Už zajtra vďaka Svetovému dňu čistých rúk opäť pripomenieme, že hygiena rúk, v každodennom živote chápaná ako bežná súčasť osobnej hygieny, je dôležitým faktorom ochrany zdravia každého z nás.
Tento rok sa kampaň Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) nesie v duchu hesla: Bojujte proti rezistencii na antibiotiká – je to vo vašich rukách!
Jednoznačná orientácia na predchádzanie vzniku infekcií, ktorým sa dá zabrániť správnou hygienou a dodržiavaním princípov čistých rúk v zdravotníckych zariadeniach, ale aj v domácich podmienkach je priamou reakciou na stále rastúcu mieru antibiotickej rezistencie. Pokiaľ v minulosti antibiotiká životy zachraňovali, dnes dokáže antibiotická rezistencia (odolnosť rezistentných baktérií na antibiotiká) významne komplikovať liečbu závažných ochorení.
„V súčasnosti sa odhaduje, že každoročne v EU spôsobia bakteriálne infekcie rezistentné voči liekom najmenej 25 000 úmrtí pacientov. Ak sa situácia nezačne urýchlene riešiť, čísla budú v ďalších rokoch dramaticky stúpať a antibiotiká prestanú zachraňovať životy,“ varuje Radoslav Herda z občianskeho združenia Slovenský pacient, ktoré na šírenie osvety o zodpovednom užívaní antibiotík vytvorilo v roku 2014 internetovú stránku www.zivotbezantibiotik.sk.
Správna hygiena rúk je podľa neho jedným zo základných prostriedkov, ako predchádzať infekciám, a tým znižovať možnú potrebu antibiotík, perspektívne aj rezistenciu na ne.
„Pôvodne bol Svetový deň čistých rúk zameraný najmä na bezpečnosť pacienta v systéme zdravotnej starostlivosti, čiže najmä na predchádzanie nemocničným, tzv. nozokomiálnym nákazám a celosvetové propagovanie správnej praxe v oblasti hygieny rúk u zdravotníckych pracovníkov,“ vysvetľuje MUDr. Darina Sedláková z WHO.
„Myšlienka sa rozšírila na celkovú osvetu o dôležitosti hygieny rúk aj pre verejnosť. Ukazuje sa totiž, že základné hygienické návyky nie sú takou samozrejmosťou ako si myslíme. Už malé deti vedia narábať s tabletmi, ale nevedia ako si správne umyť ruky, alebo, že si ich treba vždy umývať po použití toalety alebo pred jedlom.“
„Hygiena rúk v zdravotníctve zachráni ročne milióny životov a je najlepšou prevenciou proti šíreniu mikroorganizmov, vrátane tých, ktoré sú rezistentné voči antibiotikám.“ (WHO)
Medzi čistými rukami bežného človeka a zdravotníka je rozdiel. Pokiaľ si bežný človek umýva v priemere ruky 10 – 15 krát denne, zdravotnícky pracovník si ich umyje, podľa počtu zdravotníckych výkonov, približne 70 – krát denne. Ruky sú totiž najčastejším prenosu nozokomiálnych (nemocničných) infekcií, ktoré môžu pacientovi spôsobiť závažné komplikácie, teoreticky aj smrť. V zdravotníctve platí: dodržiavanie zásad hygieny rúk = ochrana zdravia pacienta.
„Ruky dôkladne umyté, optimálne mydlom, ktoré obsahuje aj dezinfekčnú zložku (najčastejšie alkoholové roztoky), ostrihané nechty a absencia akýchkoľvek ozdôb na nich,“ hovorí o základnej charakteristike čistých rúk zdravotníckych pracovníkov prof. MUDr. Pavol Jarčuška, PhD. z Kliniky infektológie a cestovnej medicíny LF UPJŠ a UNLP, predseda Ústrednej komisie pre antiinfekčnú liečbu a antibiotickú politiku. Zdravotnícki pracovníci v nemocniciach sú podľa neho školení na to, ako si správne umývať ruky a pred každým zdravotným úkonom je ich povinnosťou umyť si ruky.
Správna hygiena rúk je podľa prof. Jarčušku však aj najlacnejší a najjednoduchší spôsob ako zamedziť prenosu infekcií v bežnom živote. „Rukami sa dá preniesť veľké množstvo mikroorganizmov, ktoré môžu byť pre niektorých ľudí v rôznych situáciách nebezpečné. Predstavte si, že idete v lete po slnkom zaliatej ulici, kúpite si zmrzlinu; ten, kto vám ju predá má na rukách nebezpečný typ zlatého stafylokoka, ktorý produkuje toxín, ktorý sa následne dostane do zmrzliny a vy sa nakazíte. Vraciate, cítite sa dehydrovaný, je vám na odpadnutie a to všetko len kvôli špinavým rukám niekoho iného.“
Väčšina mikroorganizmov, s ktorými sa v dennom kontakte stretávame nie sú významným zdrojom zdravotných rizík a vyhnúť sa infekciám pravidelným umývaním rúk je pomerne jednoduché.
Doma by sme si mali umývať ruky:
Pred:
• manipuláciou s nebalenými potravinami,
• prípravou jedla,
• pred konzumáciou jedla.
Po:
• návrate domov,
• použití toalety,
• manipulácii so surovým mäsom, rybami, vajcami, zeleninou,
• prebaľovaní dieťaťa,
• smrkaní, kašľaní, kýchaní (najmä v období akútnych respiračných ochorení),
• manipulácii s odpadom, vynášaní odpadkov z domácnosti,
• kontakte s infekčne chorým pacientom v domácnosti,
• manipulácii a hrách s domácim miláčikom,
• manipulácii s pôdou,
• návšteve nemocnice, lekára,
• pri akomkoľvek pocite nečistých rúk.
Ako si správne umývať ruky?
• Pred umývaním rúk odstránime prstene, hodinky, náramky.
• Ruky si umývame v teplej tečúcej vode.
• Použijeme mydlo, prípadne dezinfekčný prostriedok.
• Ruky dôkladne namydlíme, vytvoríme penu a cca 20 sekúnd rozotierame po dlaniach, medzi prstami a okolo nechtov.
• Ruky dôkladne opláchneme tečúcou vodou.
• Umyté ruky osušíme dosucha čistým uterákom, vhodnejšie sú jednorázové papierové obrúsky.
• Pri častom umývaní rúk je vhodné ošetrenie suchej pokožky ochranným krémom.
Proces umývania rúk by mal trvať najmenej cca 40 – 60 sekúnd. Iba opláchnutie rúk pod prúdom tečúcej vody na dôkladné umytie nestačí.
Pri mechanickom čistení rúk za pomoci mydla je dôležité nevynechať žiadnu časť ruky – dlane, chrbát rúk, priestor medzi prstami, aj pod nechtami. Najviac mikroorganizmov sa na rukách usádza na bruškách prstov, medzi prstami a v okolí lôžok nechtov.
V situáciách, kde nie je k dispozícii klasický hygienický štandard (nedostatok tečúcej vody, cestovanie a pod.) je vhodné riešiť hygienu provizórne navlhčenými antibakteriálnymi obrúskami, či antibakteriálnymi gélmi.
Umývaním rúk predchádzame nákaze vážnymi ochoreniami, tzv. ochoreniami špinavých rúk, medzi ktoré patria: hepatitída A (žltačka), hnačky vyvolané baktériou Escherichia coli, šigelóza (dyzentéria), toxoplazmóza (ochorenie prenášané zo zvierat na človeka) a iné prenosné ochorenia.
