​Bez komentára...

Žiadna chuť, žiadny zápach – možno jej jediné výhody, aby neohrozila pacienta. Typická nemocničná polievka... Druhé jedlá o nič lepšie – ťažko definovateľné záhadné omáčky, ktoré menia iba maskovanie dajme tomu od ružovej farby po tmavočervenú (žeby sa  hanbila aspoň tá omáčka?) Ešteže na rožku, syre, masielku, prípadne rajčine a jablku na raňajky ani najväčší majster nič nedokáže ani pri najlepšej vôli pokaziť...

Ak sa za týždeň medzi varenými jedlami objaví čo-to konzumovateľné, pacienti takmer vzývajú Pána. Neviem, koľko má ktorá nemocnica na stravovanie pacienta, no podľa reality – že napr. aj jednoduchú zemiakovú kašu spotvoria vodou, a na mlieko do nej nemajú, by som to tipoval tak maximálne dve eurá... Ale hádam nemá pacient ako súčasť liečebného procesu nárok aj na aspoň aké-také normálne stravovanie?

Sú nemocnice, kde dokonca diétna sestra príde na izbu za pacientom sa spýtať, čo mu chutí a na čo by mal chuť. Prečo dokážu dobre variť v  Banskej Bystrici či v NOÚ? A sú také, kde ako keby po nej nebolo ani stopy... Akoby sa potom dostali k pacientom jedlá, nad ktorými bez komentára pokrútia hlavami...