Aké zmeny cítia všeobecní lekári za rok?
Namiesto toho, aby boli naše ambulancie dofinancované na úroveň nákladov starostlivosti, ktorú pacientom poskytujeme, vláda vyvoláva neustále šarvátky s poplatkami a aférky s údajnou korupciou lekárov striedajú skutočné korupčné škandály otriasajúce vládou.
Po tom, ako minulý rok pre korupčný škandál musela odstúpiť ministerka zdravotníctva a dokonca rezignoval aj predseda parlamentu, tento rok musel pre korupčný škandál odstúpiť iba generálny riaditeľ VšZP.
Ukazuje sa, že pre megakorupciu sa k riešeniu skutočných problémov zdravotníctva nedostaneme, a to je jasný imperatív k blížiacim sa voľbám.
Napriek tomu vaša organizácia musí pracovať...
Samozrejme, spoločnosť a výbor musí aj za týchto zložitých podmienok pracovať. Pripravujeme knihu prof. Michaela Kidda s názvom Prínos všeobecného lekárstva. Na preklad sme zabezpečili financie a bude dostupná pre všetkých všeobecných lekárov.
Na Lekárskej fakulte UK v Bratislave vznikla Klinika urgentnej a všeobecnej medicíny, kde prednášajú naši členovia bez nároku na honorár a aj takto sa starajú o dorast v našom odbore. Sú aj autormi prvej vysokoškolskej učebnice, ktorej druhé vydanie Kompendium všeobecného praktického lekára, dostanú účastníci konferencie a bude dostupná v elektronickej forme na stránke LF UK.
Počas roka sme organizovali regionálne semináre Kardiológia v praxi, kde prednášali prof. MUDr. Ján Murín a naše kolegyne Adriana Šimková, Michaela Macháčová, Romana Compagnon. Zúčastnili sme sa na okrúhlych stoloch na MZ SR, venovaných centrám primárnej zdravotnej starostlivosti. Pripomienkovali sme pre SZO materiál Workforce 2030, ktorý bude nosný na podporu rozvoja nášho odboru v nasledujúcich rokoch.
Zúčastnili sme sa na konferencii Európskeho fóra primárnej starostlivosti v Amsterdame kde sme prezentovali protiklady slovenského modelu integrovanej zdravotnej starostlivosti. Pripravujeme kandidatúru Slovenska na organizáciu konferencie Wonca 2018 a, samozrejme, sme pripravili aj tohtoročnú výročnú konferenciu v Tatrách.
Ide o kongres s medzinárodnou účasťou, kde privítame hostí z Česka, Británie a z USA a tiež osobnosti slovenského zdravotníctva. Naša spoločnosť podporuje integráciu ambulantných lekárov vo Zväze ambulantných poskytovateľov, ktorý založila SLK. Zväz má zabezpečiť lepšie rokovacie možnosti s poisťovňami a lepšie financovanie ambulancií.
Integrované centrá zdravotnej starostlivosti bol jeden z „hitov“ uplynulých mesiacov. Nedávny snem SLK, kde funkcionárčite, varoval, aby to nebola snaha o privatizáciu. Aký je postoj spoločnosti k centrám?
Stále zastávame rovnaký názor. Žiadame, aby bola v prvom rade podporená a rozšírená súčasná sieť. V prvom rade treba podporiť ambulancie v odľahlých oblastiach (cca 30 percent), tak aby bolo zabezpečené univerzálne a spravodlivé pokrytie zdravotnou starostlivosťou.
Centrá nemôžu nahradiť súčasnú sieť a ich zriadením sa dostupnosť, spravodlivé rovnomerné pokrytie podľa nás iba zhorší. Zatiaľ sa však stále tento projekt javí ako stavebný, ktorý vyžaduje aj zmenu vlastníckych vzťahov s neistou budúcnosťou napr. v horizonte 10 rokov, teda po ukončení päťročného obdobia, stanoveného pravidlami čerpania eurofondov.
Informácie, ktoré k nám prichádzajú, sa stále menia, a preto spoločne so SLK tento projekt, tak ako je predkladaný, odmietame. Pochybnosti o možnej privatizácii našich ambulancií obchodnými skupinami naďalej trvajú.
Rozširovanie kompetencií všeobecných lekárov sa prezentovalo pomaly ako zázračný recept na neduhy primárneho segmentu. Aká je skutočná, reálna a neprifarbovaná realita? Oslovili lekárov? Pomohli im finančne?
Financovanie všeobecných lekárov je nedostatočné a podľa správy ÚDZS v roku 2014 podiel financií do siete všeobecných lekárov z celkových zdrojov klesol. Rovnako postupne klesá aj počet zmluvných lekárskych miest, čo svedčí o úbytku všeobecných lekárov.
Tieto výsledky sú alarmujúce. Na rozvoj primárnej starostlivosti je potrebné, aby sa podiel z celkových zdrojov zvýšil zo súčasných 2,8 percenta na 5 percent. Príjem v roku 2014 síce mierne stúpol oproti roku 2013, ale je celkovo nedostatočný a nepokrýva ani personálne náklady, ak by sme chceli dosiahnuť tabuľkový príjem nemocničných lekárov a požadované tabuľkové platy sestier.
Príjem z nových kompetencií by sa mal ukázať až v roku 2015, ktoré zverejní ÚDZS na budúci rok, ale nepredpokladám výrazný rast. Veľa lekárov si však nové možnosti osvojilo a šetrí tak čas pacientov. Údaje o tom, aká je skutočná realita vo vykazovaní nových kompetencií, majú poisťovne, naša spoločnosť zatiaľ presné čísla nepozná.
Aj SZO tento trend podporuje...
Podľa odporúčaní SZO pre Slovensko je potrebné odstraňovať prekážky, ktoré bránia všeobecným lekárom komplexne ošetriť pacienta, teda indikačné a preskripčné obmedzenia. Preto rozširovanie kompetencií vítame.
Pri príprave vyhlášok by sa však malo viac komunikovať s odbornými spoločnosťami, aby nedochádzalo k zbytočnému napätiu, ktoré neprospieva ani lekárom a ani pacientom. Rozširovanie kompetencií si vyžaduje aj starnutie populácie a rastúci počet chronických ochorení, preto sme za zvyšovanie takých kompetencií, ktoré nám umožnia plnohodnotne sa postarať o mobilných, ale aj imobilných pacientov odstránením zbytočných preskripčných obmedzení na lieky, pomôcky, vyšetrenia a iných kompetenčných reštrikcií.
Robia sa predoperačné vyšetrenia, otvorili sa možnosti pracovať kvalitnejšie - aj účasťou na projektoch. Pre snaživých lekárov to znamená aj finančný prínos. Problémom je takmer plošné nedodržiavanie rezortného odborného usmernenia o delegovaných odberoch špecialistami a nemocnicami.
Ďalším receptom na neduhy zdravotníctva sú rezidenti... Spĺňa rezidentský program očakávania praktikov? Treba nejaké korekcie?
V našom prieskume sú väčšinou lekári zaradení do programu spokojní. Ako problém vnímajú skôr budúcnosť po atestácii. V rámci vzdelávania vidíme ako prekážku to, že po zaradení do odboru všeobecného lekárstva (nie iba rezidenta) musí napríklad atestovaný internista absolvovať celý internistický kmeň znovu.
Jeden extrém sme už zažili, keď bolo získanie špecializačnej skúšky úplne uvoľnené a vznikali takzvaní „rýchlokvasení“ obvoďáci a teraz tu máme druhý extrém, keď strácame možnosť prijať do odboru špecialistov s praxou, ktorí by chceli pracovať ako všeobecní lekári pre dospelých.
Žilinský župan pripravil ambulancie o značnú časť príjmov. Neviem, či 20 mil. eur, ktoré segment na poplatkoch stratil, je overené číslo, ale mám dojem, že nespokojní sú pacienti i lekári. Čo s tým ďalej?
Nový zákon nám výrazne skomplikoval fungovanie a hlavne nás znovu administratívne zaťažil, napr. povinnosťou každú zmenu v cenníku hlásiť kraju. Nie je jasné, ako vyúčtovať zdravotnú starostlivosť, výkony, ktoré poisťovňa nehradí, u nás napr. CRP.
Čo sa týka príjmov ambulancií, nepredpokladám, že u všeobecných lekárov tvorili veľký podiel. Iná je situácia v ambulanciách špecialistov. Najviac problémov spôsobilo zrušenie prednostného ošetrenia, kde už minulý zákon presne špecifikoval rozsah a množstvo z ordinačných hodín.
V skutočnosti išlo o objednanie na čas, ktorý vyhovoval pacientovi a ocenili to hlavne zamestnaní ľudia.
Aký je názor spoločnosti na snahy komory o vytvorenie optimálnej siete poskytovateľov?
Súhlasíme s optimálnou sieťou pod gesciou SLK. Politická moc v štáte ju však nechce pustiť z rúk, je to zaťažené obrovským neporiadkom a netransparentnosťou. Dnes poznáme iba minimálnu sieť, ktorú majú poisťovne pokrytú.
V našom odbore je to 1 733,3, na jednu ambulanciu vychádza až cca 2 500 pacientov. Optimálny počet je podľa nás 1 500 pacientov na ambulanciu a v tom prípade by malo byť na Slovensku 2 866 ambulancií. Reálne mala vlani najviac zazmluvnených ambulancií – 2 229 Dôvera.
Kedže poisťovne majú sieť pokrytú, nemajú žiadnu motiváciu zlepšiť financovanie odboru. Pritom oproti minimálnej sieti máme už dnes výpadok 1 100 lekárov a oproti súčasnej 600 lekárov. Preto stanovenie optimálnej siete, a teda pre pacienta zabezpečenie primeranej dostupnosti, podporujeme.
Rezort, zrejme aj pod tlakom blížiacich sa volieb ustúpil zdravotníkom a zákon o spoločnom odmeňovaní sa bude týkať všetkých zdravotníkov v ústavných zdravotníckych zariadeniach. Nemáte obavy, že sestry budú chcieť reinkarnovať zákon 62/2012, aby mali zaručené mzdy aj v ambulanciách? Ostatne, hrozia výpoveďami, ak sa mzdy nezvýšia aj v ambulanciách...
Sme súkromní podnikatelia, a preto nie je vhodné, aby nám zákon cielene určoval výšku platov našich zamestnancov. Ústavný súd sa k tomu už vyjadril. Ak nám pridajú platby podľa našich oprávnených požiadaviek, potom sa nám otvorí aj priestor na zvyšovanie miezd našich zamestnancov.
Inak povedané, plat sestry je pre súkromnú ambulanciu nákladová položka, ktorej výšku musí v 100 percentách pokrývať platba poisťovne. Iba tak vieme reálne zvýšiť platy sestrám. Ako som už uviedol, financovanie našich ambulancií je absolútne nedostatočné.
Zvyšovanie miezd zákonom preto musí byť kryté aj finančne, v opačnom prípade vznikne ďalší tlak na zánik ambulancií a zmenšenie už súčasnej siete a aj zníženie dostupnosti pre pacientov a predĺženie čakacích lehôt.
Pri dodržaní zákona, pokiaľ nedôjde k adekvátnemu zvýšeniu platieb, sa môže stať, že lekár po zaplatení mzdy sestry, odvodov, daní a prevádzkových nákladov bude mať nižší príjem ako jeho sestra. Či to prospeje dobrej nálade a skvalitneniu služieb v odbore, nech si zodpovie každý sám. Aj preto sa stále snažíme žiadať primerané financovanie ambulancií, aby sme vedeli adekvátne oceniť aj prácu sestry.
Ako základný kameň financovania primárnej zdravotnej starostlivosti podporujeme kapitačnú platbu, ktorá má pokrývať naše paušálne, fixné náklady. Preto je oprávnená požiadavka minimálne 30-percentného zvýšenia zdrojov do segmentu.
Aké sú vlastne reálne príjmy ambulancie všeobecného lekára a na druhej strane, aké sú výdavky? Stále vás škrtia limity poisťovní?
Podľa údajov ÚDZS je priemerný príjem na ambulanciu cca 4 000 eur. Nás sa limity týkajú iba minimálne (úhrada nad rámec kapitácie napr. domáce ošetrenia, EKG). No ako som spomínal, sieť nie je optimálna a na zvýšenie počtu ambulancií je potrebných aj viac zdrojov.
Keď si zoberieme, že cena práce lekára v nemocnici je cca 2 500 eur a cena práce sestry 1 500 eur, tak nás finančne škrtia na úrovni poskytovania iba personálnych nákladov. Kde je pokrytie ostatných nákladov? Lekár musí pokryť všetky náklady, a preto sa jeho príjem pohybuje niekde medzi 0 a 1 000 eur.
Závisí to od výšky nájomného, splácania úverov a lízingov a ostatných platieb. Dnes až veľmi hmatateľne cítime túto likvidačnú politiku štátu voči primárnej zdravotnej starostlivosti.
V ktorom štáte je podľa vás optimálny model fungovania segmentu, adekvátneho našim všeobecným lekárom? A čím sa odlišuje od nášho modelu?
Pre nás je najbližšie Česko, kde finacovanie a kompetencie lekárov sú na vyššej úrovni ako u nás. V priemere tam má lekár mesačne príjem 4 eurá na pacienta.
Kvalitnú ambulanciu od menej nekvalitnej alebo nekvalitnej rozozná pacient aj podľa zariadenia, prístrojového vybavenia, dosiahnutých certifikátov lekára pre určitý typ výkonov. Na základe získaných zručností by poisťovne potom lekárovi tieto vyšetrenia zazmluvnili, tak ako je to v okolitých krajinách.
Hovoríte o likvidačnej politike štátu... Zmenil sa nejako vzťah, vládnej moci k segmentu všeobecných lekárov? A naopak?
Náš vzťah je stále rovnaký, primerane kritický, kde sa snažíme obhajovať záujmy všeobecných lekárov. Otázka skôr znie, či sa zmenil vzťah vládnej moci k nám... Rozširovanie kompetencií je krok správnym smerom, iba ho treba ešte zrýchliť.
Očakávame však aj zásadné zmeny vo financovaní. Znižovanie podielu verejných financií na primárnu sféru a snahy o oslabovanie kapitačnej platby zase považujeme za cielené kroky na našu likvidáciu.
Podľa vašich vlastných skúseností, podľa poznatkov kolegov – je dnes všeobecný lekár so spoločenskými a ekonomickými podmienkami nespokojný?
Určite nie je spokojný s terajšími podmienkami. Sme najviac podfinancovaný odbor a stále existuje množstvo obmedzení, ktoré nám nedovoľujú dostatočne rozvinúť a uplatniť náš odborný potenciál.
Zároveň hrozba privatizácie našich ambulancií, respektíve aj snahy zabrániť predaju praxí a zúročiť tak celoživotnú prácu na rozvoji svojej ambulancie (čo platí pre všetkých ambulantných poskytovateľov), samozrejme, neprispieva k rozvoju odboru a aj chuti lekárov investovať čas a prostriedky do rozvoja.
S čím nie ste a nemôžete byť spokojní? Kde vidíte riešenia?
Nespokojnosť vyvoláva okrem už spomínaného financovania aj neustále zvyšovanie administratívnej záťaže - registračné pokladnice, poplatky, hlásenie štatistických údajov, v prípade nepeňažného plnenia štvrťročné daňové priznania a množstvo ďalších povinností.
Vidíme napríklad, že množstvo pacientov nad 18 rokov neposielajú pediatri k nám, čo nám odčerpáva aj tak nedostatočné zdroje, rovnako ako to, že pri návrate našich poistencov z EÚ nie je automaticky uhrádzaná platba poslednému kapitujúcemu lekárovi.
Máme blokované mnohé kompetencie. Nemocnice a špecialisti takmer plošne ignorujú dodržiavanie odborného usmernenia o delegovaných odberoch. Riešenie je v spolupráci a v aktívnom vstupe rezortu, odborných spoločností a podľa potreby aj ÚDZS.
Naposledy som vám dal otázku, ktorú zas zopakujem – prečo nie sú lekári všeobecne a všeobecní konkrétne jednotní? Prečo sú stále dve či tri spoločnosti všeobecných lekárov, ktoré nevedia nájsť spoločnú reč?
Nemôžete zabrániť vzniku nových spoločností. Určite je však jasné, že rozdeľovanie oslabuje náš odbor a znižuje naše šance domôcť sa spravodlivého financovania. Kto zabezpečil posledné rozdeľovanie síl, to si vie každý pozrieť na stránke novovzniknutej spoločnosti.
Všeobecní lekári by našli rýchlo spoločnú reč, keby ich politická moc neustále nerozdeľovala, aby nás mohla ovládať a smerovať k privatizácii. Naša spoločnosť sa kriticky vyjadruje k „reformám“ všeobecného lekárstva a stojí na strane všeobecných lekárov proti úmyslom sprivatizovať naše ambulancie.
Je teraz na všeobecných lekároch, ktorú spoločnosť podporia členstvom.
