Daniel bol obyčajným mladým mužom, ktorého puberta i kamaráti zviedli k občasnému fajčeniu, popíjaniu a neskôr aj k príležitostnému užívaniu drog. Príležitostí však bolo čoraz viac. Rád sa bavil na diskotékach a v baroch, nie vždy práve s čistou hlavou. Ako sexuálne aktívny mladý muž sa nad možnou nákazou nikdy nezamýšľal a o ochranu sa nijako zvlášť nestaral.
„Vírus HIV mi diagnostikovali asi pred rokom. Začali sa u mňa častejšie prejavovať zdravotné problémy, a tak som šiel k lekárke a diagnóza bola na stole. Uvedomujem si, že pravdepodobne zomriem na AIDS. Ale je to ochorenie, s ktorým sa nateraz dá žiť, aj keď to nie je ľahké,“ rozpráva Daniel o svojej chorobe. Práve rozprávanie je podľa neho tým najdôležitejším.
„Doba Freddieho Mercuryho sa skončila pred 20 rokmi. Treba si uvedomiť, a najmä mladí ľudia by si to mali uvedomiť, že ich to môže postretnúť hocikde, napríklad na diskotéke. Stačí jeden nechránený sex a zrazu budete HIV pozitívny. A preto je dôležitá prevencia, preto je dôležité o tom hovoriť, baviť sa o veciach,“ uzatvára Daniel.
Trochu z histórie
Počiatky ochorenia sa viažu na osemdesiate roky 20. storočia. Práve vtedy boli v San Franciscu zaznamenané prvé prípady pneumocystovej pneumónie u mužov – homosexuálov. Aj preto sa choroba spočiatku označovala za chorobu homosexuálov. Neskôr však podobné úmrtia postihli aj užívateľov drog. Prípadov postupne pribúdalo. Pôvodcu – samotný vírus HIV, objavili v roku 1983 dva od seba nezávislé vedecké tímy vo Francúzsku a v USA. Medzitým sa však choroba rozšírila do rôznych kútov sveta.
Ako sa prenáša?
Mýtov o prenose ochorenia koluje v spoločnosti mnoho a viaže sa k nim neprimeraná stigmatizácia a odsúdenie samotných pacientov. Mnohí ľudia im nechcú podať ruku, napiť sa z rovnakého pohára, použiť po nich WC. Ani jedno z toho pritom vírus z človeka na človeka neprenesie.
„Vírus HIV sa prenáša krvou a krvnými derivátmi, vaginálnym sekrétom a spermiami a taktiež prechádza z matky na dieťa – a to buď počas pôrodu, alebo sa môže preniesť aj dojčením,“ uvádza Andrej Kern z nitrianskeho združenia Storm, ktoré sa dlhodobo angažuje v prevencii HIV/AIDS a pomoci ľuďom so závislosťami. Užívatelia drog a ani homosexuáli pritom už dávno nie sú jedinými ohrozenými skupinami.
„To, že je to ochorenie homosexuálov, je čistý mýtus, pretože v súčasnosti už takmer polovica ľudí, ktorí sa nakazia vírusom HIV, sú heterosexuáli z usporiadaných rodín a neužívatelia drog,“ upozorňuje Andrej Kern.
Zákerne skrytý
Vírus HIV odborníci označujú za jedno z najzákernejších ochorení. Problémom je najmä jeho bezpríznakovosť v počiatočných štádiách. „Vírus HIV sa v prvom štádiu prejaví tak, že po nejakých 2 až 4 týždňoch od nákazy pacient môže mať napríklad silnejšiu chrípku, pociťuje únavu, nič sa mu nechce. Človek, keď prekoná túto chrípku, čo ju, samozrejme, aj prekoná, sa dostáva do ďalšieho štádia. Práve to je bezpríznakové. Pacient má pocit, že je úplne zdravý, a to môže trvať aj niekoľko rokov, až kým to neprepukne do ďalšieho štádia, kde sú už príznaky jasnejšie, pretože zlyháva imunitný systém človeka,“ vysvetľuje Andrej Kern.
Bezpríznakové štádium pritom môže trvať aj 10 rokov, počas ktorých pacient nejaví žiadne známky ochorenia a netuší o ňom on sám ani jeho prípadní sexuálni partneri.
Neskoré štádiá
Po skončení bezpríznakového štádia začínajú pacienti pociťovať známky ochorenia. Príznaky môžu byť rôzne – od nočného potenia, úbytku na váhe, infekcie kože a herpesov. Neskôr sa pridružujú aj rôzne infekcie, ktoré zdravý človek prekoná bez problémov, HIV pozitívny pacient sa však s nimi borí a dostáva sa z nich ťažšie.
Pri nedostatočnej liečbe ochorenie prerastá do neskorého štádia, v ktorom prepukne choroba AIDS. Zdravotné problémy sa stupňujú a imunitný systém človeka je vážne poškodený. V takomto prípade je pre pacienta nebezpečná každá infekcia, ktorú by zdravý človek zvládol bez problémov a akejkoľvek lekárskej a medikamentóznej pomoci.
Ako ho odhaliť?
Jedinou možnosťou je testovanie. Príznaky ochorenia sú totiž veľmi všeobecné a laik ich nerozozná. „Vírus napáda biele krvinky, teda lymfocyty, ktoré sú zodpovedné za imunitný systém. Čiže obranyschopnosť človeka klesá a človek už častejšie býva chorý, dlhšie sa mu hoja rany, dlhšie mu trvá, než vyzdravie z akejkoľvek choroby, toto môže byť jeden z príznakov. Ale ľudia si to často zamieňajú s tým, že po tých 10 rokoch si ani neuvedomia, že sa rizikovo správali, a tak to prikladajú únave, stresu, práci a nepripustia si riziko, že by to mohlo byť nejaké vážnejšie ochorenie. Preto na testy proste nejdú. Práve preto je dôležité, aby na testy išli,“ upozorňuje Andrej Kern.
Štandardne sa odporúča testovanie asi 12 týždňov po rizikovom správaní, hoci niektoré HIV testy deklarujú reálny výsledok aj skôr. Testy však zisťujú protilátky proti HIV v krvi človeka, ktoré sa začínajú vytvárať práve po nakazení. Tento proces je však veľmi individuálny.
„Optimálne je otestovať sa tri mesiace po rizikovom správaní. Rizikovým správaním teda môže byť náhodný sexuálny styk, ale aj styk s trvalým partnerom, ktorého zdravotný stav nepoznám. Rizikové správanie môže byť užívanie drog s niekým ďalším, nie so svojím vlastným materiálom, striekačkami a podobne,“ vysvetľuje Andrej Kern.
Testovanie
V súčasnosti je možné aj zakúpenie domáceho testu. Podľa odborníkov však výsledky nemôže posudzovať laik, ale treba s nimi zájsť za lekárom, inak môže dôjsť aj k zlej interpretácii výsledkov. Testovanie na prítomnosť vírusu HIV je možné v spolupráci s odborníkmi v národných referenčných centrách. Testy zahŕňajú aj predtestové poradenstvo o význame testovania, možnej liečbe a starostlivosti, ale aj potestové poradenstvo – a to nielen pre HIV pozitívnych, ale aj pre ľudí, u ktorých sa infekcia nepotvrdí. Vtedy sa odborníci zameriavajú najmä na prevenciu.
„Tieto testy sú dobrovoľné a anonymné. Ak sa u človeku potvrdí, že je HIV pozitívny, a chce sa liečiť, vtedy musí vyjsť z anonymity, pretože táto správa ide zdravotnej poisťovni, aby mohla preplácať liečbu,“ vysvetľuje Andrej Kern. Aj naďalej je však informácia o pozitívnom výsledku testu súkromná.
„Svoj zdravotný stav musí človek prezradiť iba svojmu ošetrujúcemu lekárovi a sexuálnemu partnerovi, nikto iný nemá právo vedieť, či som alebo nie som HIV pozitívny, ani zamestnávateľ, ani mama, ani nikto. Je to len na mne, komu to poviem a komu to nepoviem, ale zo zákona je potrebné, aby o tom vedel lekár a sexuálny partner,“ uzatvára Andrej Kern zo združenia Storm. Zámerné nakazenie iného človeka vírusom HIV sa pritom aj u nás považuje za trestný čin.
Spôsob nákazy:
* Sexuálnym stykom
* Krvou a krvnými derivátmi
* Z matky na plod – dieťa, prípadne dojčením
Ako sa nenakazíte?
* Podaním ruky
* Pitím z rovnakého pohára ako HIV pozitívny
* Použitím toalety po infikovanom pacientovi
* Spolužitím v jednej domácnosti
* Bozkávaním
* Pettingom, maznaním
Spôsob ochrany:
* Poznať zdravotný stav partnera
* Vernosť
* Bezpečný sex, používanie kondómu
* Neužívanie drog, najmä nie cudzími pomôckami
HIV/AIDS na Slovensku
* Monitoring od roku 1985
* Dosiaľ diagnostikovaných 898 prípadov HIV
* 756 prípadov u občanov Slovenska
* V roku 2016 – najviac infikovaných za kalendárny rok – 87 nových prípadov
* Najviac infikovaných v Bratislavskom kraji, najmenej na východe Slovenska
* Dosiaľ u nás HIV/AIDS podľahlo 62 pacientov
