Jej hlavnou zodpovednosťou je upratať hračky po odchode malých návštevníkov, keďže je však šikovná, pomáha napríklad aj pri príprave kávy pre hostí. Gabika prácou v centre získala skúsenosti, osmelila sa a spoznala nových ľudí. Okrem toho, že je sebavedomejšia, začala na sebe aj viac pracovať a viac sa snažiť.
Tak ako vyše ďalších 40-tisíc ľudí na Slovensku. Napriek tomu sa však diagnóze nevenuje toľko pozornosti. Ľudia s autizmom sa po dokončení strednej školy nevedia zaradiť do spoločnosti či nájsť uplatnenie na pracovnom trhu.
Nečistotu nenájdete
Poriadok je potrebné udržiavať všade. Vie to aj dvadsaťdvaročný Mário, ktorý upratuje v Centre včasnej intervencie v Banskej Bystrici. Je spokojný, vie, že jeho úloha je dôležitá. Je „typickým autistom“ a svoju úlohu vykonáva nekompromisne: v jeho „revíre“ by ste nečistoty hľadali márne. Za krátky čas svojho pôsobenia v centre sa naozaj zmenil. Bol utiahnutý, teraz je však uvoľnenejší, veselší, no najmä samostatnejší.
Dvadsaťročný Milan Rigo má zase na starosti upratovanie priestorov Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a je pritom mimoriadne úspešný. Jeho úspech však nespočíva len v eliminácii baktérií na toaletách. Tkvie v kontakte so zamestnancami úradu, ktorí pravidelne podliehajú jeho síce svojskému, no o to úprimnejšiemu zmyslu pre humor.
Dochádzku treba dodržiavať v škole a neskôr aj v živote. Vždy tu však musí byť človek, ktorý ju skontroluje, inak rýchlo nastane chaos. V súkromnej spoločnosti mal na starosti kontrolu príchodov a odchodov zamestnancov osemnásťročný Dominik Híreš. Vďaka nemu dnes už v knihe dochádzok nechýba ani jeden podpis. Po skončení strednej školy plánuje ďalej študovať pedagogiku so zameraním na cudzie jazyky.
Čo je to autizmus?
Poruchy autistického spektra (PAS) sú skupinou porúch mentálneho vývoja, ktorú nazývame aj autizmus. Pritom autizmus nie je len „jeden“, ide o celú skupinu porúch, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. Autizmus je mentálne postihnutie, ktoré jedincovi bráni triediť informácie a porozumieť im. Ovplyvňuje komunikáciu jedinca s ostatnými a jeho vnímanie sveta a ostatných ľudí.
Narušuje duševný vývoj dieťaťa v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Môže mať niekoľko podtypov – detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, Aspergerov syndróm, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, iná detská dezintegračná porucha, iné a nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy.
Príznaky a diagnostika
Autistické poruchy sú veľmi špecifické najmä tým, že je často veľmi náročné nájsť hranicu medzi takzvanou normálnosťou a abnormalitou. Niektoré abnormality môžu byť zamenené za povahovú črtu, často sa tiež pri deťoch hovorí o rozmaznanosti či neposlušnosti. Hranica je síce tenká, no skúsený odborník ju vie nájsť. Existuje aj test, ktorý však poslúži len na základnú samodiagnostiku.
Ak chcete mať istotu, prípadne máte podozrenie na autizmus u dieťaťa, obráťte sa na odborníkov.
Pri včasnej diagnostike u detí je určenie diagnózy ešte o niečo ťažšie. Treba spozornieť, ak sa dieťa nedokáže pri dojčení prisať na prsník. Je nápadne pokojné alebo, naopak, má často záchvaty neutíšiteľného plaču, prejavuje nechuť k fyzickému kontaktu.
Ak dieťa nejaví záujem o blízkych, nápadne inklinuje k cudzej osobe, neukazuje na predmety, nemáva na pozdrav. Keď je prítomný atypický rečový vývin, dieťa buď nedžavoce, alebo džavoce neobvykle. Rodičia a najbližší majú pocit, že dieťa je zvláštne, pri interakcii neudržuje očný kontakt, neprejavuje záujem o fyzický kontakt. Ak dieťa prejavuje intenzívny odpor pri prebaľovaní, česaní, nevyužíva metakomunikáciu (gestá, mimika), opakuje tie isté slová na všetko, nesnaží sa o interakciu s rodičom pri hre. Dokážu ho intenzívne zaujať určité predmety, svetlo, tiene, vzory, mechanicky sa pohybujúce veci (dvere, vypínače a podobne).
Užitočný v práci
Pod dozorom „job kouča“ a aktívnou starostlivosťou vie človek s autizmom nájsť zamestnanie, čím z dlhodobého hľadiska ušetrí štátu množstvo prostriedkov, ktoré by za iných okolností venoval na jeho podporu. Okrem toho si uvedomí hodnotu peňazí a namiesto invalidného dôchodku sa už spolieha aj na vlastné príjmy, ktoré navyše môže použiť na dofinancovanie bývania.
Dostáva sa tak na najnižší stupeň asistovaného bývania – podporované bývanie – na ktoré štát prispieva približne 2 400 eur ročne.
Čas práce s osobou s autizmom by nemal presiahnuť 22 mesiacov, respektíve 1 100 hodín, po čom je už stredne funkčný autista schopný fungovať v zamestnaní bez podpory „job kouča“.
V praxi býva počet hodín dokonca oveľa nižší. „Príspevok štátu na koučing nepresiahne jeden ročný náklad na ubytovanie v pobytovom zariadení, ktorým zároveň neskôr ušetrí niekoľko tisíc eur ročne,“ vysvetľuje Ivan Štubňa zo Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom (SPOSA).
Vďaka projektu si mnohé firmy začínajú uvedomovať potenciál a výhody zamestnávania človeka s autizmom. „Ľudia s autizmom berú prácu úplne inak ako my. Tým, že dostanú možnosť zamestnať sa, svoje miesto si vážia a často sú pri činnostiach precíznejší ako človek bez postihnutia,“ vysvetľuje I. Štubňa. „Vďaka práci sa stávajú samostatnejšími a postupom času vedú oveľa zmysluplnejší život,“ dodáva.
Tak ako vyše ďalších 40-tisíc ľudí na Slovensku. Napriek tomu sa však diagnóze nevenuje toľko pozornosti. Ľudia s autizmom sa po dokončení strednej školy nevedia zaradiť do spoločnosti či nájsť uplatnenie na pracovnom trhu.
Nečistotu nenájdete
Poriadok je potrebné udržiavať všade. Vie to aj dvadsaťdvaročný Mário, ktorý upratuje v Centre včasnej intervencie v Banskej Bystrici. Je spokojný, vie, že jeho úloha je dôležitá. Je „typickým autistom“ a svoju úlohu vykonáva nekompromisne: v jeho „revíre“ by ste nečistoty hľadali márne. Za krátky čas svojho pôsobenia v centre sa naozaj zmenil. Bol utiahnutý, teraz je však uvoľnenejší, veselší, no najmä samostatnejší.
Dvadsaťročný Milan Rigo má zase na starosti upratovanie priestorov Úradu komisára pre osoby so zdravotným postihnutím a je pritom mimoriadne úspešný. Jeho úspech však nespočíva len v eliminácii baktérií na toaletách. Tkvie v kontakte so zamestnancami úradu, ktorí pravidelne podliehajú jeho síce svojskému, no o to úprimnejšiemu zmyslu pre humor.
Dochádzku treba dodržiavať v škole a neskôr aj v živote. Vždy tu však musí byť človek, ktorý ju skontroluje, inak rýchlo nastane chaos. V súkromnej spoločnosti mal na starosti kontrolu príchodov a odchodov zamestnancov osemnásťročný Dominik Híreš. Vďaka nemu dnes už v knihe dochádzok nechýba ani jeden podpis. Po skončení strednej školy plánuje ďalej študovať pedagogiku so zameraním na cudzie jazyky.
Čo je to autizmus?
Poruchy autistického spektra (PAS) sú skupinou porúch mentálneho vývoja, ktorú nazývame aj autizmus. Pritom autizmus nie je len „jeden“, ide o celú skupinu porúch, ktoré majú rozdielne prejavy a dôsledky. Autizmus je mentálne postihnutie, ktoré jedincovi bráni triediť informácie a porozumieť im. Ovplyvňuje komunikáciu jedinca s ostatnými a jeho vnímanie sveta a ostatných ľudí.
Narušuje duševný vývoj dieťaťa v oblasti komunikácie, sociálnej interakcie a predstavivosti. Môže mať niekoľko podtypov – detský autizmus, atypický autizmus, Rettov syndróm, Aspergerov syndróm, hyperaktívna porucha spojená s mentálnou retardáciou a stereotypnými pohybmi, iná detská dezintegračná porucha, iné a nešpecifikované pervazívne vývinové poruchy.
Príznaky a diagnostika
Autistické poruchy sú veľmi špecifické najmä tým, že je často veľmi náročné nájsť hranicu medzi takzvanou normálnosťou a abnormalitou. Niektoré abnormality môžu byť zamenené za povahovú črtu, často sa tiež pri deťoch hovorí o rozmaznanosti či neposlušnosti. Hranica je síce tenká, no skúsený odborník ju vie nájsť. Existuje aj test, ktorý však poslúži len na základnú samodiagnostiku.
Ak chcete mať istotu, prípadne máte podozrenie na autizmus u dieťaťa, obráťte sa na odborníkov.
Pri včasnej diagnostike u detí je určenie diagnózy ešte o niečo ťažšie. Treba spozornieť, ak sa dieťa nedokáže pri dojčení prisať na prsník. Je nápadne pokojné alebo, naopak, má často záchvaty neutíšiteľného plaču, prejavuje nechuť k fyzickému kontaktu.
Ak dieťa nejaví záujem o blízkych, nápadne inklinuje k cudzej osobe, neukazuje na predmety, nemáva na pozdrav. Keď je prítomný atypický rečový vývin, dieťa buď nedžavoce, alebo džavoce neobvykle. Rodičia a najbližší majú pocit, že dieťa je zvláštne, pri interakcii neudržuje očný kontakt, neprejavuje záujem o fyzický kontakt. Ak dieťa prejavuje intenzívny odpor pri prebaľovaní, česaní, nevyužíva metakomunikáciu (gestá, mimika), opakuje tie isté slová na všetko, nesnaží sa o interakciu s rodičom pri hre. Dokážu ho intenzívne zaujať určité predmety, svetlo, tiene, vzory, mechanicky sa pohybujúce veci (dvere, vypínače a podobne).
Užitočný v práci
Pod dozorom „job kouča“ a aktívnou starostlivosťou vie človek s autizmom nájsť zamestnanie, čím z dlhodobého hľadiska ušetrí štátu množstvo prostriedkov, ktoré by za iných okolností venoval na jeho podporu. Okrem toho si uvedomí hodnotu peňazí a namiesto invalidného dôchodku sa už spolieha aj na vlastné príjmy, ktoré navyše môže použiť na dofinancovanie bývania.
Dostáva sa tak na najnižší stupeň asistovaného bývania – podporované bývanie – na ktoré štát prispieva približne 2 400 eur ročne.
Čas práce s osobou s autizmom by nemal presiahnuť 22 mesiacov, respektíve 1 100 hodín, po čom je už stredne funkčný autista schopný fungovať v zamestnaní bez podpory „job kouča“.
V praxi býva počet hodín dokonca oveľa nižší. „Príspevok štátu na koučing nepresiahne jeden ročný náklad na ubytovanie v pobytovom zariadení, ktorým zároveň neskôr ušetrí niekoľko tisíc eur ročne,“ vysvetľuje Ivan Štubňa zo Spoločnosti na pomoc osobám s autizmom (SPOSA).
Vďaka projektu si mnohé firmy začínajú uvedomovať potenciál a výhody zamestnávania človeka s autizmom. „Ľudia s autizmom berú prácu úplne inak ako my. Tým, že dostanú možnosť zamestnať sa, svoje miesto si vážia a často sú pri činnostiach precíznejší ako človek bez postihnutia,“ vysvetľuje I. Štubňa. „Vďaka práci sa stávajú samostatnejšími a postupom času vedú oveľa zmysluplnejší život,“ dodáva.
Lekári
Lekárnici
Sestry
Zdravotnícki pracovníci
Zdroj:
Jana Andelová, FIT Magazín
Foto:
ilustračné foto, archív
Image may be NSFW.
Clik here to view.![]()
Clik here to view.
Jana Andelová, FIT Magazín