia pred obstaraním/nákupom takmer čohokoľvek porovnávajú online cenu aj overujú na základe dostupných referencií kvalitu výrobkov/služieb, tento typ správania zatiaľ v zdravotníctve bežný nie je.

V prípade, keby dáta o zdravotnej starostlivosti, zariadeniach, lekároch, možných ošetreniach a ich úspešnosti a nákladnosti boli dostupné, pacienti by mnohokrát vedeli urobiť oveľa informovanejšie rozhodnutie o svojom zdraví. Z rozhovorov s odborníkmi pri tvorbe štúdie KPMG vyplynulo, že zverejňovanie výkazov o činnosti prispieva k snahe o zvyšovanie kvality poskytovaných služieb najmä v nemocniciach.  Praktické príklady možno nájsť v samotnej štúdii.

Neúplné dáta

Aktuálne neexistuje ani medzi expertmi konsenzus, ako má vyzerať transparentnosť v oblasti zdravotnej starostlivosti. Najväčším problémom sú neúplné dáta. Na ich základe môžu byť urobené nevhodné rozhodnutia, ktoré budú transparentnosti systému skôr škodiť, keďže lekári sa budú obávať neférového ohodnotenia. Príkladom sú chirurgovia, ktorí by si mohli začať vyberať iba nízkorizikových pacientov, aby si udržali dobrý rating v ukazovali miera úmrtnosti.

Napriek tomu nemožno zverejňovanie dát súvisiacich so zdravotnou starostlivosťou zavrhovať. Respondenti štúdie KPMG sa zhodujú, že je to jeden zo spôsobov, ako zvyšovať transparentnosť v zdravotníctve. Voľný prístup k informáciám pravdepodobne prinesie kritiku zo strany zainteresovaných, ale je lepšie zavádzať zmeny a zlepšenia, ako dlhodobo čakať na nájdenie perfektnej metódy, ktorá zabezpečí 100 % kvalitu a kompletnosť dát.

Prvým krokom, na ktorom sa zhodujú zástupcovia poskytovateľov zdravotnej starostlivosti, je zdieľanie dát v rámci komunity. Môžu sa tak vytvoriť bezpečné podmienky na zlepšovanie v transparentnosti bez toho, aby boli vystavení prehnanej kritike. Tento postup priniesol merateľné výsledky napríklad na klinikách v Nemecku a USA a mohol by byť inšpiráciou aj pre slovenské zdravotníctvo.