Stále si však stojí za tým, že dokument nemal byť od začiatku verejný, aj keď to niektorí odborníci kritizovali. Najväčšou výzvou je teraz vysporiadanie sa s 200-miliónovým dlhom, presné výsledky budú jasné v najbližších dňoch po dokončení auditu v poisťovni.
Ako sa pozeráte s odstupom času na telefonát od premiéra? Nemali ste chuť skončiť?
Som tu a pracujem ďalej, ale určite to nebolo príjemné. Vtedy som zvažoval viacero alternatív, to by urobil každý zodpovedný človek, ak by sa ocitol v podobnej situácii.
Na taký spôsob komunikácie som nebol zvyknutý a ako som už povedal, ani si zvykať nechcem. Prišiel som sem pokúsiť sa niečo posunúť, a nie robiť politiku.
Je to síce verejná funkcia a je súčasťou politického procesu, ale toto som nečakal.
Premiér vám odporučil celý ozdravný plán hodiť do koša. Menili ste v ňom niečo alebo ste stiahli len externé opatrenia?
Medializované externé návrhy neboli súčasťou ozdravného plánu. Je pravda, že boli uvedené v prílohe k ozdravnému plánu, ale len ako možné námety na diskusiu o úprave legislatívy.
O prípadnej zmene legislatívy však nerozhoduje poisťovňa, preto tieto návrhy ani nemôžu byť súčasťou plnenie opatrení ozdravného plánu, ako to bolo nesprávne interpretované v médiách. Sú len doplnkovým návrhom na systémové riešenia, ktoré môže ovplyvniť len zákonodarca.
Napriek tomu VšZP požiadala Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vyjadrenie k možnému vypusteniu medializovanej prílohy.
Ozdravný plán bol riadne schválený a poisťovňa je ním viazaná. V opačnom prípade by úrad musel v zmysle zákona zakročiť a pristúpiť k ďalším opatreniam.
Napríklad?
Napríklad by sme museli diskutovať o prevode poistného kmeňa, nútenej správe a podobne. Externé opatrenia sa dosť medializovali a prekvapil nás rozmer, aký to nabralo.
V reakcii médií sa úplne odbočilo od odbornej diskusie, namiesto faktov sa publikovali dezinterpretácie, ktoré vyvolali negatívne emócie.
To je pre nás poučením do budúcnosti, že takéto témy si vyžadujú väčší priestor na odbornú diskusiu a médiám a verejnosti ich treba včas a náležite vysvetliť. V tomto sme sa určite poučili.
Nemohla celá mediálna bublina vzniknúť preto, že to nebolo vopred dostatočne odkomunikované? Dokonca ste požiadali ministerstvo o nesprístupnenie informácií týkajúcich plánu. Prečo?
Zákon o prístupe k informáciám neurčuje, že by mal byť tento dokument verejný. Navyše, časť opatrení je viazaná na predchádzajúce rokovanie s poskytovateľmi a my sme považovali za korektné prejsť si ich najskôr s nimi.
V opatreniach sú totiž vyčíslené aj isté úspory a nemyslím si, že je správne, aby sa o nich poskytovatelia dozvedeli z médií. Sú to naši partneri, a preto sme s nimi chceli najskôr hovoriť.
Spomenuli ste, že odpredaj kmeňa by nastal až vo vážnej situácii. Mnohí odborníci však plánu vyčítajú, že je málo ambiciózny a priveľmi sa spoliehate na pomoc od štátu, pričom odpredaj by bol podľa nich efektívnym riešením. Neuvažujete o tom?
Nie, táto otázka nie je teraz aktuálna. Myslím si, že toto je skôr téma na politickú diskusiu.
Premiér vám odporučil vopred sa poradiť. Pýtate si od neho povolenia na ďalšie kroky?
Naším zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva, s ktorým komunikujeme všetky kroky.
V januári ste dostali od ministerstva mimoriadnu platbu za poistencov štátu. Kedy budete schopní dlh splatiť?
Zálohovú platbu za poistencov štátu dostávame vždy a pri tejto sme sa dohodli, že jednu platbu presunieme o mesiac skôr. Bolo to z dôvodu zabezpečenia likvidity. Túto zálohovú platbu však splatíme, plán hovorí o tom, že do konca roka.
Jedným z dôvodov straty poisťovne je aj nedostatočná tvorba technických rezerv z minulosti. Vyvodíte zodpovednosť?
Ak sa preukáže, že boli neoprávnene vyplatené odmeny za hospodársky výsledok, ktorý nezodpovedal skutočnosti, tak si ich budeme nárokovať naspäť. Do konca apríla budú známe výsledky auditu poisťovne, kde sa všetko ukáže.
Jednu výzvu na úhradu ste bývalému vedeniu už poslali.
Išlo o pokutu, ktorú sme dostali od Úradu pred dohľad za pochybenia v prípade médiami označovanom ako „teta Anka“. Tú sme si nárokovali voči predstavenstvu, ale nepochodili sme, preto sme dali žalobu na súd.
Chceli ste obmedziť liečbu degenerácie makuly alebo chronickej hepatitídy C u ľudí s tetovaním alebo piercingom. Stále si za návrhmi stojíte?
Predovšetkým poviem fakt, ktorý je nespochybniteľný. Keď sa tieto lieky kategorizovali, robili sa odhady, koľko nás to bude stáť. Nakoniec však náklady na liečbu degenerácie makuly stúpli o viac ako 32 miliónov eur, teda o 143 percent a náklady na liečbu chronickej hepatitídy typu C vzrástli o viac ako 9 miliónov, teda až o 413 percent.
Myslím si, že tieto čísla nepotrebujú komentár, je to fakt a poisťovňa je povinná na to upozorniť. Nie som doktor a neviem sa vyjadriť k medicínskej stránke liečby, a preto chceme zorganizovať diskusiu.
Ako by sa teda dalo predchádzať stratám poisťovne, ktoré vzniknú pri zlých ekonomických odhadoch?
V súčasnosti sa hovorí o novele zákona o liekoch a jednou z oblastí by mala byť aj spoluzodpovednosť farmafiriem. Keď teda v budúcnosti stanovíme rozpočet pri zavedení nového lieku a prekročí sa, podieľať by sa mala aj farmaceutická firma.
Vrátim sa ešte k liečbe degenerácie makuly. Namiesto injekcií, ktoré sa používajú teraz, ste navrhovali Avastin, ten však nie je pri tomto ochorení kategorizovaný. Pacienti si ho teda platia sami a aby sa to zmenilo, musel by o to požiadať jeho výrobca. Nerokovali ste s ním?
Mali sme stretnutie, ale nečakám v tejto veci zázrak. Nie sme jediná krajina v EÚ alebo vo svete, kde je takáto situácia a nemyslím si, že práve náš trh bude schopný presvedčiť medzinárodného výrobcu liekov, aby u nás urobil kategorizáciu.
V rámci ozdravného plánu budete odzmluvňovať neefektívnych lekárov. Nedávno ste však avizovali, že ich nebude až toľko, koľko sa predpokladalo. Prečo?
Identifikovali sme zoznam, kde sme mali dôvody, aby spolupráca nepokračovala. Napríklad súbeh praxí alebo nedodržiavanie niektorých kritérií. Začali sme s nimi rokovať a niektorí nedostatky odstránili, takže už nebol dôvod trvať na rozviazaní zmlúv.
Dohodli sme sa a preukázali nám, že sú spôsobilí pokračovať. Nie sme úrad a pri rozhodovaní vždy zohľadňujeme potreby našich poistencov.
Nemala by byť takáto činnosť automatická a nielen súčasť ozdravného plánu?
Áno. Keď máme lekára, ktorý pracuje v ambulancii, v nemocnici a ešte si otvorí súkromnú ambulanciu, tak to nepridáva dodatočnú kapacitu do systému, žiaden nový výkon alebo nového lekára. V niektorých prípadoch je to však žiaduce.
Napríklad v oblastiach, kde je nedostatok určitej špecializácie. Vtedy diskutujeme s nemocnicami, kto by si vedel otvoriť pár dní v týždni ambulanciu mimo okresného alebo krajského mesta. Vtedy je to legitímny postup.
Neplánujete lekárov do kritických oblastí prilákať aj dodatočnými peniazmi alebo príspevkami na bývanie?
Budovanie siete poskytovateľov je jednou z našich primárnych kompetencií. Sú aj špecializácie, ktoré sú nedostatkové a je aj v našom záujme aktívne hľadať riešenia. Zatiaľ nechcem nič sľubovať, nemáme to ešte pripravené.
Riešením môže byť napríklad dodatočná motivácia pre novo vstupujúcich doktorov, aby si vybrali ambulanciu tam, kde je to najviac potrebné. Nechcem však zachádzať do detailov.
Veľkým problémom sú čakacie lehoty, či už na vyšetrenia u špecialistov alebo operácie. Ministerstvo to rieši. Ako sa dajú „čakačky“ skrátiť z pozície poisťovne? V minulosti ste napríklad zvýšili platby za operáciu, a tým sa razantne skrátili.
Máme za sebou úspešné projekty, kde sme riešili čakacie lehoty. Pri čakaní na vyšetrenia u špecialistov, napríklad pri CT a MR vyšetreniach, je to skôr o diskusii, ako to vyriešiť a určite sa do toho zapojíme. Som však presvedčený, že najskôr musíme mať k dispozícii relevantné dáta.
Hovorí sa, že čakacie lehoty sú dlhé, ale nevieme, či je to ojedinelý úkaz. O tom, kto povie, že čaká tri mesiace, sa vie, ale o ľuďoch, ktorí nečakajú, povedomie nie je. Najprv to musíme zmerať a tam, kde je to vypuklé, to začneme postupne riešiť.
Lekári tvrdia, že je to pre limity. Vraj keď ich prečerpajú, tak radšej preobjednávajú pacientov na ďalší mesiac.
Diskutovali sme o tom s lekármi, ale nemyslím si, že toto je korektná interpretácia nášho zmluvného vzťahu. Tam sa nič nehovorí o tom, že by ich mali preobjednávať.
Oni však tvrdia, že by nemali pracovať zadarmo. Niektorí posledný týždeň v mesiaci už výkony hradené nemajú, tvrdia, že im poisťovňa nezaplatí za všetko a niektoré položky vyškrtáte.
Tu hovoríme o revízii, nie o limitoch. Revízie sú o dohodnutých pravidlách a dodržiavaní platnej legislatívy. Ak lekár nesprávne alebo neopodstatnene vykáže zdravotnú starostlivosť, nemôže sa čudovať, že ju poisťovňa nepreplatí.
Lekári oponujú, že im nezaplatíte za reálne vykonané výkony, navyše správne vykázané. Neuvažujete o inom preplácaní?
Odmietame interpretáciu, že nepreplácame niektoré výkony. Platíme to, čo je dohodnuté v zmluvách. Ak treba zmeniť dohody a začať rokovania, budeme spolupracovať.
Nemyslím si však, že zrušenie limitov je správne. Aj poisťovňa má svoje limity. Áno, vyriešili by sme tak jeden malý problém, ale vybuchla by nám nukleárna bomba niekde inde.
Keď lekári tvrdia, že posledný týždeň robia zadarmo, to znamená, že by chceli o 30 percent vyššie platby, čo je celkovo približne 100 miliónov eur. My ich nemáme a niekto ich musí dať. Na nejakom riešení však budeme spolupracovať.
V rámci ozdravného plánu chcete aj znížiť svoje platby pri kategorizovaných liekoch, zároveň tvrdíte, že plán sa pacientov nedotkne. Neznamená to však, že pacient doplatí za lieky viac?
Určite nie, doplatok pacienta za liek je určený kategorizačnou komisiou ministerstva zdravotníctva. My nemáme v kompetencii určiť, koľko bude doplácať pacient. Skôr naopak, v niektorých prípadoch sa nám v centrálnych nákupoch podarí vyjednať nižšiu cenu lieku, čo sa pozitívne dotkne aj pacienta.
Ak dohodneme s distribútorom lepšiu cenu, tak oslovíme aj lekárne, aby pre našich pacientov znížili cenu. Máme prvotné skúsenosti a myslím si, že do tohto procesu sa oplatí investovať energiu.
Keď sa bavíme o liekoch, vy a poisťovňa Dôvera hovoríte o zavedení limitov pre lekárov. Je to vôbec možné, aby mal lekár určený strop, koľko liekov môže za mesiac predpísať?
Limity je možno zlý pojem. Chceme skôr zapojiť lekárov do manažovania celkových nákladov na lieky. V porovnaní s ostatnými krajinami sme totiž dosť vysoko v rebríčku spotreby liekov.
Jedným z riešení je napríklad eRecept a lepšia komunikácia medzi lekármi, aby navzájom vedeli, aké lieky predpisujú.
Druhou možnosťou je, aby bol spoluzodpovedný lekár. Neznamená to však, že keď dosiahne limit, potom platí všetko sám.
Systém treba nastaviť inak, aby sa hľadali efektívnejšie spôsoby liečby. Je to v štádiu diskusií, sčasti je systém prevzatý z Česka, kde si lekári sledujú, koľko by mali predpisovať.
V Česku bol však s limitmi na lieky problém. Poisťovne lekárov pokutovali, Ústavný súd rozhodol v prospech doktorov.
Nehovorím, že to prevezmeme v takejto podobe. Dôležité je, že chceme hľadať nejaké riešenia. Keď porovnáme niektorých špecialistov s podobnou štruktúrou pacientov, ktorí majú rovnaké zdravotné problémy a počet predpísaných liekov sa výrazne líši, našou povinnosťou je sprostredkovať lekárom tieto informácie.
To už robíme, meriame koeficienty efektívnosti, kde patrí aj preskripcia.
V súvislosti s rozumnejším predpisovaním ste spomínali aj eRecept. Ten ste už zaviedli, od budúceho roka bude v prevádzke aj eHealth, čo bude oveľa väčší projekt a elektronicky bude komunikovaná celá zdravotná starostlivosť. Pre lekárov to bude povinné, mnohí sa sťažujú, že to prináša prácu a náklady navyše. Motivujete ich, aby sa zapojili do elektronickej preskripcie skôr?
Áno, eRecept má pre nás veľký význam a ambulantným lekárom sme dali motivačnú platbu, ktorá je podmienená tým, že vyvinú maximálne úsilie na to, aby sa pripojili. eRecept je malá časť eHealthu a prínos celej elektronizácie je veľký.
Je to zefektívnenie celého systému a do eReceptu ideme preto, že to pomôže robiť lepšie rozhodnutia pri predpisovaní liekov. Momentálne rokujeme, aby sme našli riešenia, kde budú spokojní všetci.
Uskutočnili sa rokovania o bezúročných pôžičkách pre lekárov, ktorí nemajú dostatočné vybavenie na zavedenie elektronizácie?
Neurobili sme zatiaľ nejaké konečné rozhodnutie, je to dosť veľká finančná suma, ktorú by sme naraz museli vynaložiť. Vidíme to však na zálohovú platbu, ktorú by sme im z ďalších faktúr postupne sťahovali.
Sme pripravení to riešiť, pokiaľ by toto bol najväčší problém zavádzania eHealthu. Zatiaľ sa to však javí ako menší problém.
Kto je Miroslav Kočan
Šéfom štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa stal v polovici mája minulého roka. V minulosti sa venoval poistnej matematike a so zdravotníctvom dovtedy skúsenosti nemal. 15 rokov pôsobil v spoločnosti Allianz na viacerých manažérskych pozíciách, na Slovensku aj v zahraničí. V Mníchove dokonca zodpovedal za prevádzku v celej východnej Európe. S ministrom zdravotníctva sa spoznal v IT sektore.
Ako sa pozeráte s odstupom času na telefonát od premiéra? Nemali ste chuť skončiť?
Som tu a pracujem ďalej, ale určite to nebolo príjemné. Vtedy som zvažoval viacero alternatív, to by urobil každý zodpovedný človek, ak by sa ocitol v podobnej situácii.
Na taký spôsob komunikácie som nebol zvyknutý a ako som už povedal, ani si zvykať nechcem. Prišiel som sem pokúsiť sa niečo posunúť, a nie robiť politiku.
Je to síce verejná funkcia a je súčasťou politického procesu, ale toto som nečakal.
Premiér vám odporučil celý ozdravný plán hodiť do koša. Menili ste v ňom niečo alebo ste stiahli len externé opatrenia?
Medializované externé návrhy neboli súčasťou ozdravného plánu. Je pravda, že boli uvedené v prílohe k ozdravnému plánu, ale len ako možné námety na diskusiu o úprave legislatívy.
O prípadnej zmene legislatívy však nerozhoduje poisťovňa, preto tieto návrhy ani nemôžu byť súčasťou plnenie opatrení ozdravného plánu, ako to bolo nesprávne interpretované v médiách. Sú len doplnkovým návrhom na systémové riešenia, ktoré môže ovplyvniť len zákonodarca.
Napriek tomu VšZP požiadala Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou o vyjadrenie k možnému vypusteniu medializovanej prílohy.
Ozdravný plán bol riadne schválený a poisťovňa je ním viazaná. V opačnom prípade by úrad musel v zmysle zákona zakročiť a pristúpiť k ďalším opatreniam.
Napríklad?
Napríklad by sme museli diskutovať o prevode poistného kmeňa, nútenej správe a podobne. Externé opatrenia sa dosť medializovali a prekvapil nás rozmer, aký to nabralo.
V reakcii médií sa úplne odbočilo od odbornej diskusie, namiesto faktov sa publikovali dezinterpretácie, ktoré vyvolali negatívne emócie.
To je pre nás poučením do budúcnosti, že takéto témy si vyžadujú väčší priestor na odbornú diskusiu a médiám a verejnosti ich treba včas a náležite vysvetliť. V tomto sme sa určite poučili.
Nemohla celá mediálna bublina vzniknúť preto, že to nebolo vopred dostatočne odkomunikované? Dokonca ste požiadali ministerstvo o nesprístupnenie informácií týkajúcich plánu. Prečo?
Zákon o prístupe k informáciám neurčuje, že by mal byť tento dokument verejný. Navyše, časť opatrení je viazaná na predchádzajúce rokovanie s poskytovateľmi a my sme považovali za korektné prejsť si ich najskôr s nimi.
V opatreniach sú totiž vyčíslené aj isté úspory a nemyslím si, že je správne, aby sa o nich poskytovatelia dozvedeli z médií. Sú to naši partneri, a preto sme s nimi chceli najskôr hovoriť.
Spomenuli ste, že odpredaj kmeňa by nastal až vo vážnej situácii. Mnohí odborníci však plánu vyčítajú, že je málo ambiciózny a priveľmi sa spoliehate na pomoc od štátu, pričom odpredaj by bol podľa nich efektívnym riešením. Neuvažujete o tom?
Nie, táto otázka nie je teraz aktuálna. Myslím si, že toto je skôr téma na politickú diskusiu.
Premiér vám odporučil vopred sa poradiť. Pýtate si od neho povolenia na ďalšie kroky?
Naším zriaďovateľom je ministerstvo zdravotníctva, s ktorým komunikujeme všetky kroky.
V januári ste dostali od ministerstva mimoriadnu platbu za poistencov štátu. Kedy budete schopní dlh splatiť?
Zálohovú platbu za poistencov štátu dostávame vždy a pri tejto sme sa dohodli, že jednu platbu presunieme o mesiac skôr. Bolo to z dôvodu zabezpečenia likvidity. Túto zálohovú platbu však splatíme, plán hovorí o tom, že do konca roka.
Jedným z dôvodov straty poisťovne je aj nedostatočná tvorba technických rezerv z minulosti. Vyvodíte zodpovednosť?
Ak sa preukáže, že boli neoprávnene vyplatené odmeny za hospodársky výsledok, ktorý nezodpovedal skutočnosti, tak si ich budeme nárokovať naspäť. Do konca apríla budú známe výsledky auditu poisťovne, kde sa všetko ukáže.
Jednu výzvu na úhradu ste bývalému vedeniu už poslali.
Išlo o pokutu, ktorú sme dostali od Úradu pred dohľad za pochybenia v prípade médiami označovanom ako „teta Anka“. Tú sme si nárokovali voči predstavenstvu, ale nepochodili sme, preto sme dali žalobu na súd.
Chceli ste obmedziť liečbu degenerácie makuly alebo chronickej hepatitídy C u ľudí s tetovaním alebo piercingom. Stále si za návrhmi stojíte?
Predovšetkým poviem fakt, ktorý je nespochybniteľný. Keď sa tieto lieky kategorizovali, robili sa odhady, koľko nás to bude stáť. Nakoniec však náklady na liečbu degenerácie makuly stúpli o viac ako 32 miliónov eur, teda o 143 percent a náklady na liečbu chronickej hepatitídy typu C vzrástli o viac ako 9 miliónov, teda až o 413 percent.
Myslím si, že tieto čísla nepotrebujú komentár, je to fakt a poisťovňa je povinná na to upozorniť. Nie som doktor a neviem sa vyjadriť k medicínskej stránke liečby, a preto chceme zorganizovať diskusiu.
Ako by sa teda dalo predchádzať stratám poisťovne, ktoré vzniknú pri zlých ekonomických odhadoch?
V súčasnosti sa hovorí o novele zákona o liekoch a jednou z oblastí by mala byť aj spoluzodpovednosť farmafiriem. Keď teda v budúcnosti stanovíme rozpočet pri zavedení nového lieku a prekročí sa, podieľať by sa mala aj farmaceutická firma.
Vrátim sa ešte k liečbe degenerácie makuly. Namiesto injekcií, ktoré sa používajú teraz, ste navrhovali Avastin, ten však nie je pri tomto ochorení kategorizovaný. Pacienti si ho teda platia sami a aby sa to zmenilo, musel by o to požiadať jeho výrobca. Nerokovali ste s ním?
Mali sme stretnutie, ale nečakám v tejto veci zázrak. Nie sme jediná krajina v EÚ alebo vo svete, kde je takáto situácia a nemyslím si, že práve náš trh bude schopný presvedčiť medzinárodného výrobcu liekov, aby u nás urobil kategorizáciu.
V rámci ozdravného plánu budete odzmluvňovať neefektívnych lekárov. Nedávno ste však avizovali, že ich nebude až toľko, koľko sa predpokladalo. Prečo?
Identifikovali sme zoznam, kde sme mali dôvody, aby spolupráca nepokračovala. Napríklad súbeh praxí alebo nedodržiavanie niektorých kritérií. Začali sme s nimi rokovať a niektorí nedostatky odstránili, takže už nebol dôvod trvať na rozviazaní zmlúv.
Dohodli sme sa a preukázali nám, že sú spôsobilí pokračovať. Nie sme úrad a pri rozhodovaní vždy zohľadňujeme potreby našich poistencov.
Nemala by byť takáto činnosť automatická a nielen súčasť ozdravného plánu?
Áno. Keď máme lekára, ktorý pracuje v ambulancii, v nemocnici a ešte si otvorí súkromnú ambulanciu, tak to nepridáva dodatočnú kapacitu do systému, žiaden nový výkon alebo nového lekára. V niektorých prípadoch je to však žiaduce.
Napríklad v oblastiach, kde je nedostatok určitej špecializácie. Vtedy diskutujeme s nemocnicami, kto by si vedel otvoriť pár dní v týždni ambulanciu mimo okresného alebo krajského mesta. Vtedy je to legitímny postup.
Neplánujete lekárov do kritických oblastí prilákať aj dodatočnými peniazmi alebo príspevkami na bývanie?
Budovanie siete poskytovateľov je jednou z našich primárnych kompetencií. Sú aj špecializácie, ktoré sú nedostatkové a je aj v našom záujme aktívne hľadať riešenia. Zatiaľ nechcem nič sľubovať, nemáme to ešte pripravené.
Riešením môže byť napríklad dodatočná motivácia pre novo vstupujúcich doktorov, aby si vybrali ambulanciu tam, kde je to najviac potrebné. Nechcem však zachádzať do detailov.
Veľkým problémom sú čakacie lehoty, či už na vyšetrenia u špecialistov alebo operácie. Ministerstvo to rieši. Ako sa dajú „čakačky“ skrátiť z pozície poisťovne? V minulosti ste napríklad zvýšili platby za operáciu, a tým sa razantne skrátili.
Máme za sebou úspešné projekty, kde sme riešili čakacie lehoty. Pri čakaní na vyšetrenia u špecialistov, napríklad pri CT a MR vyšetreniach, je to skôr o diskusii, ako to vyriešiť a určite sa do toho zapojíme. Som však presvedčený, že najskôr musíme mať k dispozícii relevantné dáta.
Hovorí sa, že čakacie lehoty sú dlhé, ale nevieme, či je to ojedinelý úkaz. O tom, kto povie, že čaká tri mesiace, sa vie, ale o ľuďoch, ktorí nečakajú, povedomie nie je. Najprv to musíme zmerať a tam, kde je to vypuklé, to začneme postupne riešiť.
Lekári tvrdia, že je to pre limity. Vraj keď ich prečerpajú, tak radšej preobjednávajú pacientov na ďalší mesiac.
Diskutovali sme o tom s lekármi, ale nemyslím si, že toto je korektná interpretácia nášho zmluvného vzťahu. Tam sa nič nehovorí o tom, že by ich mali preobjednávať.
Oni však tvrdia, že by nemali pracovať zadarmo. Niektorí posledný týždeň v mesiaci už výkony hradené nemajú, tvrdia, že im poisťovňa nezaplatí za všetko a niektoré položky vyškrtáte.
Tu hovoríme o revízii, nie o limitoch. Revízie sú o dohodnutých pravidlách a dodržiavaní platnej legislatívy. Ak lekár nesprávne alebo neopodstatnene vykáže zdravotnú starostlivosť, nemôže sa čudovať, že ju poisťovňa nepreplatí.
Lekári oponujú, že im nezaplatíte za reálne vykonané výkony, navyše správne vykázané. Neuvažujete o inom preplácaní?
Odmietame interpretáciu, že nepreplácame niektoré výkony. Platíme to, čo je dohodnuté v zmluvách. Ak treba zmeniť dohody a začať rokovania, budeme spolupracovať.
Nemyslím si však, že zrušenie limitov je správne. Aj poisťovňa má svoje limity. Áno, vyriešili by sme tak jeden malý problém, ale vybuchla by nám nukleárna bomba niekde inde.
Keď lekári tvrdia, že posledný týždeň robia zadarmo, to znamená, že by chceli o 30 percent vyššie platby, čo je celkovo približne 100 miliónov eur. My ich nemáme a niekto ich musí dať. Na nejakom riešení však budeme spolupracovať.
V rámci ozdravného plánu chcete aj znížiť svoje platby pri kategorizovaných liekoch, zároveň tvrdíte, že plán sa pacientov nedotkne. Neznamená to však, že pacient doplatí za lieky viac?
Určite nie, doplatok pacienta za liek je určený kategorizačnou komisiou ministerstva zdravotníctva. My nemáme v kompetencii určiť, koľko bude doplácať pacient. Skôr naopak, v niektorých prípadoch sa nám v centrálnych nákupoch podarí vyjednať nižšiu cenu lieku, čo sa pozitívne dotkne aj pacienta.
Ak dohodneme s distribútorom lepšiu cenu, tak oslovíme aj lekárne, aby pre našich pacientov znížili cenu. Máme prvotné skúsenosti a myslím si, že do tohto procesu sa oplatí investovať energiu.
Keď sa bavíme o liekoch, vy a poisťovňa Dôvera hovoríte o zavedení limitov pre lekárov. Je to vôbec možné, aby mal lekár určený strop, koľko liekov môže za mesiac predpísať?
Limity je možno zlý pojem. Chceme skôr zapojiť lekárov do manažovania celkových nákladov na lieky. V porovnaní s ostatnými krajinami sme totiž dosť vysoko v rebríčku spotreby liekov.
Jedným z riešení je napríklad eRecept a lepšia komunikácia medzi lekármi, aby navzájom vedeli, aké lieky predpisujú.
Druhou možnosťou je, aby bol spoluzodpovedný lekár. Neznamená to však, že keď dosiahne limit, potom platí všetko sám.
Systém treba nastaviť inak, aby sa hľadali efektívnejšie spôsoby liečby. Je to v štádiu diskusií, sčasti je systém prevzatý z Česka, kde si lekári sledujú, koľko by mali predpisovať.
V Česku bol však s limitmi na lieky problém. Poisťovne lekárov pokutovali, Ústavný súd rozhodol v prospech doktorov.
Nehovorím, že to prevezmeme v takejto podobe. Dôležité je, že chceme hľadať nejaké riešenia. Keď porovnáme niektorých špecialistov s podobnou štruktúrou pacientov, ktorí majú rovnaké zdravotné problémy a počet predpísaných liekov sa výrazne líši, našou povinnosťou je sprostredkovať lekárom tieto informácie.
To už robíme, meriame koeficienty efektívnosti, kde patrí aj preskripcia.
V súvislosti s rozumnejším predpisovaním ste spomínali aj eRecept. Ten ste už zaviedli, od budúceho roka bude v prevádzke aj eHealth, čo bude oveľa väčší projekt a elektronicky bude komunikovaná celá zdravotná starostlivosť. Pre lekárov to bude povinné, mnohí sa sťažujú, že to prináša prácu a náklady navyše. Motivujete ich, aby sa zapojili do elektronickej preskripcie skôr?
Áno, eRecept má pre nás veľký význam a ambulantným lekárom sme dali motivačnú platbu, ktorá je podmienená tým, že vyvinú maximálne úsilie na to, aby sa pripojili. eRecept je malá časť eHealthu a prínos celej elektronizácie je veľký.
Je to zefektívnenie celého systému a do eReceptu ideme preto, že to pomôže robiť lepšie rozhodnutia pri predpisovaní liekov. Momentálne rokujeme, aby sme našli riešenia, kde budú spokojní všetci.
Uskutočnili sa rokovania o bezúročných pôžičkách pre lekárov, ktorí nemajú dostatočné vybavenie na zavedenie elektronizácie?
Neurobili sme zatiaľ nejaké konečné rozhodnutie, je to dosť veľká finančná suma, ktorú by sme naraz museli vynaložiť. Vidíme to však na zálohovú platbu, ktorú by sme im z ďalších faktúr postupne sťahovali.
Sme pripravení to riešiť, pokiaľ by toto bol najväčší problém zavádzania eHealthu. Zatiaľ sa to však javí ako menší problém.
Kto je Miroslav Kočan
Šéfom štátnej Všeobecnej zdravotnej poisťovne sa stal v polovici mája minulého roka. V minulosti sa venoval poistnej matematike a so zdravotníctvom dovtedy skúsenosti nemal. 15 rokov pôsobil v spoločnosti Allianz na viacerých manažérskych pozíciách, na Slovensku aj v zahraničí. V Mníchove dokonca zodpovedal za prevádzku v celej východnej Európe. S ministrom zdravotníctva sa spoznal v IT sektore.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Alternatívny autor:
Zuzana Matuščáková, Hospodárske noviny