Vyplýva to z analýzy, ktorú zrealizovala Asociácia dodávateľov liekov a zdravotníckych pomôcok (ADL).
Z dát poskytnutých jednotlivými členmi asociácie vyplynulo, že len približne 0,5 ‰ liekov z celkového objemu objednávok bolo v sledovanom období, t. j. od 1. 4. 2017, riešených v rámci špeciálneho emergentného systému.
Málo dodávok, vysoké náklady
Emergentný systém jednoznačne neprimerane zdražil najmä činnosť distribučných spoločností. Z analyzovaných dát vyplynulo, že zatiaľ čo v bežnom režime prevádzky jeden človek v distribúcii vybaví v priemere 5 000 objednávok, v rámci emergentného systému cez víkend je potrebných 5 ľudí na to, aby bola do 48 h vybavená 1 objednávka.
Systém sa ukázal ako cenovo neefektívny najmä z hľadiska mimoriadnych víkendových rozvozov, ktoré vyplynuli zo zavedenia nových pravidiel dodávok. Tzv. víkendové objednávky v rámci ES predstavovali asi 1 % z celkového počtu objednávok. Priemerná cena jedného lieku vyžiadaná prostredníctvom systému bola v sledovanom období v cene do 25 eur. Náklady na dopravu v zákonom stanovenej lehote 48 h však predstavovali sumu približne 450 eur.
Distribučné spoločnosti znášajú tiež po novom zvýšené náklady na personálne zabezpečenie dodávok. „V praxi to znamená, že musia mať v pohotovosti šoférov, skladníkov, service manažérov a ďalších ľudí v distribúcii non-stop 365 dní v roku, čo predstavuje zvýšené mzdové náklady spojené s prácou počas víkendov a sviatkov,“ spresňuje prezident ADL. Tzv. víkendový režim sa preto z hľadiska distribučných spoločností ukazuje ako drahé a neefektívne riešenie.
Piatkové objednávky lekární
Z hľadiska lekární a lekárnikov nový systém zvýšil dostupnosť dlhodobo chýbajúcich liekov. Na druhej strane však víkendové dodávky v súvislosti so zákonnou 48-hodinovou lehotou prinášajú pre lekárne isté obmedzenia. Zákonná lehota nie je vyhovujúca pre lekárne, ktoré majú cez víkend zatvorené. Prax tiež ukázala, že napr. piatkové objednávky liekov sú neefektívne a ich doručovanie je sťažené.
Prirodzená ochrana, nie špekulácia
V súvislosti so zavedením emergentného systému sa tiež objavili informácie o zvýšenom počte žiadostí o vyradenie niektorých liekov z kategorizácie. Pre objektivitu je nevyhnutné pozerať sa na túto skutočnosť z hľadiska všetkých zainteresovaných strán.
Žiadosť o vyradenie lieku z kategorizácie je dnes pre držiteľov registrácie jedinou ochranou pred vysokými sankciami. Nedodanie lieku v zákonom stanovenej 48-hodinovej lehote však môže byť spôsobené aj objektívnymi príčinami, ako sú napr. výpadky vo výrobe, ktoré vôbec nesúvisia s reexportom.
Takýto krok v danom prípade preto nie je možné považovať za „taktizovanie“. Neočakávané výpadky z objektívnych príčin tu vždy boli, sú a budú, a to bez ohľadu na reexport. V prípadoch, ak sa z objektívnych príčin minie dodávka lieku za kratší čas, ako bol plánovaný, je veľmi problematické a často aj úplne nemožné urýchlene doplniť tento výpadok ďalším dovozom.
Výroba liekov sa štandardne plánuje 4 až 6 mesiacov vopred a má svoje ekonomické pravidlá. Nazdávame sa, že je na rozhodnutí každého výrobcu, či konkrétne lieky bude mať záujem udržať na trhu ako kategorizované alebo nie.
Z dát poskytnutých jednotlivými členmi asociácie vyplynulo, že len približne 0,5 ‰ liekov z celkového objemu objednávok bolo v sledovanom období, t. j. od 1. 4. 2017, riešených v rámci špeciálneho emergentného systému.
Málo dodávok, vysoké náklady
Emergentný systém jednoznačne neprimerane zdražil najmä činnosť distribučných spoločností. Z analyzovaných dát vyplynulo, že zatiaľ čo v bežnom režime prevádzky jeden človek v distribúcii vybaví v priemere 5 000 objednávok, v rámci emergentného systému cez víkend je potrebných 5 ľudí na to, aby bola do 48 h vybavená 1 objednávka.
Systém sa ukázal ako cenovo neefektívny najmä z hľadiska mimoriadnych víkendových rozvozov, ktoré vyplynuli zo zavedenia nových pravidiel dodávok. Tzv. víkendové objednávky v rámci ES predstavovali asi 1 % z celkového počtu objednávok. Priemerná cena jedného lieku vyžiadaná prostredníctvom systému bola v sledovanom období v cene do 25 eur. Náklady na dopravu v zákonom stanovenej lehote 48 h však predstavovali sumu približne 450 eur.
Distribučné spoločnosti znášajú tiež po novom zvýšené náklady na personálne zabezpečenie dodávok. „V praxi to znamená, že musia mať v pohotovosti šoférov, skladníkov, service manažérov a ďalších ľudí v distribúcii non-stop 365 dní v roku, čo predstavuje zvýšené mzdové náklady spojené s prácou počas víkendov a sviatkov,“ spresňuje prezident ADL. Tzv. víkendový režim sa preto z hľadiska distribučných spoločností ukazuje ako drahé a neefektívne riešenie.
Piatkové objednávky lekární
Z hľadiska lekární a lekárnikov nový systém zvýšil dostupnosť dlhodobo chýbajúcich liekov. Na druhej strane však víkendové dodávky v súvislosti so zákonnou 48-hodinovou lehotou prinášajú pre lekárne isté obmedzenia. Zákonná lehota nie je vyhovujúca pre lekárne, ktoré majú cez víkend zatvorené. Prax tiež ukázala, že napr. piatkové objednávky liekov sú neefektívne a ich doručovanie je sťažené.
Prirodzená ochrana, nie špekulácia
V súvislosti so zavedením emergentného systému sa tiež objavili informácie o zvýšenom počte žiadostí o vyradenie niektorých liekov z kategorizácie. Pre objektivitu je nevyhnutné pozerať sa na túto skutočnosť z hľadiska všetkých zainteresovaných strán.
Žiadosť o vyradenie lieku z kategorizácie je dnes pre držiteľov registrácie jedinou ochranou pred vysokými sankciami. Nedodanie lieku v zákonom stanovenej 48-hodinovej lehote však môže byť spôsobené aj objektívnymi príčinami, ako sú napr. výpadky vo výrobe, ktoré vôbec nesúvisia s reexportom.
Takýto krok v danom prípade preto nie je možné považovať za „taktizovanie“. Neočakávané výpadky z objektívnych príčin tu vždy boli, sú a budú, a to bez ohľadu na reexport. V prípadoch, ak sa z objektívnych príčin minie dodávka lieku za kratší čas, ako bol plánovaný, je veľmi problematické a často aj úplne nemožné urýchlene doplniť tento výpadok ďalším dovozom.
Výroba liekov sa štandardne plánuje 4 až 6 mesiacov vopred a má svoje ekonomické pravidlá. Nazdávame sa, že je na rozhodnutí každého výrobcu, či konkrétne lieky bude mať záujem udržať na trhu ako kategorizované alebo nie.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Foto:
archív, Zdravotnícke Noviny

PharmDr. Koloman Gachall, prezident ADL